Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Neverejný súdny proces s „rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov“ prebiehal v Bratislave 21. až 24. apríla 1954. Na rozdiel od okolitých krajín bol podriadený idei čechoslovakizmu.
Akékoľvek slovenské emancipačné snaženia boli považované za velezradu a útok na samotné základy republiky.
Demokratická strana porazila komunistov. Husák jej to spočítal Čítajte Obžalovaní boli už tri roky vo vyšetrovacej väzbe, hlavný obžalovaný Gustáv Husák bol odsúdený na doživotie (neskôr na základe amnestie mu bol trest znížený na 25 rokov), Ivan Horváth na 22 rokov, Daniel Okáli na 18 rokov, Ladislav Holdoš na 13 rokov a Ladislav Novomeský na 10 rokov odňatia slobody.
Tým sa však honba na bosorky neskončila a za desaťročie boli postihnuté tisíce predstaviteľov slovenskej inteligencie.
Kampaň začala už skôr, v marci roku 1951 na aktíve spisovateľov komunistov okrem Ladislava Novomeského boli obviňovaní aj Vladimír Mináč, Alexander Matuška, Michal Chorváth či Dominik Tatarka.
Juraj Špitzer, vtedy funkcionár Ústredného výboru KSS, odsúdil celú slovenskú literárnu avantgardu a predovšetkým davistov za „nepochopenie marxizmu-leninizmu, nepriateľský postoj k tejto mohutnej zbrani robotníckej triedy, podceňovanie vedúcej a rozhodujúcej sily robotníckej triedy a jej predvoja, komunistickej strany, v boji proti kapitalizmu, za národný šovinizmus, cynický, kozmopolitný k vlastnému ľudu, poklonkovanie pred úpadkovou kultúrou kapitalistického Západu, nepriateľský pomer k Sovietskemu zväzu a jeho kultúre – to všetko viedlo davistických súbežcov nevyhnutne k zrade – do služieb americko-anglického imperializmu... vďaka našej strane – spolu s odhalením protištátnej činnosti Clementisa a spol. – je porazená na hlavu aj ideológia, ktorú davisti Clementis, Novomeský a Husák hlásali. Treba železnou metlou vymiesť všetko dedičstvo, čo po nich zostalo“.
Mňačko verejne oľutoval svoj podiel na príprave Žingorovej smrti Čítajte Len vďaka Husákovej buldodžej povahe, ktorý priznanie získané mučením vždy odvolal, a vďaka Stalinovej a Gottwaldovej smrti obvinení nedostali trest smrti.
Na fyzické i psychické mučenie a krivdy od vlastných Ladislav Novomeský reagoval:
„Je taká múdrosť: kľaknúť pred koncilom, priznávať kardinálom blud a blúdenie a bludy, radšej si pokľaknúť, než klesnúť na hranici, radšej skryť pravdu v sebe kdesi akoby v klenotnicu, potom si doznať, že predsa sa krúti. Však súdruh Galilei, je taká múdrosť?!“
A ako básnik:
- Bolelo?
- (...) nuž bolelo, a ako!
