
Tibor Schlosser, vedúci Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU
Jeden spôsob dopravy nekonkuruje druhému, vybudujme obe a integrujme ich.

Tatiana Kratochvílová, dopravná inžinierka
Lanovka by riešila prepojenie dvoch zón, električka presahuje zastavané zóny. Ideálne riešenie by bola kombinácia, ale akékoľvek riešenie verejnej osobnej dopravy je dobré riešenie.

Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy
Električku. Ale nestavajme lanovku a električku proti sebe. Lanovku riešme ako pridanú hodnotu. Životný priestor, na ktorom žijú dnes Bratislavčania, je na zemi, a preto musíme najprv dokončiť električku. Je najekologickejšia a najbezpečnejšia.

Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy
Oba návrhy, ktoré spomínate, vníma hlavné mesto ako ideové zámery. Kým však nie je na stole konkrétny návrh, je predčasné sa k tomu vyjadrovať. Keď takýto návrh príde, mesto ho odborne posúdi a vyhodnotí. Nemáme nič proti proaktívnym návrhom developerov, môžu priniesť aj dobré veci. Pri takto zásadných veciach je však jednoznačne dôležitá koordinácia s odbornými útvarmi mesta a odbornou aj laickou verejnosťou.

Karolína Ducká, hovorkyňa ministerstva dopravy
Rezort dopravy neanalyzoval žiadny z týchto projektov, pretože dnes ide o ideové návrhy bez jasných technických riešení.

Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline
Pri zabezpečovaní prepravných potrieb obyvateľstva má väčší význam ako lanová dráha buď nadzemná visutá dráha, alebo klasická koľajová doprava. Tieto druhy verejnej hromadnej dopravy dosahujú niekoľkonásobne vyššiu hodinovú prepravnú kapacitu ako lanové dráhy, sú bezpečnejšie a menej náchylné na náhle zmeny poveternostných podmienok.