BRATISLAVA. Dvor na Koceľovej je len o niečo menší než basketbalové ihrisko. Väčšinu zaberá udržiavaný trávnik, na ktorom akurát kvitnú sedmokrásky, žlté záružlie a ďatelina. Trvalkové záhony sú ohradené nízkym pletivom, aby sa tam nedostali psy či kosačka. Za tri roky sa poriadne rozrástli, malinčie už prináša prvé plody. Počuť aj bzukot čmeliakov, ktoré sa usadili v hmyzích hoteloch.
O záhrade na Koceľovej by vedel každý okoloidúci povedať, že je pekná – že vie byť aj vľúdna, na to si v nej treba chvíľu posedieť. Vytvoril ju Ružinovčan Tibor Havlík spolu s partnerom a susedmi z Koceľovej 22 – 24 a zaplatili ju z mestského grantu.
Pohľad na rozkvitnutú záhradu je pre Havlíka najväčším zadosťučinením aj motiváciou do ďalšej roboty.
„Mám rád, keď sa z nej tešia aj susedia a maminy v nej deťom ukazujú, ako rastú a chutia paradajky alebo jahody,“ hovorí.
V článku sa dočítate:
- vďaka čomu dostali bonusové body v hodnotení grantu,
- ako jednoduchým postupom hubia komárie larvy,
- prečo niektorým ľuďom prekážajú lavičky,
- aký trik vyskúšali na vetvičkových zlodejov.
Lavičky v tieni si obľúbili starší obyvatelia. Jedna z nich, Vieroslava Bukovčáková, išla práve okolo a s Havlíkom sa priateľsky zvítala.
„To, o čo som sa tu doteraz starala, nebolo nič moc, som už stará dôchodkyňa, ale toto je nebe a dudy,“ ukazuje na záhon. Bukovčáková tu mala pred tým záhon ruží. Nedarilo sa im, Havlík im teda našiel nové miesto.
Dôchodkyňa bola jednou z prvých, ktorá podpísala neformálnu iniciatívu obyvateľov bytového domu, ktorá projektu predchádzala. Havlík záhradu vysadil z mestskej výzvy Funkčnejšie verejné priestory, ktorú pokrýva Nadácia mesta Bratislavy. Dostal na ňu dvetisíc eur.
Záhradu na Koceľovej radi navštevujú aj susedia odvedľa. (zdroj: Osobný archív)Začalo to alergiou a kosačkou
Záhrada stojí na mestskom pozemku, kosenie však mesto podľa Havlíka zanedbávalo, na čo ako alergik doplácal. Susedia sa teda zhodli na tom, že nebudú čakať na mesto a zaobstarali si vlastnú kosačku.
Čo však s pokosenou trávou? Havlík v tom čase akurát čítal článok o nadácií mesta a na webe sa dočítal, že zvýhodňuje projekty s kompostérmi, vodozádržnými opatreniami a prvkami pre opeľovače.
Havlík zadal do formulára svoje osobné údaje, predstavil sa, opísal susedský projekt a problémy, ktoré v lokalite riešili aj s návrhom, ako ich doklepnúť. So susedmi vypracoval aj plán budúcej záhrady a rozpočet.
Susedia okrem nekosenej trávy a kompostéra označili za problém aj ošarpané steny garáží, ktoré chceli zakryť živým plotom, nelegálne parkovisko, na ktorého mieste teraz rastú kríky, a nedostatok vlastných zdrojov na pokrytie výdavkov na rozšírenie trvalkových záhonov.
Mesto výzvu vyhlasuje väčšinou začiatkom roka a peniaze vypláca počas letných prázdnin. Projekty sa bodujú. Podmienkou je mať podpis aspoň piatich susedov, s ktorými vytvoríte neformálnu iniciatívu. Detailné inštrukcie mesto vypísalo na svojom webe.
Rozpočet prekročili o dvesto eur, ktoré zaplatili z vlastného. Potrebovali o jeden dažďový sud naviac, dokopy tak majú dva. Havlík im pootváral veká, aby skontroloval, či zabral trik jeho priateľa na hubenie komárích lariev. „Nakvapkal tam trocha kuchynského oleja,“ vysvetľuje. Pod vekom plávali už len mŕtvolky. Olej narúša povrchové napätie vody, čím hubí larvy a dospelým komárom znemožňuje klásť vajíčka. Podobne zaberajú aj saponáty, treba však ustriehnuť, aby boli biologicky rozložiteľné.
Z mestských peňazí nakúpili susedia štyristo trvaliek, mulč, ohradenie, dva vyvýšené záhony po dvadsať eur, v ktorých rastie zelenina, hmyzie hotely a kompostér, ktorý využívajú domácností všetkých troch vchodov bytovky. Realizácia trvala dva mesiace.
Pomohol im aj projekt Ružinovské predzáhradky, cez ktorý mestská časť nakupuje susedom rastliny. „Spojila sa so mnou pani z odboru životného prostredia a poradila nám, čo sa kam hodí. Peniaze nedávajú, prinesú vám už rovno rastliny, ktoré si vyberiete,“ hovorí. Na Koceľovu si vybrali pachysandry, pretože môžu rásť aj v tieni, pribalili im k nim aj vrecia s mulčom.
Spoznali sa pri drine
Havlíka k záhrade priviedla jeho babka, no keď sa však presťahoval do Bratislavy a našiel si prácu v kancelárii, záhradníčenie opustil. Znova ho naštartoval až vysychajúci ružový záhon susedy Bukovčákovej, ktorej začal pomáhať.
V bytovke patrí k novej generácii, ktorá sa nasťahovala do nadstavby. Pôvodní obyvatelia sa vraj s tými zhora roky veľmi nerozprávali.
„Cez záhradu sme si k sebe postupne našli cestu. Spoznali sme sa počas brigád a prišli aj takí, ktorí sa len čerstvo nasťahovali,“ hovorí. „Stačí len nájsť niekoho, kto má k tomu vzťah a využiť granty a cez ne zlepšovať priestor, v ktorom žijete. “
Devínčania sa stali nedobrovoľne aktivistami. Svoju situáciu by nepriali žiadnej obci Čítajte Vynovená záhrada podľa neho priťahuje pozornosť. Chodia si k nemu pýtať rady aj ľudia z okolitých susedstiev. Projekt Ružinovské predzáhradky vďaka nemu objavili aj pri Kvačalovej 12 a suseda z bytovky oproti na Kvetnej ulici si chce tiež rozšíriť záhradku.
„Teraz, keď sa prechádzam po meste, rád chodím cez vnútrobloky a všímam si, kto čo ako spravil inak. Dúfam, že inšpirujeme čo najviac ľudí, lebo ak by sme sa o svoje predzáhradky starali lepšie, Ružinov by vyzeral oveľa krajšie,“ myslí si Havlík.
Vzorný vnútroblok sa podľa neho nachádza medzi Poľskou a Justičnou. Vznikol v rámci projektu Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Živé námestia – zmeny niektorých obyvateľov však nahnevali, viac ako park im chýbali spílené stromy a kríky. Mesto sem dosadilo desať nových stromov, vyše dvetisíc kusov trvaliek, osadilo nový mobiliár, osvetlenie a postavilo aj hracie prvky pre najmenších.
„Len chceli do mŕtveho a tmavého vnútrobloku pritiahnuť život. Niektorí susedia tu však vraj stále viac chcú tie vyrúbané kríky ako toto. Nepáči sa im to aj kvôli novým lavičkám, ktoré priťahujú aj ľudí, ktorí tu nebývajú,“ hovorí. Túto obavu mali aj obyvatelia jeho susedstva.
Podobné reakcie prišli aj po tom, ako združenie, ktoré rekonštruuje mestské kúpele Grössling, prišlo s návrhom, že pred vchodom osadí aj lavičky. Zopár susedov vlani cez zimu využilo možnosť projekt pripomienkovať, báli sa, že lavičky do ich ulice prilákajú hluk a ľudí bez domova, ktorí tam budú prespávať. Projekt tak na niekoľko týždňov zabrzdili.
Obchádzajú ich aj vetvičkoví zlodeji
Záhradkári považujú za svojich najväčších nepriateľov zvedavé psy a vandalov. Niektoré komunitné záhrady v Petržalke sa preto oplotili. Stávalo sa im, že ľudia kradli úrodu alebo rovno celé rastliny. Prešla si tým aj komunitná záhrada Jasovská a skúsenosť majú aj v susedstve pri Koceľovej.
Mesto potrebuje záhradníkov. Na založenie komunitnej záhrady stačí zopár susedov Čítajte Ružinovské záhrady obchádzajú aj zlodeji vetvičiek s čiernymi vrecami a nožnicami. Havlík ich sleduje a fotí, chodia totiž aj k nim, aby im vyholili vavrínovce niekedy až ku koreňu. Zavolal na nich aj políciu, aby mal dokumentáciu k škode, keďže kríky hradili z grantu.
„Povedali mi, že nevznikla škoda, keďže vetvy znova dorastú. Vraj to robia ľudia bez domova, ktorí ich potom predávajú kvetinárkam na Miletičke, kde za ne dostanú pár eur na čučo,“ opisuje svoju skúsenosť s hliadkou.
Neznámi zlodeji poškodili už takmer tridsať koreňov. Havlík ich preto začal fŕkať bielou farbou, aby ich znehodnotil. Berie to ako daň za staranie sa o niečo pekné v hlavnom meste.
„S priateľom by sme vlastne mohli robiť čokoľvek iné ako hrabať sa v zemi, ale motivuje nás, že sú naši susedia radi a že tu môžeme aspoň niečo spolu posúvať k lepšiemu. Na to, že sme dvaja gejovia, čo sa tu starajú o verejnú zeleň, som sa z ich strany s krivým slovom ešte nestretol.“
Havlíkovi so záhradou pomáha aj jeho partner. (zdroj: Zo súkromného archívu)
