Väčšina malých prevádzok i väčších závodov po vypuknutí hospodárskej krízy obmedzovala výrobu, klesol obrat prístavu. Ekonomické problémy sa dotkli aj mestských podnikov, ktorými boli elektráreň, vodáreň, plynáreň, dobytčí trh, bitúnok, kameňolomy, mestské lesy a na istý čas bol dokonca uzatvorený i ľudový kúpeľ.
S ekonomickými ťažkosťami narastali aj politické a národnostné problémy, čo sa prejavilo na výsledkoch volieb do Národného zhromaždenia a aj vo voľbách do obecných zastupiteľstiev.

Hlinkova slovenská ľudová strana poukazovala na iredentistické aktivity maďarských strán a českú konkurenciu, komunisti zas upozorňovali na desaťtisíc nezamestnaných v meste.
Pobúrenie vyvolávala napríklad stavba obchodného domu Brouk a Babka (dnešný OD Dunaj), kde len desatina robotníkov nebola z Česka a v Apolke dokonca zamestnávali pracovníkov až zo Šumperka.
V takejto atmosfére zvolali mladí komunisti 2. februára 1932 svojich prívržencov do Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca. Nekomunistické noviny o tom písali:
"Došli však aj mnohí z iných táborov, keď už nie prihlásiť sa k slovu a podvrátiť fanatikov novej viery, tak aspoň vypočuť ich názory na dnešný a budúci svet. Zrkadlová sieň bola výslovne nabitá poslucháčstvom.
Úvodné slovo povedal básnik L. Novomeský, ktorý sa pokúšal o rozbor psychologických príčin súčasného vrenia v radoch inteligencie. Jeho reč bola poukazovaním na komunizmus, ako jediné východisko z dnešného chaosu...
K slovu sa prihlásil redaktor Šaňo Mach, ktorý obrátený k jednému z vodcov mladých komunistov dr. Clementisovi povedal:
"Uznávam, že sovietske Rusko môže byť veľkým pokusom o pretvorenie sveta. Ale veď aj my, nielen komunisti, odsudzujeme strieľanie do robotníkov, prípadne strieľanie do ľudí iného smýšľania. Ale či sa v Rusku nedeje to isté?“

Dr. Clementis na túto priamu otázku priamej odpovedi dať nemohol. Ale dôvodil takto:
„Tí, ktorí sa zastávajú kapitalistického sriadenia, majú za sebou obrovské sily a rezervy a títo chránia zlú vec, kým budovatelia nového sveta zastávajú sa veci dobrej a musia používať i takých zbraní, ktoré sa zdajú byť neľudskými. Je to stav iba prechodný. Keď nebude nepriateľov, nebude ani ostreľovania. To je klasická (triedna) odpoveď. A mladá komunistická garda, keď vie narábať iba takými argumentami, ďaleko nezájde“, konštatoval článok.
V tom čase ešte nik nemohol tušiť, ako po februári 1948 dopadne samotný Clementis .
Vladimír Tomčík,
združenie Devínska brána