Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Tradícia bratislavského školstva siaha až do veľkomoravských čias. Naozaj reálny je však až údaj o kapitulskej škole, ktorá spolu s kostolom prešla z Hradu do podhradia v roku 1221. Pripisuje sa jej oveľa vyššia úroveň, ako mali bežné farské školy v tom období.
Vieme aj, že richtár Jakub II. dal v roku 1365 pri dóme na vlastné náklkady postaviť novú školu, ktorá spravovala kapitula s mestskou radou a navštevovali ju deti (synovia) mešťanov a aj chudobných obyvateľov mesta.

Kapitula sa zaviazala, že učiteľ - scholasticus bude so žiakmi denne spievať hymnické spevy za blaho richtárovej rodiny.
Vznikali aj ďalšie školy pri Kostoloch sv. Michala a sv. Vavrinca (na dnešnom námestí SNP).
Staršie inštitúcie - péčska a budínska univerzita zanikli a študenti za vyšším vzdelaním museli odchádzať do cudziny. Kráľ Matej Korvín sa preto rozhodol založiť studium generale - úplnú univerzitu a v roku 1465 vyslal do Ríma posolstvo k pápežovi Pavlovi II., ktorý musel zriadenie univerzity povoliť.
O tom, aký význam tomuto aktu prisudzoval, svedčí i to, že posolstvo malo tristo členov. Až po vydaní pápežovho súhlasu sa za sídlo univerzity vybrala Bratislava, ale po jeho smrti zanikla.
Základným konceptom reformy uhorského školstva, podobne ako sa udiala v krajinách Predlitavska (západnej časti monarchie) bolo za panovania Márie Terézie Ratio educationis. Na dokumente pracoval aj Adam František Kollár a viacerí odborníci ho považujú za jeho hlavného autora.
Reforma okrem organizácie vzdelávania riešila aj študijný a disciplinárny poriadok, normy pre telesnú, rozumovú a mravnú výchovu a aj administratívu. Cieľom snaženia osvietenej panovníčky mal byť občan - vzdelaný adekvátne svojmu spoločenskému postaveniu.

Rozširovalo sa aj vyššie školstvo. A tak sa 17. mája 1784 začalo v Bratislave vyučovanie na Kráľovskej právnickej akadémii. Pôvodne ju založili v Trnave v roku 1777, ale po siedmich rokoch ju presťahovali do Bratislavy.
Bola hlavným mestom Uhorska a tiež korunovačným mestom, v roku 1785 mala 28 463 obyvateľov. Študenti museli absolvovať štvorsemestrálny kurz filozofie, potom rovnako rozsiahly kurz práva, v ktorom nadobúdali praktické právne a administratívne vedomosti.
Do roku 1914 akadémia pôsobila v budove na Konventnej ulici, kde dnes sídli Bohoslovecká fakulta. Na budove je pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že v rokoch 1867 - 1870 tu študoval práva aj Svetozár Hurban Vajanský.
V roku 1914 sa stala súčasťou Alžbetínskej univerzity, ktorej pôsobenie ukončil zánik Uhorska a pripojenie mesta k Československej republike.