BRATISLAVA. Na spreneveru takmer troch miliónov eur na miestnom úrade v Petržalke sa prišlo najmä vďaka rozdielnej aplikácii bankového tajomstva.
Bývalý zamestnanec úradu René H., ktorý si peniaze mestskej časti posielal na vlastné účty viac ako dva roky, je už obvinený a stíhaný na slobode. Trestné oznámenie naňho podal končiaci starosta Ján Hrčka, ktorý sa pre kauzu vzdal funkcie.
Časť verejnosti Hrčku po tomto geste podporuje aj petíciou. Podpísali ju umelci, známe osobnosti, parlamentní poslanci a starostovia.
Starostov spôsob riadenia bratislavskej mestskej časti, naopak, kritizuje primátor Matúš Vallo a jeho mestská strana Team Bratislava. Hrčkovi vyčítajú, že na úrade nemá prednostu a sám sa snažil všetko riadiť mikromanažovaním.
Denník SME už v minulosti upozorňoval aj na fluktuáciu zamestnancov na úrade, kde sa často striedali s odvolaním na nízke platy a stres.
V článku sa dočítate:
- prečo na problém upozornila Petržalku len jedna banka,
- koľkých nadriadených mal obvinený René H.,
- prečo na spreneveru neprišla kontrolórka ani audítor,
- prečo je podľa odborníka Hrčkovo odstúpenie len nevyhnutným minimom.
Vedeli o tom banky aj Petržalka, polícia mlčí
Obvinený René H. obral Petržalku o 2,7 milióna eur tak, že si zriadil desiatky účtov v bankách, na ktoré si posielal výplaty za zamestnancov, ktorí pre mestskú časť už nepracovali. Podvod mu vychádzal 30 mesiacov.
Mestský úrad si ho všimol až po tom, čo ho na podozrivé transakcie upozornila banka ČSOB. Podvodník v nej mal zriadených 72 účtov, na ktoré mu chodili peniaze zo samosprávy. Banka si to všimla a úrad mestskej časti na to upozornila.
Starosta Hrčka po podnete banky na úrade spustil pátranie a zhromaždil dôkazy proti Renému H. Podal na neho trestné oznámenie a novinárom následne oznámil, že sa za zanedbanie kontroly na svojom úrade hanbí a preto odstupuje.

Obvinený mal podľa informácií denníka SME účty aj v Slovenskej sporiteľni.
Banka však úrad na podozrivú aktivitu neupozornila. Hrčka v rozhovore pre SME povedal, že ak by sa tak stalo, mestská časť by stratila o milión eur menej. O ktorú banku išlo, však odmietol povedať.
Sporiteľňa argumentuje bankovým tajomstvom.
"Nahlásiť tieto informácie iným subjektom než tým, čo ukladá zákon, nie je možné, lebo by išlo o porušenie bankového tajomstva," povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Banka má podľa nej nastavené procesy, ako určiť podozrivé transakcie, a tie potom nahlasuje príslušným orgánom tak, ako ukladá zákon.
Inak postupovala ČSOB. Tá je však podľa informácií denníka SME v odlišnej situácii ako Slovenská sporiteľňa. Mestská časť Petržalka má totiž v ČSOB účet, z ktorého odchádzajú aj mzdy zamestnancom.