BRATISLAVA. Keď bývalý starosta Petržalky odstúpil, lebo sa prevalilo, že zamestnanec miestneho úradu spreneveril takmer tri milióny eur, čakalo sa, že jeho najväčší rival, primátor Bratislavy, mu do doplňujúcich volieb vyšle súpera.
Nestalo sa tak.
Viceprimátorka pre dopravu Tatiana Kratochvílová bude za starostku Petržalky kandidovať až v riadnych voľbách v roku 2026. Musí vraj najskôr dokončiť už rozbehnuté a „mimoriadne dôležité“ dopravné projekty.
Kratochvílová neúspešne kandidovala v roku 2018. Získala vyše 5600 hlasov, odstúpený starosta Ján Hrčka mal takmer dvakrát toľko.
Mestská strana Matúša Valla Team Bratislava má v petržalskom zastupiteľstve väčšinu.
Jeho klub už niekoľko rokov kritizuje Hrčku za to, ako spravuje mestskú časť - poukazujú napríklad na jeho sklony k mikromanažmentu, teda rozhodovaní aj o drobných veciach, ktoré by mal nechať na podriadených.
Hrčkovi ľudia zas vyčítajú ľuďom okolo Valla, že v čase kríz míňajú zbytočne veľa na úpravy verejných priestorov.
V článku sa dočítate:
- aké šance a motivácie má Hrčkov jediný vyzývateľ,
- ako Vallovo rozhodnutie nesú petržalskí poslanci z jeho strany,
- čo o pozadí Vallovho rozhodnutia hovoria analytik a sociológ.
„Tieto voľby si vymyslel Ján Hrčka, aby za verejné peniaze urobil referendum o svojej popularite po tom, ako mu z úradu zmizlo 2,7 milióna eur,“ vyhlásil Vallo.
„Jeho odstúpenie z funkcie bol iba marketingový ťah, aby obratom ohlásil opätovnú kandidatúru.“
Primátorovi kritici Vallov krok považujú za slabosť. S označením „bublinový marketing“ prišla starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová, ktorá v aprílovom rozhovore pre denník Postoj nevylúčila kandidatúru na primátorku Bratislavy.
„Je vrcholne trápne Hrčku kritizovať, zhadzovať a potom sa proti nemu vôbec nepostaviť,“ píše Čahojová na facebooku. „Ukazuje sa, že Matúš Vallo nie je taký neochvejný hrdina, akým by rád bol.“
Čahojovej vyjadrenie zdieľal na facebooku aj Hrčka.
Súperiť bude zrejme iba s Mravcom
Zrejme jediným Hrčkovým vyzývateľom v doplňujúcich voľbách, ktoré budú 6. septembra, bude nezávislý poslanec Juraj Mravec. V posledných komunálnych voľbách získal 1410 hlasov, Hrčku volilo vyše 23-tisíc ľudí.
Zatiaľ nikto okrem nich verejne neohlásil svoju kandidatúru. Poslednú možnosť stratia záujemcovia o polnoci 8. júla.
Mravec nemusí ísť do volieb s úmyslom vyhrať ich, myslí si riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích. Je to podľa neho legitímne a v poriadku.
„V komunále ide aj o poznateľnosť,“ hovorí analytik. „Za primátorov, starostov alebo županov niekedy kandidujú ľudia, ktorí chcú byť primárne poslancami. Zlepšuje im to šance, že ich potom volič rozpozná v zozname, na ktorom môže byť aj 250 kandidátov."

Hrčka sa ako nezávislý kandidát môže zatiaľ spoliehať len na podporu klubu petržalského zastupiteľstva SaSka pre Petržalku a regionálnej organizácie SaS, ktorú vedie Ján Karman. Ten bol Hrčkovým vicestarostom.
„Nepostaviť protikandidáta je znak kalkulu,“ myslí si Karman. Rozhodnutiu rozumie, Vallo tým však podľa neho stráca právo Hrčku kritizovať.
„Neviem si predstaviť situáciu, že by sa opozičná strana nezúčastnila volieb po páde vlády.“
SaS sa na podpore kandidáta na starostu chce dohodnúť so svojimi koaličnými partnermi Team Bratislava a PS. Rovnaké stanovisko má aj PS.
Poslanci stoja za primátorom
Poslanci petržalského zastupiteľstva z klubu Team Bratislava a PS hovoria, že diskusie o možnom protikandidátovi viedli niekoľko týždňov. Potvrdili to predseda aj podpredseda klubu, teda Pavol Škápik a Adam Sarlós. Opakujú aj Vallove slová o „referende o Hrčkovej popularite“.
„Rozhodnutie sa nerodilo ľahko, ale ako chybu to nevnímam,“ hovorí Sarlós.
Strana vraj vyberala z viacerých mien, u viceprimátorky (ktorá je aj petržalskou poslankyňou), však zavážila jej zainteresovanosť do petržalských projektov.
Škápik tvrdí, že o vynechaní doplňujúcich volieb nerozhodovalo len predsedníctvo Teamu Bratislava a koaličných strán.

„U mňa zavážilo, že ak by teraz kandidovala a potom prevzala mandát starostky, musela by odísť z pozície viceprimátorky pre dopravu, kde momentálne lídruje dokončenie a spustenie električky,“ hovorí Škápik.
Kratochvílová pripravuje aj modernizáciu električkovej trate do Ružinova a výstavbu trolejbusovej trate medzi Patrónkou a Riviérou.
Zvíťazí šikovnejší marketing
Riaditelia prieskumných agentúr si myslia, že Vallov ťah nebol nejakým intuitívnym rozhodnutím, ale strana ho robila na základe dát. Zrejme chce ešte zapracovať na „poznateľnosti“ či dôveryhodnosti Kratochvílovej.
Svedčí o tom aj dotazník eseročky Policy Insights, ktorej konateľom je politický marketér Martin Burgr. V roku 2018 plánoval Vallovi kampaň. Prieskum zisťuje, ako Petržalčania vnímajú Valla, aj či by znova volili Hrčku. Boli v ňom aj otázky na Kratochvílovú.
„Pravdepodobne zvažovali racionálne argumenty ako náklady na kampaň aj aktuálny stav imidžu pána Hrčku,“ myslí si sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Ak na základe dát urobili takéto rozhodnutie, spoločenská objednávka na výmenu Hrčku podľa neho asi nebola taká silná.

„Toto mohol byť test výtlaku reálneho protikandidáta pána Hrčku,“ pokračuje Slosiarik. Ak by protikandidát neuspel, a šiel by ako porazený do ďalšieho súboja v roku 2026, bolo by otázne, či by mal dobrú pozíciu.
„Bublinový marketing“ či „referendum o popularite“ sú súčasťou politického marketingu na oboch stranách. Zvíťazí interpretácia strany, ktorá bude šikovnejšia a presvedčí viac Petržalčanov, hovorí.