BRATISLAVA. Vynikať vo futbale a súčasne v hokeji je dnes nemožné. V Československu sme poznali taký príklad – Vlastimila Bubníka z Brna. Bol však skôr hokejistom. Oba športy celkom úspešne skúšal i Václav Nedomanský. Vo futbale však odohral iba pár ligových či pohárových stretnutí.
Móder vodil Barcelončanov hore-dolu Čítajte Teodor Reimann sa narodil vo Zvolene. Mal šestnásť, keď začal chytať v seniorskom áčku miestneho ZTK. Odtiaľ prestúpil vtedy do špičkového Fiľakova. Potom dal prednosť lepšej zmluve s baťovským AC Svit.
Čoskoro mal rukovať na východný front. Všetci vynikajúci slovenskí športovci sa pred touto povinnosťou zachraňovali v armádnom tíme OAP (Oddiel armádnych pretekárov).
Zaslúžil sa o príchod Kubalu
Mladý Reimann dokonca pomohol vojenskému tímu prekonať hegemóniu ŠK Bratislava, dnešného Slovana, a získať titul majstra Slovenska 1943. O dva roky už bol v drese belasých, on, samozrejme, zásadne v čiernom. U brankárov celého sveta to bolo nepísané pravidlo.
Bol vysoký, mal talent pre herné kombinácie. Vo futbale sa vypracoval na brankára s veľkým prehľadom, aktivitou. Bol majstrom v ovládaní šestnástky. S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že bol predchodcom Manuela Neuera.
Teodor Reimann
- Narodil sa 10. februára 1921 vo Zvolene, zomrel 30. augusta 1982 v Trenčíne.
- Futbalová kariéra: ZTK Zvolen, FTC Fiľakovo, AC Považská Bystrica, AC Svit, OAP, ŠK a NV (dnes ŠK Slovan) Bratislava, Tatran Prešov, Iskra (dnes MŠK) Žilina
- Hokejová kariéra: ZTK Zvolen, Slávia Banská Bystrica, HC Tatry, OAP, ŠK Bratislava.
- Reprezentant vo futbale: v mužstve vojnového Slovenska 14-krát, ČSR päťkrát,
- Reprezentant v hokeji: v mužstve vojnového Slovenska deväťkrát, ČSR päťkrát.
Od výnimočného trénera Šťastného dostal neskôr prezývku Fiala. Pozadie nie je známe. Kouč Jim Šťastný musel nejaké meno vymyslieť. Pri jeho pôsobeniach v Slovane ho dostal každý futbalista. Prvým Reimannovým trénerom bol však slávny Ferdinand Daučík.
Kubalu si všimol svet v Slovane Čítajte „Fiala“ mu dal jeden impulz, ktorým zmenil neskôr futbalový svet v FC Barcelona. ŠK hrala v Budapešti proti Ferencvárosu. Pri predstavovaní mal Reimann dobré uši, začul meno Kubala.
Po zápase oznámil Daučíkovi: „Pán tréner to meno znie slovensky.“ Boli to časy repatriacií - Kubala mal slovensko-poľský pôvod. Tréner Daučík ho stiahol do Bratislavy.
Po februári 1948 obaja utiekli a stali sa ikonami španielskeho veľkoklubu. Daučík vyhral dvakrát La Ligu, tri razy Copa del Rey. Kubalu si fanúšikovia Barcelony zvolili za najlepšieho hráča minulého storočia.
Dve úlohy Reimanna
Rodený Zvolenčan mal vo futbale presne opačnú úlohu ako v hokeji. Jeho efektom bola jednoduchosť a pružnosť, nepotrpel si na parádičky, vtedy veľmi obľúbené. Nebol extra korčuliarom. Nekompromisný futbalový brankár bol na ľade technikom, tvorcom i vynaliezavým strelcom. Hral v útoku s Martinom Štolcom a slávnym Jindřichom Reitmayerom.
Jeho hokejové začiatky sa podobali futbalovým. Zo Zvolena prešiel do Slávie Banská Bystrica, zakrátko sa objavil v HC Tatry, po narukovaní v OAP a stihol reprezentovať Slovensko v deviatich medzištátnych stretnutiach.
Po vojne prešiel aj v hokeji do ŠK Bratislava. Nastúpil v priateľských zápasoch v slávnej reprezentácii reprezentácii ČSR (majstri sveta 1947, 1949) s takými hviezdami ako Modrý, Trousílek, Šťovík, Roziňák, Zábrodský, Konopásek.
Tri tituly
V bráne futbalového Slovana sa Reimann vypracoval medzi európsku triedu. Získal tri čs. majstrovské tituly (1949, 1950 a 1951). Veľkými výkonmi ozdobil povojnové medzinárodné úspechy belasých - Ferencváros 0:1 a 2:1, Derby County 3:1, CDKA Moskva 3:2, Derby County 3:1 nezabudnuteľné víťazstvá na zájazde Mexiku. Na prelome rokov 1953 a 1954 nedostal v ligovej súťaži 769 minút gól! Bol to dlho ligový rekord.
Daučíka v Barcelone prekonali iba Guardiola a Cruyff Čítajte Posledný ligový zápas v belasom mužstve odohral na konci jesene 1954, bol 176. v lige. Prišiel Viliam Schrojf. Reimann chytal na svetovom šampionáte 1954, Schrojfa vyhlásili za najlepšieho brankára MS 1962, na ktorých získalo Československo striebro.
Reimann ešte chvíľu chytal za Tatran, aktívnu činnosť skončil v Iskre Žilina. Vrátil sa do Bratislavy. A prežil chvíľu zlé časy.
Otec dvoch synov, obyvateľ zo Starej Vajnorskej ulice ako aktívny hráč preukazoval aj obchodné záujmy a otvoril si menší obchod so športovými potrebami na Špitálskej ulici. Neskôr ho premenil na potravinový a tam doplatil na nesvedomitých zamestnancov. Na chvíľu sa dokonca dostal za mreže.
Po tejto nepríjemnej epizóde sa vrátil k futbalu. Už v roku 1955 sa stal trénerom v ČH Bratislava, ktorá získala o štyri roky čs. titul (pod vedením Karola Borhyho). Trénoval až do augusta 1982, keď dostal za volantom auta mozgovo-srdcovú príhodu. Ponáhľal sa na tréning vtedy svojho Trenčína.
