Jeden z najsledovanejších a najkontroverznejších povojnových súdnych procesov sa začal 10. januára 1951 pred Krajským súdom v Bratislave.
Bol to podľa sovietskeho vzoru zinscenovaný monsterproces s tromi katolíckymi biskupmi – Jánom Vojtaššákom, spišským diecéznym biskupom, Michalom Buzalkom, pomocným biskupom Trnavskej apoštolskej administratúry, a Pavlom Petrom Gojdičom, biskupom Prešovskej gréckokatolíckej eparchie.
Demokrati vyhrali, na komunistov to nestačilo Čítajte Komunistická vládna moc po prevrate vo februári 1948 všetkými spôsobmi vrátane vykonštruovaných procesov s buržoáznymi nacionalistami postupne odstraňovala z verejného života popredných predstaviteľov Slovenského národného povstania.
Na silne religióznom Slovensku za najväčšieho nepriateľa komunistická moc považovala katolícku cirkev. Rozhodla sa vyrovnať predovšetkým s predstaviteľmi cirkevnej hierarchie.
Už rok predtým im do biskupských úradov dosadila tzv. vládnych splnomocnencov a príslušníkov Štátnej bezpečnosti a tým obmedzila ich vplyv a nezávislosť.
Vybraných predstaviteľov cirkevnej hierarchie neskôr internovali a následne sústredili do ruzynského väzenia v Prahe.
Mňačko oľutoval podiel na príprave Žingorovej smrti Čítajte Tu ich podrobili vysiľujúcim výsluchom, ktoré sprevádzalo kruté mučenie. Všetko dopĺňala protináboženská atmosféra a nepriateľské výpady proti biskupom v rozhlase a novinách.
O úrovni diskreditačnej kampane svedčia aj titulky z prvých stránok vtedajšej tlače: „Zločinní biskupi, nehodní biskupi, rozbíjači republiky, podnecovatelia vojny, nepriatelia ľudu, špióni Vatikánu“.
Dobovú atmosféru dobre dokresľuje stranícky orgán Pravda. Pod titulkom „Ľud odsudzuje velezradných biskupov za ich zločiny“ priniesol vyjadrenia účastníčok súdneho procesu, ktoré dnes pripomínajú skôr atmosféru z trhoviska:
„Pani Čanigová z Krušoviec načala ako prvá tému: ,Tak ženy, čo poviete na to?´
Hlohovčanka Huštvárová sa chytila načrtnutej témy a pokračovala: ,Kto by si to bol len pomyslel? A ako sa pretvarovali. My poznáme náboženstvo. Ale či cirkev káže, aby biskup pripravoval vraždu, ako to oni urobili? To je láska k blížnemu? Vojnu chceli!´
Pani Kalmanová zo Senice sa ostatných žien rozhorčene pýtala: ,A videli ste toho farára, čo ho tu ako svedok usvedčil, že Vojtaššák prenasledoval poriadnych kňazov, čo nechceli Nemcom slúžiť? Ako je dobre, že dnes sa ho ten farár už nemusí báť'."
Marianka: Pútnicke miesto nezlikvidovali ani komunisti Čítajte Po piatich dňoch zinscenovaného procesu bol vynesený rozsudok: biskupi Michal Buzalka a Pavol Peter Gojdič boli odsúdení na doživotie, Ján Vojtašák na 24 rokov väzenia. Nasledovalo masové zatýkanie kňazov a angažovaných laikov.
Gojdič kruté zaobchádzanie vo vyšetrovacej väzbe a vo väzení neprežil, zomrel v leopoldovskej väznici v roku 1960. Buzalkovi pre zlý zdravotný stav výkon trestu prerušili v roku 1956, zomrel v Charitnom domove v Tábore v roku 1961.
V roku 1963 prepustili na amnestiu aj 86-ročného Vojtaššáka, ale musel žiť v Říčanoch pri Prahe, pretože pobyt na Slovensku mal zakázaný. Dva roky na to zomrel.
