BRATISLAVA. Regulácia parkovania v hlavnom meste by sa mala vrátiť k svojej pôvodnej filozofii jednotných zásad pre celé mesto.
V diskusii Tablet.TV Mesiac v Bratislave sa na tom zhodli poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) Jozef Uhler (Klub nezávislých poslancov) a Juraj Káčer (Otvorený klub).
Súčasný návrh pre parkovanie
Nesrovnal sa chce k parkovacej politike vrátiť Čítajte Obaja pritom poukazujú na fakt, že navrhované zásady parkovacej politiky vyústili do podoby, ktorá poriadok v parkovaní neprinesie.
"Tým, že sa vyhovelo všetkým protestom prokurátora a do všeobecne záväzného nariadenia sa dostali všetky jeho podnety, sa stratila veľká časť regulácie," zhodnotil Uhler.
"Tie pravidlá sú tak okresané, že sa síce zachovala určitá regulácia voči mimobratislavským, no chýbajú potrebné regulatívy, ktoré je potrebné zaviesť aj pre obyvateľov Bratislavy," dodal.
Káčer v tejto súvislosti konkretizuje, že z pôvodného návrhu napríklad vypadla zásada, že na jednu domácnosť bolo možné získať za zvýhodnených podmienok rezidenčné karty len na dve vozidlá a za tretie a ďalšie by sa platilo oveľa viac.
"Teraz jeden rezident, nie jedna domácnosť, ale jeden človek môže mať dve rezidentské karty," upozornil.
Spomenul aj fakt, že vo VZN už viac nefiguruje ustanovenie o tom, že na jedno vozidlo na domácnosť je rezidenčná karta bez poplatku. I preto je presvedčený, že v súčasnej podobe by to bola iba daň pre mesto.
"Podľa hesla: Za život, ktorý žiješ, zaplatíš, no nedostaneš nič viac. A ten, kto má viac peňazí, ten bude parkovať lepšie," poznamenal.
Bratislava sa má poučiť od Amsterdamu
Uhler sa domnieva, že jedinou cestou je vrátiť sa späť do začiatkov príprav parkovacej politiky v roku 2011 a presadzovať jednotný návrh, nie podklad pre 17 rôznych verzií regulácie parkovania v jednotlivých mestských častiach.
Obnova Kollárovho námestia je zatiaľ v nedohľadne Čítajte "Mestské časti si presadili, aby to u seba robili po svojom. No tak to nejde, často ani ľudia nepoznajú hranice medzi jednotlivými mestskými časťami a ak budú v každej mestskej časti platiť iné pravidlá, nikto sa v tom nebude vyznať," upozornil.
Poučným príkladom je podľa neho i prípad Amsterdamu. "Tam tiež išli najskôr cestou rôznych pravidiel pre 22 mestských častí a potom zistili, že to tak nejde a začali to zjednocovať," ozrejmil.
Celomestskej parkovacej politike by sa podľa neho mala venovať samospráva opäť až po jesenných komunálnych voľbách, aj preto, aby do témy nevstupovali tenzie vyplývajúce zo vzťahu medzi častou poslancov a primátorom.
Káčer je presvedčený, že aj keď sa zavedenie regulácie parkovania takto posunie minimálne o niekoľko mesiacov, nebude to negatívom.
"Radšej prijať všeobecne dobré riešenie o niečo neskôr, ako riešenie, ktoré spôsobí škody a bude vyvolávať napätie," skonštatoval, poukazujúc na to, že i medzi mestskými časťami existuje nejednotný výklad výhodnosti nastavenia parkovacích pravidiel.
