V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví Bratislavčania na rovnakých 10 otázok o svojom vzťahu k mestu.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
„Krása je v očiach toho, kto sa pozerá. A ja som sa za celý život naučila, kam sa mám v ktorej chvíli pri prechádzaní Bratislavou pozrieť, aby som mala pekný výhľad. Bratislava sa dá totiž vyskladať obludná, ale aj veľmi pekná.“
2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?
Navrátil považuje cyklistickú sieť v meste za katastrofálnu. Čítajte „Mám rada celé nábrežie a som presvedčená, že výstavbou aj na petržalskej strane Dunaja konečne získame štatút európskeho mesta, pretože teraz nerešpektujeme Dunaj ako našu dominantu. Zbožňujem aj členitosť Bratislavy.
Tak ako napríklad nemám rada Berlín a iné mestá, ktoré sú postavené na rovine, tak si vychutnávam kopcovitý ráz Bratislavy. Je jedinečné, že tu máme lesy aj rieku a sú tu krásne zákutia s hausbótmi.
Všetko je tu však urobené len napoly. Napríklad kým v Holandsku si hausbótmi vyriešilo mnoho ľudí bývanie, tak u nás sú odsunuté iba na okraj. A pritom vytvárajú nenapodobniteľné a fascinujúce romantické zákutia.
V meste však máme aj krásne kopce a lesy, napríklad medzi Dúbravkou a Devínom, Kolibu či mestský park. Rôzne iniciatívy v nich vytvárajú krásne zákutia, no to, čo má v rukách mesto, je obludné. Je to preto, že buď nemá hlavného architekta, alebo má, no ten si nerobí svoju prácu. Bratislava totiž nemá koncepciu a dodávajú jej ju iba obrí investori.“
Coddington: Mestu škodí, že je každého a zároveň nikoho Čítajte 3. A čo, naopak, z duše nenávidíte?
„Neznášam stavbu STU alebo budovu hotela Kyjev, o ktorú všetci bojujú. Za rovnako otrasnú stavbu považujem aj PKO. Takéto budovy by mali z mesta zmiznúť.“
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde sú v Bratislave tie vaše?
„Mám rada Kapitulskú ulicu či Dóm sv. Martina a jeho okolie, kde bola kedysi nádherná stará lekáreň. Veľmi sa mi páči aj pyramída – budova rozhlasu, na ktorú všetci nadávajú.“
5. Ako vnímate celomestskú parkovaciu politiku, ktorá dáva mestským častiam možnosť, aby si nastavili pravidlá samy, a uprednostňuje domácich pred mimobratislavskými?
„Mestské časti majú na zvýhodnenie domácich nielenže právo, ale je to aj ich povinnosť. Mali by zabezpečiť svojim obyvateľom, ktorí prídu po práci domov, miesto, kde môžu zaparkovať. Je to však vysokokoncepčná záležitosť celého mesta a musí sa postarať aj o parkovanie pre hostí mesta.
Ja osobne som chodec. Denne prejdem pešo osem až desať kilometrov. To však, samozrejme, znamená, že nechodím na podpätkoch, takže sa dobrovoľne vzdávam dlhých nôh. Takže ako chodcovi mi to až tak neprekáža, pretože vždy zaparkujem na pracovnom mieste pred Národným divadlom a odtiaľ už chodím po Bratislave pešo.
Neviem však, do koľkých rokov budem schopná odklusať desať kilometrov tam, kam sa potrebujem dostať.“
6. Dávna Pozsony bola multikultúrna. Až do vojny tu žili pokope Slováci, Nemci, Maďari, Česi či Židia. Dnes sa však mnohí obávajú a nechcú medzi seba pustiť iné národnosti. Je v Bratislave miesto pre migrantov a viete si tu napríklad predstaviť mešitu?
„Rozhodne tu nie je miesto pre migrantov, ale to nie je chyba Bratislavy.“
7. Okrem cudzincov tu býva mnoho národniarov z rôznych kútov Slovenska. Tí však všeobecne na Bratislavčanov nadávajú a nevraživosť funguje aj z druhej strany. V čom tkvie problém?
Bombošovi vôňa vinohradov v Rači pripomína detstvo Čítajte „Neviem, kde sa vzal tento názor, nestretla som sa totiž s týmto problémom. Ak sa rozšíril len na internete, tak by som ho nebrala za relevantný. Myslím si, že tu spolu vychádzame fantasticky.
Mám veľmi veľa kolegov zo stredného či z východného Slovenska a napríklad, keď som sa stretla pri práci aj s mladšími ľuďmi z iných kútov krajiny – napríklad s Emkou Drobnou či Lukášom Adamcom –, tak som im rozprávala o Bratislave a len otvárali oči. Niekto im ju musí totiž predstaviť takú, akú ju miluje a pozná od detstva. Pretože tí, ktorí sa sem prisťahujú, často poznajú iba Kamenné námestie a bodka.
Bratislava je však šialene romantická aj so svojimi príbehmi a povesťami, ktoré má. Takže podľa mňa je v rukách nás domácich, aby sme našu Bratislavu ostatným predstavili takú, akú ju milujeme a oni to budú ďalej šíriť. Ak ich neprijmeme za kamarátov, tak sa tu nemajú prečo cítiť dobre.
Markovič by rád opäť oživil kúpalisko Palenerka Čítajte A tu sa vraciame aj k tým migrantom. Ak sa vraví, že nevieme vychádzať s Košičanmi, tak ako by sme chceli vychádzať s niekým, kto príde ešte s oveľa väčšej diaľky.“
8. Potrebuje Bratislava metro? Prečo?
„Bratislava potrebovala metro a dnes by tak už bola úplne iná. V tejto chvíli som si však už metrom nie úplne istá, no mesto určite potrebuje nejaké riešenie. Jednou z 'výhod' Bratislavy je, že tým, že sme sa napríklad perfektne prehupli cez éru metra, ktoré sme nestihli, tak v súčasnosti má mesto pekné obchodné multikomplexy.
Napríklad Rakúšania ich totiž stihli postaviť ešte pred rokmi a teraz ich už majú zastarané. My ich však máme pekné novučké. Riešenie, ako odbremeniť mesto od hustej dopravy, vidím napríklad v nadzemkách. Dávajú mestám peknú geometrickú dynamiku. Páči sa mi to napríklad v Miami. Bojím sa však, že to je len fantasy.“
9. Ktorému zaniknutému miestu v meste by ste znovu prinavrátili život a prečo?
„Celému podhradiu a synagóge. Odstránila by som v meste všetky 'komoušské vredy', ktoré nenávidím.“
10. Povedzme, že máte k dispozícii stotisíc eur na to, aby ste v meste niečo zmenili. Do čoho by ste ich investovali?
Coddington: Mestu škodí, že je každého a zároveň nikoho Čítajte „Stotisíc eur nie je pre mesto veľa. Ponúkla by som ich však mestu na to, aby nepilovalo staré stromy a skúsili ich radšej zachraňovať aj za viac peňazí. Mesto bez starých stromov totiž vyzerá ako po chemoterapii.
Môžu sa ich tisíckrát snažiť nahradiť z holandských fondov rôznymi drobnými stromčekmi, ktoré možno o tridsať rokov budú vrhať tieň, čoho sa už však my nedožijeme.
Napríklad v Londýne som videla, že sa všetkými možnými prostriedkami snažia staré stromy uchovať. Ak je aj dutý či polopadnutý, tak ho podoprú a chcú zachrániť.
Takže by som investovala do zreštaurovania starých stromov. “
