Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Osemnásteho februára 1765 bol v Bratislave na príkaz Márie Terézie spálený pamflet Vexatio dat intelectum.
Autorom pamfletu bol pravdepodobne ostrihomský kanonik Juraj Richwaldský. Ostro v ňom odsudzoval absolutistické snahy habsburského dvora a kritizoval knihu Adama Františka Kollára De originibus et usus perpetuo potestatis legislatoriae – O pôvode a nepretržitom používaní zákonnej moci.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte Konflikt vznikol pre odpor uhorskej šľachty, ktorá sa odvolávala na Tripartitum, podľa ktorého má byť oslobodená od všetkých druhov daní.
Kollár ako zástanca osvietenského absolutizmu vo svojom spise označoval vtedajšiu feudálnu spoločnosť za prežitú a skostnatenú, ktorá nutne potrebuje zásadné reformy.
Požadoval zrušenie nevoľníctva, rovnosť občanov, zavedenie náboženskej slobody a presadzoval posilnenie ústrednej moci.
Uhorská šľachta sa cítila ohrozená nielen vo svojich výsadách, ale i ekonomicky (Kollár i panovníčka po rokoch vojny požadovali ich zdanenie).
Následkom tlaku vysokej šľachty pápež Klement XIII. uviedol Kollárovu prácu do rímskeho registra zakázaných kníh a následne bola zaradená aj do Viedenského štátneho katalógu prohibičných kníh.
Pobúrenie zástupcov na sneme vyústilo do pálenia Kollárových kníh na bratislavskom Hlavnom námestí a verejné zničenie spomínaného spisu Vexatio dat intelectum bolo vlastne panovníčkinou odplatou za predchádzajúce kroky uhorskej šľachty proti Kollárovi a exemplárnym potvrdením jeho názorov.
Kollár sa narodil v roku 1718 v Terchovej (päť rokov po obesení Jánošíka) a svoju kariéru zavŕšil ako dvorný radca a riaditeľ Dvornej knižnice vo Viedni.
Chcel reformovať a modernizovať habsburskú monarchiu, bol osobným poradcom Márie Terézie, viacerým ministrom radil v uhorských záležitostiach, v otázkach historicko-právnych, majetkovoprávnych a v značnej miere sa podieľal aj na školskej reforme. Ovládal nemčinu, taliančinu, francúzštinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu, perzštinu a turečtinu.
Prečo Máriu Teréziu volali cisárovná aj keď ňou nebola Čítajte Je autorom prameňov k dejinám Viedne i tureckej expanzie, bol znalec zákonov, dejín, filozofie, pedagogiky, znalec orientálnych a slovanských jazykov, zaslúžil sa o založenie Akadémie orientálnych jazykov.
Vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, turečtiny, antológiu perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny, ako editor vydal 25-zväzkový uhorský diplomatár (súpis historických listín) a zaviedol vedecké štúdium slovanských dejín.
Hovoril: „Ak je niekto rodom Slovák ako ja a podľa môjho pohľadu vynaloží trochu času na poznanie ostatných nárečí veľmi ľahko porozumie jazyk a písmo celého slovanského národa.“
Za zásluhy mu panovníčka udelila šľachtický titul a dedinu Keresztény neďaleko Šoproňu.
