BRATISLAVA. Ladislav Kubala sa narodil 10. júna 1927 v Budapešti do futbalovej rodiny. Otec, hráč Ferencvárosu, mal poľsko-slovenský pôvod, mama maďarsko-slovenský. Obaja pochádzali z Bratislavy.
Buberník bol hviezdou tímu elegánov Čítajte V roku 1946 sa otec s matkou presťahovali do slovenskej metropoly. Začal hrať za ŠK Slovan Bratislava. Nemal ani dvadsať rokov, keď si za ženu vzal dcéru svojho trénera Annu Violu Daučíkovú. Ihneď získal československé občianstvo.
Do národného mužstva Československa ho nominovali ihneď. Tak sa začala jeho medzinárodná kariéra.
Bicanovo proroctvo
Kubala mal dvadsať, keď vstúpil prvý raz do šatne československého mužstva. Kapitán tímu, 34-ročný Josef Bican mu povedal: „Mladý, poď sem, posaď sa vedľa mňa a nič sa neboj. Ja dám dnes dva góly a ty dáš tiež dva.“
Slávny strelec Slavie predpovedal neomylne, on i nováčik zo Slovana dali po dva góly. Kubala reprezentoval ČSR oficiálne šesťkrát a dal štyri góly.
Na prestupe Kubalu do Slovana mal kľúčovú zásluhu tréner vtedajšej ešte ŠK Ferdinand Daučík. Obaja mali takmer zhodný osud. Neskôr sa stali legendami FC Barcelona. Kubalu trénerovi prihral dôvtip brankára ŠK Bratislava Teodora Reimanna. Slovan hral v roku 1946 prípravné stretnutie s Ferencvárosom v Budapešti. Keď miestny hlásateľ čítal zostavy, Reimann pri mene Kubala spozornel.
„Veď je to slovenské meno,“ povedal Daučíkovi. Tomu viac nebolo treba a na základe slovenského pôvodu jeho rodičov získal Kubalu pre ŠK.
Býval u Grossovcov
Kubala býval v Bratislave na Jedlíkovej v rodine Grossovcov. Ladislav bol výborný hádzanár, neskôr slávny tréner hádzanárok (s ČSR získal titul majsteriek sveta 1957) i novinár v denníku Práca.
Emigroval v kajaku, v Kanade si získal prezývku barón Čítajte Jeho brat Juraj, George, emigroval do Kanady. V torontskom denníku Sun sa vypracoval azda na najslávnejšieho hokejového komentátora na svete.
„Laci vedel trénovať azda päť hodín denne. Jeho strela lámala žrde. Stehno mal ako kmeň stromu. Bol technik, výmyselník, beťár. Komplexný futbalista, strelec i rozohrávač,“ rozprával Laco Gross.
„Nebol však vzorom životosprávy. Mal rád dobre jedlo a vínko. Za rohom bol bar La Paloma. Tam sa stretávala nad ránom idúcky z vinární bratislavská bohéma. Laci prišiel neraz nad ránom. Ale vstal o deviatej, manželka mu urobila praženicu z dvanástich vajec, a ponáhľal sa električkou na tréning na Tehelné pole.“
