SME
Pondelok, 16. december, 2019 | Meniny má Albína

Stanice propelera chátrajú, ale na bratislavské nábrežia patria

O kultivovaní nábrežia Dunaja architektúrou píše architekt Ján Miloslav Bahna.

Cafe Propeler.Cafe Propeler.(Zdroj: Foto SME - Gabriel Kuchta)

BRATISLAVA. Nábrežia riek sú dôležitým mestotvorným prvkom. Zvlášť v Bratislave, kde Dunaj tvoril dokonca hranicu dvoch protikladne rozdelených svetov.

Brehy rieky boli zregulované ako pohraničná línia strážená ozbrojenými pohraničníkmi a ich motorovými člnmi. Z bratislavskej strany sme mohli pozorovať protiľahlý breh v Kapitulskom lese, ktorý tvoril už pohraničné pásmo.

Prečítajte si tiež: Propeler zatiaľ neprenajmú Čítajte 

Po páde železnej opony sme sa stali súčasťou zjednotenej Európy, kde sú hranice už iba formálne čiary. Bratislava mohla začať s napĺňaním ideí mesta na Dunaji a rozvojom druhého brehu Dunaja.

Pred architektmi stála nová výzva. Ako formovať bratislavské a petržalské nábrežia?

Ako kultivovať ich líniu a pritom nevytvárať hradby medzi pevninou a plynulou, trblietajúcou sa a niekedy aj hrozivou vodnou hladinou?

Bellušove stanice

Zásadou je, že nová zástavba nábrežia by mala rešpektovať vyústenie ulíc a námestí Starého Mesta, dominantnosť dómu a podhradie s Hradom.

Majstrom kultivovania nábrežných architektúr bol profesor Emil Belluš. Nestor slovenskej modernej architektúry obohatil nábrežia našich riek svojimi najlepšími dielami so vzdušnou a transparentnou modernou architektúrou.

V Piešťanoch naprojektoval geniálny peší kolonádový most, ktorý s ľahkosťou spája mesto s kúpeľným ostrovom.

V Bratislave navrhol nábrežné stanice pre propeler, keďže už koncom devätnásteho storočia oba brehy Dunaja prepojila okrem mosta aj lodná doprava.

Na bývalom Korunovačnom námestí (dnešné Námestie Ľudovíta Štúra, pozn. red.), kde sa ešte rysovali zvyšky bývalého korunovačného pahorku so zvyškami pomníka Márie Terézie, vybudoval v roku 1931 bratislavskú stanicu propelera.

Prečítajte si tiež: Riešenie Propeleru chcú otvoriť aj pre verejnosť Čítajte 

Neskôr na námestí pribudla v roku 1938 socha Milana Rastislava Štefánika. Vtedy ešte s levom, ktorého na Hitlerov zásah neskôr demontovali.

Odvtedy sa Milan Rastislav z obnoveného námestia cez otvorený portál stanice propelera na protiľahlý petržalský breh, patriaci už Nemeckej ríši, pozeral sám.

Zo stanice chceli kolibu

Nástupná stanica propelera vznikla pochopiteľne aj na druhom brehu rieky, aby mohla loď cez Dunaj pendlovať. Nachádza sa kolmo cez Dunaj od niekdajšieho Korunovačného námestia, vedľa dnešnej reštaurácie Au café.

Obe nástupištia vyzerali ako veľké rámy, cez ktoré sa nastupovalo do lode. Stanice boli transparentné, a teda nezakrývali pohľad na Dunaj.

Propeler bol aj súčasťou mestskej dopravy a suploval v tejto lokalite funkciu mosta.

Petržalka bola totiž v čase I. ČSR spojená so staromestskou stranou mesta jediným mostom. (Vznikol v roku 1890 pôvodne ako Most Františka Jozefa, po zániku monarchie ho premenovali na Štefánikov, po vojne na Most Červenej armády a dnes ho poznáme ako nový Starý most pozn. red). Aj preto bol propeler ako dopravný prostriedok hojne využívaný.

Zastávky lode poskytovali často aj úkryt pred zlým počasím. Ich súčasťou bola totiž malá čakáreň, v ktorej sa predávali lístky na loď.

Prečítajte si tiež: Lesk a bieda bratislavských pasáží Čítajte 

V osemdesiatych rokoch minulého storočia chceli priestory staníc využiť na bufet a nábrežnú reštauráciu. V Petržalke dokonca plánovali stanicu zastrešiť, pretože gastronomickým hitom tohto obdobia bola koliba.

K budove dokonca pristavili kuchynskú časť. Mestským architektom sa však podarilo tieto zámery štátu zastaviť a v roku 1987 zachránili stanicu propelera a rozvinuli bellušovský motív s logom.

Pod rám architekti vložili malý sklený objekt. Stanica následne dostala typickú bellušovskú modro-bielu farebnosť.

Peší most cez Dunaj je utópia

Napriek tomu, že propeler sa v Bratislave tešil veľkej obľube, obnova pravidelnej lodnej linky sa nepodarila ani v minulých desaťročiach, a nedarí sa jej ani v súčasnosti. Objekt stanice na staromestskej strane slúži ako nástupište pre turistické lode kotviace v Bratislave.

Bývalá stanica na petržalskej strane sa zas príležitostne využíva pri ohňostrojoch a osvetlení nábrežia. Za staromestskej starostky Miloslavy Zemkovej (v rokoch 1990 - 1994, pozn. red.) bola stanica na ľavom brehu Dunaja premaľovaná a prenajatá kosovským podnikateľom.

Prečítajte si tiež: Chcú oživiť Propeler. Nie však lodnú linku Čítajte 

V súčasnosti je voľná a hľadá sa jej ďalšie využitie. V objekte je možné situovať informačné centrum lodnej dopravy na Dunaji alebo podobné funkcie s terasovým sedením a vrátiť mu bellušovskú modro-bielu farebnosť s logom a detailmi.

V prípade Piešťan mal peší most prijateľnú dĺžku a spájal dva živé a atraktívne brehy rieky, takže jeho využitie bolo zabezpečené. Živé pešie mosty napríklad v Paríži a Londýne majú polovičnú dĺžku a spájajú rušné nábrežia a časti mesta.

Sny o pešom moste v Bratislave sú utópiou, pretože Dunaj tu je je vyše štyristo metrov široký a a pešie prechádzku nad riekou často znepríjemňujú vietor aj nepohoda. A túto funkciu už úspešne prebral nový Starý most.

Nevyužité lodenice

Ďalšími nábrežnými stavbami z medzivojnového obdobia sú aj lodenice na petržalskom nábreží. Tá romantická, patriaca maďarskému veslárskemu klubu, padla za obeť výstavbe Mosta SNP.

Slovenská lodenica od profesora Belluša bola zrekonštruovaná a je zachránená. V katastrofálnom stave je však bývalá nemecká lodenica od nášho svetového architekta Josefa Konráda z roku 1931. Objekt kedysi patril televízii, teraz je v súkromnom vlastníctve.

Časť nábrežia pri lodeniciach chátra. Rozvoj významnej časti petržalského nábrežia na desaťročia zablokoval nekoncepčný a monumentálny areál Incheby ako relikvia minulého režimu.

V blízkom lesíku pri zdrojoch pitnej vody sa na brehu Dunaja dokonca neustále rozrastajú aj šiatre bezdomovcov. V kontraste oproti hradu a exkluzívnej novej zástavbe podhradia tu rastie lužný les.

Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  2. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  3. V noci -5, cez deň +30. Čo čaká Svitka tento rok na Dakare?
  4. Nestarnú, ale dozrievajú
  5. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  6. Kam na výlet so svojimi známymi
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  8. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  9. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  10. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  1. Telekom: Technologies allow all to reach opportunities of now
  2. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  3. V noci -5, cez deň +30. Čo čaká Svitka tento rok na Dakare?
  4. Nestarnú, ale dozrievajú
  5. Zvolenský nie je len slovenský, ale aj férový
  6. Sólymos: Najťažšie bolo prísť za ľuďmi, ktorých odpojili od vody
  7. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  8. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  9. Kam na výlet so svojimi známymi
  10. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 36 878
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 34 041
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 27 540
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 648
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 14 339
  6. Kam na výlet so svojimi známymi 12 920
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely 11 151
  8. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 10 248
  9. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 394
  10. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 373