STARÉ MESTO. Promenáda na dunajskom nábreží bola kedysi obľúbeným miestom prechádzok.
Každú nedeľu sem prúdili Bratislavčania rozličného veku, pohlavia a záujmov, aby si vychutnali pohľad na rieku, kvitnúce záhony kvetov, posedeli si na lavičkách či sa zabavili v už neexistujúcom Parku kultúry a oddychu.
Dnes ľudia častejšie zamieria na promenádu pred nákupným centrum Eurovea plnej kaviarní, reštaurácií a ihrísk pre deti. Napriek tomu si promenáda tiahnuca sa od osobného prístavu až k River Parku zachováva svoju špecifickú atmosféru.
K nej prispievajú aj sochy a pamätníky, ktoré ju dopĺňajú spolu s prešporským poludníkom.
Mikovíni a jeho poludník

V čase, keď ešte nepanovala všeobecná dohoda o univerzálnom nultom poludníku, uhorský kartograf Samuel Mikovíni (1700 - 1750) pre svoje kartografické diela ustanovil v roku 1733 ako nultý poludník Meridianus Posoniensis – prešporský meridián.

Bol orientovaný na severovýchodnú vežu Bratislavského hradu.
V jeho časoch to bola zaužívaná prax. Rôzni kartografi používali vlastné nulté poludníky, až kým sa v roku 1854 univerzálnym nultým poludníkom nestal greenwichský neďaleko Londýna.

Mikovíniho nultý poludník dnes pripomína pamätná doska odhalená v roku 1997 k 250. výročiu jeho úmrtia spolu s poludníkom naznačeným v dlažbe promenády.
Sám Mikovíni, ktorý je pokladaný za otca slovenskej kartografie, má na promenáde svoju sochu. Je pri novovzniknutej štvrti Zuckermandel.
Autorom je slovenský sochár František Gibala a bola odhalená v roku 1970.
Stvoriteľ Segnerovho kolesa

V pomyselnej galérii významných osobností na dunajskej promenáde má svoje miesto aj Ján Andrej Segner (1704 - 1777), praotec vodnej turbíny.
Skonštruovaním takzvaného Segnerovho kolesa sa zaradil medzi významných fyzikov 18. storočia. Jeho konštrukcia sa zakladá na účinku prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá má v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých v jednom smere. Voda vytekajúca ramenami rozkrúti spätným tlakom celú nádobu v opačnom smere, ako vyteká.
Tento Segnerov objav sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet. Inšpiroval napríklad aj prešporského rodáka Wolfganga Kempelena, ktorý vodu nahradil parou. Tento nápad si dal patentovať a získal tak prvý patent na parnú turbínu v histórii.
Pocta architektovi

V tesnom susedstve komplexu River Park stojí zamyslená bronzová socha, s rukami v bok, architekta Dušana Samuela Jurkoviča (1868 - 1947). Tento nestor slovenskej architektúry vo svojom diele cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru a v prvej polovici 20. storočia nadviazal na európske trendy modernej architektúry.
V Bratislave medzi jeho najznámejšie stavby patrí budova dnešnej Generálnej prokuratúry či tzv. Jurkovičova tepláreň v budúcej štvrti Sky Park od britskej architektky iránskeho pôvodu Zahy Hadídovej. Tepláreň sa po rokoch chátrania konečne dočkala komplexnej rekonštrukcie.
Je tiež autorom pyramidálnej mohyly na mieste leteckej havárie M. R. Štefánika neďaleko letiska v Ivanke pri Dunaji aj jeho monumentálnej mohyly na Bradle.
Je to Moyzes, nie Lenin

Pomník hudobného skladateľa Mikuláša Moyzesa (1872 – 1944) je dielo sochára Karola Lacka. Pôvodne bolo v Sade Janka Kráľa.
Po tom, ako ešte v roku 1989 z neho ukradli bustu a následne v roku 2001 ho zvalili vandali, pomník najprv umiestnili v depozite a v roku 2013 ho inštalovali na opačnom brehu rieky.
Originál busty, ktorá niekomu na prvý pohľad môže pripomínať Lenina, v marci 2016 niekto ukradol. Novú, vyhotovenú podľa originálu, osadila mestská organizácia Generálny investor Bratislavy na začiatku júna toho istého roku.
Mýtická loď

Medzi najnovšie a najviditeľnejšie prírastky na promenáde patrí súsošie Mýtická loď od českého umelca Jaroslava Rónu z roku 2010.
„Vzhľadom na tom, že socha stojí na brehu Dunaja, v areáli River Parku, logicky som hľadal inšpiráciu v mohutnej rieke a jej význame. Dunaj ako jediná rieka na našom kontinente tečúca od západu na východ zohrávala po celé tisícročie významnú úlohu v histórii mnohých národov. Socha by mala vzdávať hold tejto veľkolepej rieke a mestu, ktoré vzniklo na jej brehu, kde sa striedali rozmanité kultúry,“ povedal Róna počas slávnostného odhaľovania sochy.
Má tvar lode s tromi symbolickými figúrami. Muž vzadu svojou silou a rozhodnosťou riadi loď v nebezpečných prúdoch, žena v strede je drahocenným nákladom, vznešená a krásna kráľovná – matka, ktorá nesie v sebe zárodok nového života, nádej aj budúcnosť.
Treťou figúrou je pes – večný spoločník a ochranca človeka, dokáže predpovedať nebezpečenstvo a včas naň upozorniť.
Martin Rázus

V blízkosti hotela Devín je pomník venovaný slovenskému básnikovi a politikovi Martinovi Rázusovi z roku 2013 . Pomník bol odhalený pri príležitosti 125. výročia jeho narodenia. Je dielom dvoch mladých umelcov, výtvarníka Martina Dzureka a architekta Daniela Bartoša, ktorí zvíťazili vo verejnej súťaži v roku 2008.
Dominantou pomníka je vysoký žulový pilier, ktorý pozostáva z 13 platní v tvare kníh. Z nich 11 prezentuje miesta Rázusovho pôsobenia. Na každej strane piliera sú sklenené hranoly, do ktorých je laserom vygravírované meno, portrét, roky narodenia a úmrtia i chronológia jeho životopisu a citáty.
Kópia Márie Terézie

Bronzové súsošie Márie Terézie je zmenšenou kópiou legendárneho monumentálneho jazdeckého súsošia, ktoré stálo na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave v rokoch 1897 – 1921. Jeho autorom bol významný prešporský umelec Ján Fadrusz.
Bratislavský okrášľovací spolok súsošie najprv v marci tohto roka prezentoval pred hotelom Carlton na Hviezdoslavovom námestí. Bolo to v období, keď mestské zastupiteľstvo malo schvaľovať jeho osadenie na tomto mieste. Zastupiteľstvo však osadenie neschválilo a Bratislavský okrášľovací spolok ho preto presunul k River Parku.
Lev a vták

V samotnom priestore River Parku sa v rámci River Gallery nachádza viacero skulptúr, napríklad Lev zo starých pneumatík, ktorého autorom je kórejský umelec Ji Yong Mo, či kovový Vták od Jána Kondáča.

Spomienka na druhú svetovú vojnu
Na promenáde dva pamätníky pripomínajú aj druhú svetovú vojnu.
Jeden je v parčíku pri osobnom prístave a je poctou námorníkom sovietskej dunajskej flotily, ktorí 4. apríla 1945 oslobodzovali Bratislavu.

Druhý pamätník je pri Moste SNP presne v miestach, kde po zničení Mosta Františka Jozefa, vtedy jediného mosta cez Dunaj, vznikol 4. a 5. apríla 1945 provizórny pontónový most.
Ako sa na pamätnej bronzovej doske píše, po ňom prešli sovietske vojská z Petržalky na ľavý breh Dunaja a pokračovali v útoku smerom na Devínsku Novú Ves, Korneuburg a Floridsdorf.

Boje druhej svetovej vojny pripomína tiež súsošie Bulharských partizánov v parčíku na Vajanského nábreží.
Bolo odhalené v roku 1949 na pamiatku 38 bulharských partizánov, ktorí zahynuli na území Slovenska počas Slovenského národného povstania.
