VAJNORY. Bývalé letisko vo Vajnoroch sa má premeniť na novú štvrť, ktorá má byť dvojnásobne väčšia ako pamiatkovo chránené Vajnory. Ide o jednu z najväčších pripravovaných zmien v územnom pláne mesta. Tisícka ľudí z Vajnor v petícii žiada, aby mohli o zmene hlasovať v referende. Ďalšie dve tisícky sa k nim pridali v internetovej verzii petície.
Nová výstavba by podľa petičného výboru výrazne ovplyvnila život ľudí vo Vajnoroch. Nachádzala by sa totiž pri križovatke, ktorú českí experti označili za najhoršiu v Bratislave.
Obyvatelia Vajnor podotýkajú, že už teraz v lokalite kolabuje doprava a majú problémy aj s vysokou spodnou vodou. Pozemok, ktorý má veľkosť 56 futbalových ihrísk, by podľa nich mal byť využitý tak, ako je určený, teda na šport. Tak je to aj pri neďalekej športovej hale Hangair.
Kto za to môže?
Vajnorský starosta Ján Mrva tvrdí, že premenu letiska na sídlisko zvrátiť nemohol a tak aspoň vyrokoval zníženie počtu obyvateľov novej štvrte z 50 tisíc na desaťtisíc. Podľa návrhu, ktorý má SME k dispozícii, pôjde o 4800 bytov pre 14 455 obyvateľov.
O zániku letiska sa rozhodlo ešte v roku 2004. "Podstata nezvrátiteľného procesu nastala v roku 2006, keď predchádzajúce zastupiteľstvo schválilo zadanie na vypracovanie štúdie na zmenu územného plánu z letiska na sídlisko," napísal vo Vajnorských novinkách Mrva, ktorý dnes kandiduje na post primátora.
Letisko Vajnory
- fungovalo v rokoch 1923 až 1951, potom tam pôsobil aeroklub
- v roku 2006 vláda rozhodla o jeho predaji
- Vajnory prejavili o pozemok záujem
- pozemky kúpil izraelský investor za 1,6 miliardy korún
- pozemok viackrát zmenil majiteľa
- v roku 2006 ním bola firma Circle, ktorá vypracovala štúdiu na zmenu športoviska na sídlisko
- Vajnory majú 5958 obyvateľov, nová výstavba je navrhnutá pre 14 455
"Schválenie zadania nijakým spôsobom nezakladá samospráve povinnosť obstarávateľovi štúdie vyhovieť," vraví jeho predchodkyňa Anna Zemanová, dnes parlamentná poslankyňa za SaS. "Slúži na to, aby sa obec vedela správne rozhodnúť a posúdiť, či zámer je v súlade s komunálnymi záujmami, v súlade so životným prostredím," dodala.
Zemanová tvrdí, že keď sa prišiel nový majiteľ pozemku na úrad predstaviť, informovali ho, že väčšina pozemku je určená pre šport a rekreáciu, druhá časť pre bývanie a časť pre občiansku vybavenosť. "Prejavil záujem spracovať urbanistickú štúdiu, kde predstaví svoj zámer."
Zmeny odobrili
Štúdiu už podľa nej schvaľovalo Mrvovo vedenie. Podľa pravidiel mesta sa územný plán môže meniť, ak je žiadosť doložená "kladne prerokovanými urbanistickými štúdiami." V roku 2011 tak majiteľ pozemku požiadal magistrát o zmenu na sídlisko.
O tri roky neskôr sa tiež Vajnory vyjadrili, že so zmenou letiska na sídlisko súhlasia. Medzitým sa o téme vo Vajnoroch začalo čoraz viac diskutovať. "Vyzývali sme ich už v roku 2016, aby vyhlásili referendum,“ vraví jediný opozičný poslanec Vajnor, Juraj Ondruška. Právnik Via iuris Imrich Vozár hovorí, že relevantný výsledok miestneho referenda by mohol byť dôvodom na zmenu názoru mestskej časti.
Nakoniec v marci 2018 na vajnorskí poslanci poslali magistrátu list, v ktorom žiadali, aby zmenu z návrhu vypustil. "Touto zmenou sa enormne zaťaží dopravná situácia v k. ú. Vajnory," napísali. Jazero, ktoré by malo sídlisko zbaviť spodnej vody, označili za "veľké riziko pre dotknuté územie a Vajnory".

Magistrát vajnorským poslancom pripomenul, že zmeny odobrili a kritizované zmeny z návrhu nevypustil. Kritickú križovatku je podľa neho možné rozšíriť. K problému s jazerom magistrát podotkol, že vodné plochy pomáhajú čistiť a ochladzovať ovzdušie a znižovať prašnosť v meste.
O zmene nakoniec rozhodnú mestskí poslanci koncom septembra.
Porušili smernicu?
Zvrátiť takúto zmenu môžu občania podľa Via iuris napríklad tak, že poukážu na nezákonnosť pri jeho príprave. Juraj Ondruška z vajnorského petičného výboru hovorí, že v procese posudzovania environmentálnych dopadov zistil porušenie požiadaviek smernice SEA.
„Nebolo vykonané ani posudzovanie nulového variantu, ani posudzovanie alternatív,“ tvrdí miestny poslanec, ktorý aktuálne kandiduje na post starostu Vajnor. Podľa neho za to Slovensko môže dostať aj sankciu od Európskej únie, pričom Európska komisia už v tejto veci dostala sťažnosť.
Dobrý sponzor
Proti masívnej zástavbe Starého letiska sa vyjadril aj Mrvov protikandidát, architekt Matúš Vallo. Na sociálnej sieti povedal, že Vajnory musia zvládnuť tlaky investora.
Ten je pritom už niekoľko rokov sponzorom Vajnorských dožinkov . Ide o sumy v stovkách eur. Mrva v tom nevidí problém. Tvrdil, že dožinky sponzorujú všetky vajnorské firmy. Nové Vajnory však nesídlia vo Vajnoroch, ale v centre Bratislavy a ich vlastník Nordic Real Estate až na Cypre.
„Nevylučujeme spojenie so strategickým partnerom, ktorý bude mať skúsenosti s podobnými projektmi napríklad v zahraničí,“ povedal v minulosti investičný manažér Nordic Investors Ladislav Jelínek pre český portál e15.cz. Podľa portálu Račaweb tieto slová naznačujú, že skutočný vlastník a developer sa ešte len „vynorí."
Spoločnosť Nordic Investors po vyjdení článku zaslala médiám stanovisko, kde tvrdí, že projekt Nové Vajnory nezabráni rozvoju športu a rekreácii na území Starého letiska. Investor sa zaväzuje, že vo Vajnoroch zachová vidiecky ráz a obyvateľom prinesie nové športové a oddychové možnosti ako aj potrebnú infraštruktúru.
„Petíciu za vyhlásenie miestneho referenda ohľadom zmeny využitia plochy Starého letiska vo Vajnoroch považujeme len za predvolebnú kampaň jej iniciátora, pričom je zavádzajúca a podložená nepravdivými faktami,“ uviedol Pavel Lupínek, investičný manažér skupiny Nordic Investors.
Dodal, že investor "vždy so zástupcami obce rokoval transparentne, o čom svedčia aj kladné stanoviská mestskej časti k navrhovanému investičnému zámeru či v súčasnosti prerokovávané memorandum o spolupráci medzi mestskou časťou a investorom."
Petície preverí komisia
Vajnorské zastupiteľstvo určilo komisie, ktoré prerokujú, či sú všetky náležitosti petícií splnené, potom sa určí termín. "Celú vec vnímam ako vnútroobecnú politiku a vytĺkanie politického kapitálu. Tí, ktorí sú iniciátormi referenda,
tak vo Vajnoroch desiatky rokov nežili a zrazu sa tvária, že sa tu ide niečo nové diať. Obecnú pokladňu, ak by sa referendá konali, to bude stáť asi dvakrát po 5900 eur, lebo treba všetko - aj miestnosti, aj komisie robiť dvojmo, čo je veľmi drahý špás a len predvolebná kampaň iniciátorov," povedal pre TASR Ján Mrva.
Sám pritom v minulosti petíciu proti zmene územného plánu zóny organizoval. Nešlo však o Vajnory, ale zahusťovanie Čiernej Vody, ktorá s nimi susedí.
