Je mýtus, že by to bratislavskí učitelia mali oproti iným ľahšie, hovorí analytik Michal Rehúš. Aj keď neučia deti z najchudobnejších rodín, riešiť musia iné výzvy.
V Bratislave je každé desiate dieťa cudzinec, oproti slovenskému priemeru, ktorý je len 2,6 percenta. Triedy v bratislavských školách sú väčšie, bratislavský učiteľ na prvom stupni má na starosti priemerne 21 detí, v nitrianskej župe napríklad len 15.
V hlavnom meste je plat učiteľa pod úrovňou miestnej priemernej mzdy, kým v ostatných regiónoch ju platy učiteľov prevyšujú.
„Deväť z desiatich bratislavských učiteľov tvrdí, že im plat neumožňuje pokryť všetky životné náklady,“ hovorí Rehúš.
Situáciu a pracovné podmienky učiteľov v základných školách v Bratislave posudzovalo mimovládne Centrum vzdelávacích analýz s podporou hlavného mesta.
Bratislave analytici ponúkli aj odporúčania, ako preskúmať možnosti poskytovania bývania či benefitov v možnostiach mesta, napríklad na dopravu alebo rekreáciu.
Z analýzy vyplynulo aj, že väčšina učiteľov pri práci zažíva vysoký stres a dve pätiny z nich tvrdia, že to zhoršuje ich duševné zdravie.
Na túto oblasť sa chce mesto zamerať a 300 učiteľom základných a základných umeleckých škôl chce poskytnúť vzdelávanie zamerané na témy duševného zdravia, psychohygieny a prevencie vyhorenia.
V Bratislave prestupujú či odchádzajú najviac
Nedostatok učiteľov cítiť v Bratislave oveľa viac ako inde, vypovedajú o tom inzeráty na portáli Edujobs. „V Bratislave na tisíc učiteľských miest pripadá až tristo inzerátov, v celom kraji je to okolo 270,“ hovorí analytik Michal Rehúš.
V ostatných častiach Slovenska je to radikálne menej, ponuky sa pohybujú v desiatkach, celoslovenský priemer je okolo 60 ponúk na tisíc učiteľských miest.
„Najviac chýbajú vyučujúci prírodovedných predmetov ako fyzika či matematika,“ hovorí Rehúš.
V hlavnom meste je aj najväčšia fluktuácia učiteľov, najhoršie je na tom Petržalka.
Hlavným dôvodom, prečo bratislavskí učitelia v profesii nezostanú, sú nízke platy. Aj keď to vyzerá, že učitelia v Bratislave zarábajú lepšie ako inde, priemer zvyšujú najmä súkromné školy. Vysoké náklady, najmä na bývanie v hlavnom meste, spôsobujú, že platy učiteľom nestačia.
Združenie informácie získavalo zo štátnych údajov, z fokusových skupín aj z dotazníkov. Zistilo, že takmer tretina vyučujúcich má aj inú platenú prácu.
„Je to veľmi nízky plat. Keby som nemala priateľa, ktorý dobre zarába, tak by som nevyžila. Minulý rok som mala druhú prácu, kde som doučovala ukrajinských študentov na škole. Teraz som to už zrušila, lebo už som nevládala,“ povedala výskumníkom učiteľka základnej školy.
Aký by mal byť kompenzačný príspevok
Aby aspoň čiastočne vyrovnalo regionálne rozdiely vo výdavkoch, ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera z Hlasu zaviedlo a v minulom školskom roku prvýkrát vyplatilo učiteľom kompenzačné príplatky.
Ich výšku odstupňovalo najmä podľa toho, koľko v danom mieste zarábali pedagogickí a odborní zamestnanci v porovnaní s priemerným platom iných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov.
V Bratislave bol minulý rok príspevok 145 eur, vo zvyšku župy 85 eur, v najmenej rozvinutých regiónoch Slovenska 30 eur.
Kým vo väčšine regiónov kompenzačné príspevky ministerstvo na tento rok úplne zrušilo, aby štát ušetril, v troch lokalitách (Bratislavský kraj, okres Trnava a mesto Košice) ich len znížilo. V Bratislave na 130 eur mesačne, vo zvyšku bratislavskej župy na 60 eur.
Učiteľka základnej školy pre výskum spomínala, že bývalé kolegyne z iného okresu jej bratislavský príplatok závideli. „Vysvetlila som im, že za to, čo mi dala banka ako hypotéku, by som si u nich kúpila trojizbový byt, a v Bratislave mám za to garsónku.“
Väčšina oslovených bratislavských vyučujúcich si myslí, že regionálny príspevok by mal byť 300 až 500 eur.
„Plat by mal odrážať nielen schopnosti a skúsenosti, ale aj vyššie životné náklady na život. Na základe mojich skúseností vnímam, že dvetisíc eur v hrubom by mala byť pre začínajúceho učiteľa štartovacia čiara,“ povedal v rozhovore pre SME učiteľ Michal Sivák.
Aj električenka by pomohla
Vynahradiť nízke platy by mesto mohlo aj inak, napríklad príspevkom na služby, ako je napríklad doprava či šport.
„Napríklad ja platím MHD. Prečo by som nemohla mať aj MHD zadarmo ako študent?“ pýta sa učiteľka základnej školy.
Hovorca Bratislavy Peter Bubla potvrdil, že mesto diskutuje aj o možnosti zaviesť ročné predplatné električenky bez úhrady pre pedagógov verejných základných škôl a ZUŠ v hlavnom meste.
Bratislava spravuje základné umelecké školy, základné školy spravujú mestské časti, s ktorými mesto spolupracuje.
Zároveň v roku 2023 Bratislava prijala nové podmienky prideľovania mestských nájomných bytov a vytvorila sa nová kategória bytov pre ľudí zabezpečujúcich služby vo verejnom záujme.
„Teda ide o byty, ktoré sú určené pre domácnosti zamestnancov, ktorí na území Bratislavy zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, sociálne a ďalšie služby vo verejnom záujme, vrátane vzdelávania,“ hovorí Bubla.
Zamerajú sa na duševné zdravie
Učiteľov vo veľkej miere trápi aj stres a emocionálna záťaž z ich práce. „Zodpovednosť za úspech žiakov je veľká,“ hovorí analytik.
Stresuje ich aj zastupovanie a administratíva. Viac ako polovica učiteľov sa sťažovala na hlučnosť prostredia.
„Ja mám v pondelok taký deň, že mám šesť hodín, k tomu mám dozor. To človek nestihne ísť ani na toaletu. A po obede mám ešte dve hodiny krúžok. Takže nemám ani obednú prestávku, ani čas na päť minút si niekde sadnúť,“ opisuje učiteľka základnej školy.
„V triede mám Mexičana, Afganca, Moldavca, plno Ukrajincov, ktorí sú u nás rok alebo dva mesiace. Toto je náročné zvládnuť, možno tretina detí mi nerozumie,“ hovorí učiteľka.
Záťažou pre učiteľov je aj ďalšie vzdelávanie, na ktoré nemajú dobré podmienky a je pre nich drahé.
„My si to hradíme všetko sami. Ja mesačne dám 100 eur na to, aby som sa vzdelávala. A robím to vo voľnom čase, to už je nonsens,“ hovorí učiteľka.
Mesto poskytuje pre pedagógov a odborných zamestnancov bezplatné kontinuálne vzdelávanie na pravidelných Bratislavských učiteľských konferenciách a v učiteľských kluboch.
