BRATISLAVA. Voliči v hlavnom meste sa stále rozhodujú aj na základe emócií. V posledných týždňoch sa tak vynorilo množstvo antikampaní.
Klamlivé však môžu byť aj kampane niektorých kandidátov, ktorí sa snažia urobiť ten najlepší dojem. Súčasný primátor Ivo Nesrovnal pred štyrmi rokmi voľby vyhral, lebo ho ľudia považovali za novú tvár.

„V tomto prípade bola pravdepodobne dôležitá práve reputácia kandidáta, alebo skôr predstava ľudí o reputácii kandidáta, keďže často krát tieto predstavy nevychádzajú z reálnej znalosti ľudí o doterajšom pôsobení a aktivitách kandidáta,“ vraví riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
„Ide o to, ako sa podarí v kampani zadefinovať kandidáta a v tomto prípade to bolo o predstave, že Nesrovnal prinesie zmenu, je energický, rozhodný a naviac sympatický,“ dodal.
Nesrovnal bol v minulom volebnom období vicežupanom, ale ako člen SDKÚ aj šéfom pravicového klubu v mestskom zastupiteľstve a predsedom finančnej komisie.
„Tváril sa ako nová tvár a podarilo sa mu presvedčiť voličov, že je to tak. Možno málo zdôrazňoval, čo sa dialo v zastupiteľstve a málo som to zdôrazňoval aj ja, lebo bol jedným z faktorov, ktorý brzdil niektoré veci. Treba uznať, že mal drajv a dobrú kampaň,“ povedal po zverejnení výsledkov primátor Milan Ftáčnik, ktorý svoje návrhy mohol presadiť len s podporou najväčšieho klubu v zastupiteľstve, ktorému vtedy šéfoval Nesrovnal.

Médiá pritom o Nesrovnalových aktivitách informovali. Čelil napríklad podozreniu, že chcel manipulovať výber šéfov mestských podnikov. Vyhlásil to poslanec Marián Greksa.
Podobný problém sa ukázal aj neskôr, keď sa stal primátorom.
Ako predseda finančnej komisie a vicežupan zase predložil materiál s víťazmi aukcií dva týždne pred ich konaním. Vraj išlo o pracovný materiál. Nesrovnal vtedy trval na tom, že mali v pláne vyhlásiť transparentnú súťaž.
Uškodí mu pradedo?
V aktuálnych voľbách je situácia iná, silná antikampaň sa zamerala na minulosť niektorých kandidátov, ich styky, výroky, dokonca aj na praprarodičov. Trestné oznámenie pre antikampaň podali kandidáti na primátora Ján Mrva i Matúš Vallo.
"Ľudia zo zákulisia ovplyvňujú demokratický proces voľby a z toho mám strach," vraví Vallo.
"Chcem vyzvať ľudí, aby sa nedali znechutiť týmito mediálnymi hrami," povedal Mrva, ktorý podal tri trestné oznámenia. V debate denníka SME zároveň poznamenal, že antikampaň sa netýka súčasného primátora. Nesrovnal reagoval, že on vedie pozitívnu kampaň a že existujú aj platené stránky proti jeho osobe. "Ja nevyplakávam," opakoval.
"Niekto si za finančnú protihodnotu objednal moju diskreditáciu," vyhlásil ďalší kandidát na primátora Václav Mika. V antikampani vidí porušenie zákona, a preto dal podnet štátnej komisii pre voľby.
Antikampani čelili aj traja kandidáti na staromestského starostu, kde takisto podali trestné oznámenia. Silné emócie zažívajú aj v ďalších mestských častiach.
Tvoja tvár znie povedome
V prieskume Focusu voliči tvrdili, že sa rozhodujú podľa programov kandidátov, ich odborných znalostí a menej na nich vyplývajú slogany či kampaň, alebo osobné sympatie.
"Vieme pritom, že znalosť programov je relatívne nízka a pri rozhodovaní hrajú dôležitú úlohu aj emocionálne podnety," hovorí riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Rozhodovanie Bratislavčanov tiež stále ovplyvňujú aj bilbordy, na rozdiel od menších miest a obcí, kde sa ľudia viac poznajú. Investujú do nich kandidáti na post primátora, starostov i poslanci a aj takto sa snažia dostať do povedomia voličov. Niektorí pritom patria medzi najväčších absentérov v zastupiteľstve.
"Výrazná menšina obyvateľov Bratislavy kontinuálne sleduje pôsobenie jednotlivých poslancov. Často si preto neuvedomujú, ako aktívny daný poslanec je a ako hlasoval pri rôznych témach, ktoré sa týkajú života v meste či v mestskej časti," myslí si Slosiarik.
Skupina voličov, ktorí si aktivitu všímajú, však silnie. Ukázali to voľby do mestského zastupiteľstva pred štyrmi rokmi, keď sa poslancami stali aj dlhoroční aktivisti.
Trend je voliť nezávislých
Komunálne voľby v roku 2014 označili politológovia za víťazstvo nezávislých. Do bratislavského zastupiteľstva sa dostali viacerí občianski aktivisti, ktorí tam dlhé roky chodili prezentovať petície a protestovať proti sporných rozhodnutiam. Ako nezávislí však kandidujú aj viacerí dlhoroční straníci, pretože vedia, že to voličov upúta.
Do volieb pred štyrmi rokmi sa zapojila len tretina bratislavských voličov, vyše 134-tisíc ľudí. Najviac hlasov spomedzi kandidátov na mestských poslancov - vyše deväťtisíc získali Ján Budaj, známy ešte z tribún Nežnej revolúcie, petržalský poslanec a bloger Ján Hrčka a dlhoročná aktivistka Elena Pätoprstá. Tú ešte pred 11 rokmi vyvádzal z rokovacej sály zastupiteľstva mestský policajt. Po hlasovaní o predaji lesíka na Krasovského ulici totiž rozhádzala nad hlavy poslancov a primátora hárky petície štrnástich tisícov ľudí, ktorú nevypočuli.
Všetko nie je na webe
Transparency International odporúča, aby sa voliči rozhodovali podľa kritérií ako sú efektívnosť nákupov v samospráve, férové výberové konania, prideľovanie bytov či miest v škôlke, informovanie o činnosti radnice, otvorenosť kontrole.
Hoci mesto i všetky mestské časti majú svoje webové stránky, nedá sa na nich nájsť "všetko." Len z máloktorej sa napríklad dá vyčítať, kto za čo hlasoval a koľko chýbal.
Prehľadný systém hlasovaní majú napríklad Staré Mesto, Nové Mesto a Rača. Rovnaký systém využíva aj hlavné mesto, no pri viacerých hlasovaniach neuvádza, s akým materiálom sú spojené. Menej prehľadnú formu hlasovaní ponúka stránka Vrakune.
Predstavu o rozhodovaní v mestskej časti si možno urobiť aj cez videozáznamy z rokovaní, nie všade sú však samozrejmosťou. Na stránke samosprávy by preto mali byť aspoň zápisnice z rokovaní. Napríklad v Jarovciach sú na stránke iba uznesenia, pričom obyvatelia sa dozvedia len názvy schvaľovaných materiálov.
Niektoré mestské časti zverejňujú aj informácie, ktoré nemusia. Na webe Starého Mesta, Devínskej Novej Vsi a Dúbravky sú tak informácie o platoch poslancov.
Primátor, starostovia a viacerí poslanci o svojich aktivitách informujú aj na facebooku. Tieto informácie však môžu byť jednostranné a skresľujúce, čo si voliči môžu len ťažko overiť.
Ako a koho volíme
- Na celomestskej úrovni sa volí primátor a 45 poslancov mestského zastupiteľstva.
- V mestskej časti sa volí starosta a poslanci miestneho zastupiteľstva. Ich počet sa líši podľa veľkosti mestskej časti.
- Pri hlasovaní sa krúžkuje poradové číslo kandidáta.
- V prípade primátora či starostu sa krúžkuje len jeden kandidát, inak je lístok neplatný.
- V prípade poslancov môže volič zakrúžkovať toľko poradových čísel kandidátov, koľko poslancov má byť v príslušnom obvode zvolených. Tento údaj je priamo na hlasovacom lístku.
- Krúžkovať možno aj menej poslancov, ale nie viac, inak je volebný lístok neplatný.