BRATISLAVA. Žiadne závory, oplotenie ani chodníky, len svetelná signalizácia upozorňujúca na prejazd vlakov a problém neriešený už 27 rokov. Železničné priecestie na Ivanskej ceste patrilo v roku 2012 k trom najnehodovejším úsekom republiky a ani za vyše desaťročie sa mu reputácia nenapravila.
Zomrelo tu už takmer dvadsať ľudí. Keďže cez priecestie nevedie bežný chodník, chodci kráčajú 15 metrov tesne popri autách. Ďalších sto metrov musia kráčať po úzkom v zemi vyšliapanom chodníčku, ktorý je za daždivého počasia nepoužiteľný.
V článku sa dočítate:
- po akých zmenách volajú obyvatelia,
- aké úpravy na priecestí mesto zavedie,
- prečo priecestie zanikne a čo ho nahradí,
- ako vyzerá spolupráca medzi mestom a ŽSR.
Železničná trať tadiaľto smeruje z Hlavnej stanice a stanice Nové Mesto smerom na Prístavný most, okrem osobných vlakov tade jazdia aj nákladné.
Pozemky tu vlastnia mesto a Železnice SR (ŽSR), čo je podľa miestnych poslancov dôvodom, prečo situácia doteraz nedospela k riešeniu.
„Ľudia sú už z toho unavení, roky tu len každý sľubuje, že niečo vyrieši, ale k ničomu nedošlo. Ide o jednu z najhorších križovatiek v rámci Bratislavy s najvyšším počtom úmrtí - prioritou číslo jeden musí byť ochrana zdravia a životov našich obyvateľov, nie krásne fontány a parky," myslí si miestny poslanec za Trnávku Peter Strapák (Progresívne Slovensko).
Strapák bol v minulom volebnom období mestským poslancom a členom klubu Team Vallo, z ktorého ho vylúčili po tom, ako odmietol podporiť kandidatúru Martina Chrena za starostu Ružinova v roku 2022.
Od roku 2010 bezo zmeny
Priecestie medzi Trnávkou a Ostredkami je obklopené sídliskami, nachádzajú sa tu aj školy, neďaleko je aj stredoškolský internát. Niektorí chodci priecestie nevyužívajú a cez koľaje prechádzajú o kúsok ďalej.
„Na priechode nie je dobre vidno na vlaky, pretože idú zo zákruty a niekedy tu nefunguje ani svetelná signalizácia, takže je bezpečnejšie prechádzať ďalej," vysvetľuje Strapák.
Priecestie neoddeľujú závory. (zdroj: Marko Erd)Problémom sú aj chýbajúce závory. Ak chodec nepočuje zvukový signál a nevšimne si svetelnú signalizáciu, môže sa na priecestie dostať aj v čase prejazdu vlaku. Problém sa netýka len zdravotne znevýhodnených, môže ohroziť aj študentov so slúchadlami, ktorí si nevšímajú cestu pre mobil.
Občania už v roku 2010 odovzdali mestu petíciu, v ktorej žiadali vybudovanie dvoch mimoúrovňových priechodov, svetelnú signalizáciu aj znižovanie hluku z premávky. Rozbehla ju matka 15-ročného syna, ktorého zrazil vlak.
Mesto za úradovania primátora Milana Ftáčnika požiadavkám nevyhovelo, pretože na ne nemalo peniaze. Vypracovalo však štúdiu, ktorá rátala s postavením nadchodu. ŽSR za ten čas priecestie len rekonštruovalo. Oprava však neovplyvnila početnosť nehôd.
Nová bratislavská hlavná stanica bude možno v Stupave. Asi nie do roku 2030 Čítajte „Mesto pripravuje predĺženie chodníka od priecestia po budovu Bittner tak, aby bol prechod peších čo najbezpečnejší," avizuje pre SME hovorca mesta Peter Bubla. Ide o vyššie spomínaný stometrový úsek bez chodníka. Kedy dôjde k realizovaniu, neuviedol.
Mesto na dobudovanie chodníkov vyzýval v roku 2022 poslanec Ružinova za koalíciu Team Bratislava, PS a SaS Dávid Staruch. Požadoval aj osadenie semaforov a oplotenie okolia železnice. Išlo by podľa neho o lacnejšiu alternatívu za postavenie nadchodu.
Priecestie asi nebude
Bubla ako ďalšie riešenie spomenul aj rozšírenie medzi chodcami nepopulárneho priecestia, v takom prípade by však mesto zasahovalo na pozemku ŽSR. Mesto by tak muselo vybudovať mimoúrovňový priechod, na ktorom vraj naďalej trvá ŽSR, čo by práce výrazne spomalilo.
Čo žiadali obyvatelia
- mimoúrovňový priechod pre chodcov,
- semafory,
- dobudovanie chodníka,
- oplotenie koľajníc.
„Je to určite dlhodobejší projekt, vyžadujúci si okrem všetkých potrebných povolení a spracovania nevyhnutnej dokumentácie aj relevantný dopravný prieskum," hovorí.
Železničiari však SME informovali, že na predbežných pracovných poradách s magistrátom sa dohodli na riešení, v ktorom mesto vybuduje mimoúrovňové kríženie na inom mieste a železničné priecestie na Ivanskej tak zanikne. „Tento zámer mesta ŽSR podporuje," uvádza hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová.
Informácia sa dostala aj k Strapákovi.
„Mesto chce dokončiť rozostavaný nadjazd z Vrakunskej cesty do Pharosu. Snažil som sa ich presvedčiť, že to nebude dobré riešenie, pretože severná časť Ružinova nebude jazdiť do Vrakune, len aby mohla prejsť k letisku, ale obídu to cez Trnávku, kde sú ulice, ktoré nie sú uspôsobené na zvýšenú premávku," hovorí poslanec. Časť Trnávky, o ktorej hovorí, je zaplnená rodinnými domami.
Strapák ešte dodal, že priecestie budú môcť využívať len autobusy, mesto sa však o ničom takom nezmienilo.
Okrem spomenutých riešení sa uvažovalo aj o vybudovaní podzemnej kruhovej križovatky, ktorá mala vzniknúť počas modernizácie trate od Nového Mesta po Ústrednú nákladnú stanicu.
„Vzhľadom na skutočnosť, že bola povolená výstavba bytového objektu v blízkosti predmetného priecestia mimo ŽSR, realizácia podzemnej križovatky už v budúcnosti nie je možná," informuje Bahýlová.
Priecestie mesto možno zruší. (zdroj: Marko Erd)Železničiarom a mestu spolupráca nejde
Bahýlová sa vyjadrila, že železnice nevedia riešiť problematické priecestie bez zapojenia hlavného mesta, pretože to má vraj v kompetencii len magistrát.
Komunikácia medzi obomi inštitúciami je podľa Strapáka neprehľadná a už roky stojí len na tom, že si medzi sebou prehadzujú zodpovednosť. Pred komunálnymi voľbami v roku 2022 sa preto pokúsil prepojiť zástupcov mesta so štátnym podnikom na spoločnom stretnutí. Nedošlo k nemu.
„Pristúpili na to len ŽSR, za magistrát sa mi neozval nikto," hovorí poslanec.
Nový terminál vo Vrakuni neprepája so zastávkou ani len chodník Čítajte Škrípajúca spolupráca sa ukázala aj pri spustení terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) vo Vrakuni, ktorú prednedávnom slávnostne uviedlo do prevádzky ŽSR s ministerstvom dopravy.
K terminálu nevedie chodník, cestujúci musia chodiť po štrku a hline a nie je doriešený ani priechod pre chodcov, ktorý by bol presunutý bližšie k nástupisku. ŽSR za problém označilo zdĺhavé pozemkové usporiadanie zo strany mesta, magistrát zas pre SME uviedol, že ŽSR mestu nedoručilo kompletnú žiadosť o stavanie na mestských pozemkoch.
