historik Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Súdny proces s Viliamom Žingorom sa skončil 21. októbra 1950. V zinscenovanom súdnom divadle bolo obvinených viac ako 140 ľudí, poväčšine bývalých účastníkov protifašistického odboja.
Komunisti sa porátali s buržoáznymi nacionalistami Čítajte Podľa obžaloby sa mali usilovať o zvrhnutie ľudovodemokratického zriadenia, o návrat kapitalistického spoločenského poriadku, o začlenenie ČSR do bloku západných kapitalistických štátov a nimi pripravovanej Únie stredoeurópskych štátov.
Komunistická vládna moc sa po uchopení moci po februári 1948 všetkými spôsobmi snažila ochrániť svoje postavenie. Preto sa usilovala zasiať vo verejnosti pocit strachu a eliminovať prípadné slovenské pokusy o rovnoprávne postavenie v Československu.
Jeden z hrdinov povstania Žingor bol preto označený za zradcu a zbabelca, na základe vykonštruovaných obvinení bol odsúdený na smrť a následne aj popravený. Počas vojny odmietol ísť bojovať v slovenskej armáde na východný front, odišiel do hôr a v Povstaní bol veliteľom II. partizánskej brigády M. R. Štefánika.
Po oslobodení sa stal generálnym tajomníkom Zväzu slovenských partizánov, poslancom Slovenskej národnej rady, ale neprijal ponuku vysokej hodnosti v Zbore národnej bezpečnosti a dokonca vystúpil z komunistickej strany. Presadzoval názor, že „partizánska organizácia musí stáť nad všetkými politickými skupinami a v žiadnom prípade sa nemôže dať do výhradných služieb jednej politickej strany“.
Netreba hovoriť, že sa pre totalitný systém stal nepohodlným a nebezpečným, bol perzekvovaný, a keď prišiel aj o zamestnanie, uchýlil sa na chatu v Račkovej doline. Komunisti sa v panike obávali, že ako bývalý partizánsky veliteľ odišiel organizovať vojenský prevrat proti nim do hôr. Ozbrojené komando Žingora zatklo, odviezlo ho do Prahy, kde ho vyšetrovatelia podrobili krutému výsluchu.
V súdnom procese bol Žingor vykreslený ako vrah, zločinec, zbabelec a zradca, ktorý sa odmieta zmieriť s „vládou ľudu“ a svoje postavenie v Zväze slovenských partizánov na základe inštrukcií zahraničnej rozviedky zneužíval na prípravu štátneho prevratu.
Pri bombardovaní rafinérie horeli aj ľudia Čítajte Na súde sa aktívne zúčastňoval Ladislav Mňačko, písal pravidelné tendenčné reportáže do straníckej tlače a svoj podiel na celej súdnej fraške zavŕšil knihou Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom.
Svoj podiel na príprave Žingorovej smrti Mňačko neskôr verejne oľutoval, kajal sa a sypal si popol na hlavu. Nič to však nemení na skutočnosti, že texty obžalovaným, ktoré sa museli naučiť naspamäť a pred súdnym tribunálom predniesť, sám písal. Ani to, že ta za odmenu sa na poprave „zradcov ľudu“ mohol zúčastniť.
