BRATISLAVA. Slovenskou horolezeckou raritou je, že prvými športovcami, ktorí stáli na osemtisícke (Ivan Fiala) a neskôr aj na najvyššej hore sveta (Zoltán Demján v roku 1984), boli Bratislavčania.
Fiala vyrastal v blízkosti bratislavskej hlavnej stanice, ktorá bola vždy nevábna.

Smerom od nej cestou trebárs na Kramáre a odtiaľ ešte vyššie na Železnú studničku i Kolibu je známa ulica „hore kopcom“ Jaskov rad, kde Fialovci bývali. Malý Ivan sa na tejto bratislavskej „zjazdovke“ sánkoval, skúšal lyžovať.
Prax v Tatrách
V relácii TA3 Bez dresu spomínal, že ho zo ťahalo do lesov.
„Časom som chodil až na Kolibu a spúšťal sa popri Slamenej búde až na dnešnú Šancovu. Dala sa nájsť aj cesta k nám na „Jaskáč.“ Obľúbil som si lyžovanie. O horolezectve som nemal ani zdania. Až na vysokej škole,“ opisoval Fiala cestu, ktorá končila v Himalájach.
Ivan Fiala
- Narodil sa 25. augusta 1941 v Bratislave.
- Spolu s Michalom Orolinom ako prví z vtedajšieho východného bloku stáli na osemtisícovke – Nanga Parbate (8125 m) v roku 1971.
- V roku 1982 dostal čestný diplom Medzinárodného výboru fair play pri UNESCO za záchranu mexického horolezca.
- V novembri 2002 ho zvolili za čestného predsedu elitného horolezeckého klubu Himalaya klub 8000.
- Je otcom dvoch detí, jeho dcéra je známa herečka Zuzana Fialová.
- Žije v Senci, venuje sa vnukom. Jeden z nich hrá sľubne futbal.
Z vysokej školy išiel do Vysokých Tatier na letnú prax. Obľúbil si vysokohorskú turistiku, skúšal, čo musí zvládnuť nosič.
Lyžovať vedel tak, že robil aj inštruktora na Sliezskom dome.
Raz jeho kamarát, už nebohý Ivan Gálfy prednášal študentom o horolezectve. Fiala si odskúšal, ako sa driape s čakanom a skončil v kežmarskej nemocnici.
Odvtedy má k horám rešpekt. „Neznesú, trestajú každú frajerinu,“ prízvukuje.
Rodokmeň na rovine
Fialovci majú rodokmeň v Palárikove. Čistá rovina. O tom, že syn je horolezcom, sa jeho mama dočítala z novín.
Hovorila mu: „Nemáš na okolí dosť stromov, aby si mohol loziť?“

Nielenže bol horolezcom, bol špičkovým lezcom, postupom času himalájistom. Na konte má stovky výstupov nielen v Tatrách.
V Alpách vystúpil napríklad na pilier Veveričiek na Cima Ovest, absolvoval prvovýstup na Blaitiére. Liezol na Pamíre, v Nórsku, v Hindukúši, na Aljaške, v Andách.
V roku 1969 sa zúčastnil na expedícii v pakistanskej časti Hindukúšu a bol v družstve, ktoré vystúpilo na panenský vrchol Bajpaš-Zom vysoký 6700 metrov. Pomenovali ho Bratislava.
Rok 1969 bol v jeho horolezeckom živote prelomový.