Po viac ako dvoch rokoch rekonštrukčných prác návštevníci onedlho budú môcť znovu navštíviť Michalskú vežu . Múzeum mesta Bratislavy (MMB) už pripravuje na september slávnostné znovuotvorenie jedného zo svojich najpopulárnejších objektov.
Múzeum zbraní sa do veže sa však nevráti, aj keď podľa historika a kurátora MMB Michala Augustoviča malo v Michalskej veži svoj zmysel a svojho času to bola kvalitne spracovaná expozícia. Dnes sa kladie dôraz na samotné priestory, ako v minulosti vyzerali a na aké účely slúžili.
„Nechceli sme do toho priestoru vstupovať výraznými intervenciami. Jednoducho sme ho nechceli zapratať,“ vysvetlil Michal Augustovič počas komentovanej prehliadky veže v rámci letného formátu MMB Spoiler. Počas neho štyri skupiny návštevníkov dostali možnosť nazrieť do Michalskej veže ešte pred jej znovuotvorením.
V článku sa dočítate aj:
- Čo odhalil výskum počas rekonštrukcie Michalskej veže
- Prečo sa na fasáde Michalskej veže nachádza aj náhrobný kameň
- Aká vrstva ostala v Michalskej veži zachovaná z 20. storočia
- Prečo už na hranách Michalskej veže nie sú odhalené kamene
Prvá výstava v sprístupnenej veži bude zameraná na jej obnovu. MMB predstaví rekonštrukciu Michalskej veže, ukáže samotnú stavbu a umožní pochopiť logiku tohto priestoru. Jej súčasťou bude viacero interaktívnych prvkov, ktoré umožnia nahliadnuť za pomoci moderných technológií dokonca aj do krovu veže.
Začala sa obnova Michalskej veže, práce majú trvať 18 mesiacov Čítajte Ďalšia výstava sa zameria na Michalskú vežu, ktorá bola svojho času, aj vďaka tomu, že stojí na vyvýšenine, najvyššou stavbou v meste, ako na súčasť mestskej fortifikácie.
„Nejaké vitríny tu, samozrejme, budú, možno aj nejaké zbrane,“ naznačuje Augustovič.
Veža rástla iba postupne
Najstaršia vývojová fáza Michalskej veže sa datuje na koniec 13. storočia. Vtedy veža siahala do výšky nad dnešným druhým oknom.
„V kontexte vtedajšej zástavby, ktorá bola pravdepodobne prízemná, veža naozaj z terénu vyčnievala,“ vysvetľuje Augustovič. Vhodnou analógiou jej vtedajšej podoby je Ungarntor v Hainburgu.
Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa hlavným mestom Uhorska stala dnešná Bratislava. „Prešporok sa stal mestom, ktoré naozaj pociťovalo osmanskú hrozbu a tomu prispôsobilo aj svoju obranu,“ povedal Michal Augustovič. To sa odrazilo aj aj na podobe Michalskej veže.
Mesto posilnilo hradby a dalo zbúrať stavby v ich okolí. Za takto vytvoreným bezpečnostným pásom, ktorý umožňoval brániť hradby a zároveň potrebný výhľad, mohla byť ďalšia zástavba.
V tomto páse sa muselo zbúrať všetko, vrátane kostola Sv. Michala, ktorý dal Michalskej veži pomenovanie. Stál zhruba na mieste dnešného kostola trinitánov (kostola sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois).
„Materiál zo zbúraných kostolov sa použil na spevnenie hradieb a nadstavenie Michalskej veže o jedno poschodie,“ vysvetlil Augustovič.
Takto sa ocitol na veži aj náhrobný kameň. Odhalili ho počas rekonštrukcie a nechali ho priznaný na fasáde.
„Obvykle sa na takýchto fragmentoch nezachovajú mená, ale tu je aj krstné meno aj priezvisko - Wolfgang Forster,“ hovorí historik Juraj Šedivý z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý fragment skúmal. Ako hovorí, v tomto prípade mali šťastie. "Wolfgang Forster bol významný prešporský mešťan, ktorý vo svojom testamente z roku 1487 žiadal byť pochovaný v Kostole sv. Vavrinca. Ten však mesto ohrozené osmanskou armádou v rokoch 1529 až 1530 dalo, podobne ako Kostol sv. Michala, zbúrať.
