Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
V roku 1809 zimná povodeň v januári nespôsobila v meste len obrovské materiálne škody, ale najmä na Blumentálskom predmestí i straty na ľudských životoch. Aby mohla byť obnovená premávka, musela dať mestská rada po opadnutí vody vyčistiť ulice a na pomoc pre poškodených vyzbierali veľkú sumu (10 544 zlatých).
Krvavý Béla Kun už v Petržalke nemá ulicu Čítajte Lenže utrpenie mesta sa v ten rok ešte neskončilo. Dňa 15. apríla 1809 Rakúsko vyhlásilo vojnu Francúzsku, a keď Napoleon obsadil bez boja Viedeň, Bratislavčania si uvedomovali, že v hlavnom meste uhorského kráľovstva môžu čoskoro očakávať francúzskych vojakov. Aby zabezpečili ochranu mesta, odstránili lietajúci most a z Petržalky presunuli všetky lode na opačnú stranu Dunaja.
Netrvalo dlho a prvý prieskumný oddiel veľkej armády prišiel k Bratislave, ale na ľavú stranu rieky sa im prepraviť nepodarilo. Keď si Francúzi opakovane vylámali zuby na hrdinskej obrane predsunutých postavení v dnešnom Parku Janka Kráľa, začali ostreľovať samotné mesto. Strechy horeli, múry padali a ľudia si zachraňovali životy útekom do vinohradov.
Napoleon petržalské predmostie i samotné mesto považoval za významný strategický bod. Maršalovi Davoutovi vyjadril s dovtedajším priebehom vojenskej operácie nespokojnosť a prikázal bombardovanie zvýšiť až na 3000 granátov denne.
Obrancovia mesta vzdorovali až do prehratej bitky pri Wagrame, keď francúzsky kuriér doručil generálovi Bianchimu depešu o uzavretí prímeria a obrancovia dostali rozkaz svoje pozície opustiť.
Mesto hrdinsky odolalo Napoleonovi v čase jeho najväčšej vojenskej slávy a až po prímerí bolo nútené otvoriť brány nepriateľovi. Vojna priniesla také obrovské materiálne škody i straty na ľudských životoch, že staré matky aj po desaťročiach strašili vnúčatá malým cisárom ako samotným satanášom.
Matej Bel vydával v Prešporku noviny v latinčine Čítajte Ešte v 19. storočí osadili na Somárskom vrchu nad mestom pamätný kameň s vytesanými písmenami Q a N, čo malo označovať miesto Napoleonovho odpočinku.
Objavil sa aj hlúpy názor, že cisár vlastne v Bratislave nebol, lebo spomínané miesto vtedy ešte nepatrilo do katastrálneho územia mesta. Nezmysly netreba komentovať a nakoniec pamätný kameň aj tak niekto ukradol. Zostala však jeho fotografia v Mestskom múzeu, ako i slávne bratislavské gobelíny v Primaciálnom paláci, ktoré našli pri jeho rekonštrukcii ukryté za tapetami.
Pravdepodobne ich tam schovali pred hrabivým cisárom, ktorý kradol umenie po celej Európe, podobne ako iní dobyvatelia o storočie neskôr. Ten, kto gobelíny ukryl, zrejme obliehanie mesta neprežil a zabudnuté tak zostali až do nasledujúceho storočia.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
