BRATISLAVA. To, čo Bratislava potrebuje, je rozšírenie električkových tratí, a nie lanovka. To si myslia mestskí poslanci Martin Chren a Martin Kuruc, ktorý je zároveň aj starostom Vrakune.
Koľaje pre električky navrhujú predĺžiť z centra mesta okolo autobusovej stanice do Ružinova a Vrakune.
K nápadu sa prikláňa aj finančná skupina J&T Real Estate. Tá je ochotná zaplatiť výstavbu trate zo Šafárikovho námestia cez Pribinovu a Košickú ulicu, kde by sa pripojila na Záhradníckej ulici na existujúcu ružinovskú radiálu.
Vybudovanie 2,8-kilometrového úseku by J&T Real Estate stálo 30 miliónov eur.

Dve trate do šiestich rokov
Mestskí poslanci prišli s návrhom dvoch nových električkových tratí.
Okrem tej zo Šafárikovho námestia cez Pribinovu a Košickú do Ružinova, ktorá by podľa nich obslúžila namiesto lanovky zónu autobusovej stanice, má druhá trať až dva varianty.
Obe smerujú do Vrakune. Jedna by spájala Vrakuňu popri Dunaji s prístavom a druhá Vrakuňu s Prievozom. Plánom je trať časom rozšíriť z Vrakune až do Podunajských Biskupíc.

Doprava v nich je totiž podľa poslancov, ktorí s návrhom prišli, mimoriadne vyťažená a kolabuje.
„Tieto mestské časti majú vyše 50-tisíc obyvateľov a žiadne električkové trate. Budúcnosť vidím práve v koľajovej doprave,“ hovorí Kuruc.
Nové električkové trate by sa podľa nich dali vybudovať do šiestich rokov za menej ako 50 miliónov eur, teda podobne ako pri lanovke.

Bezpečnosť a bezbariérovosť
Výraznú pomoc ohlásila už spoločnosť J&T Real Estate, ktorá by prispela na trasu cez Pribinovu a Košickú. Električku by chcela postaviť aj v novej štvrti Nové Lido, ktoré plánuje spolu s firmou HB Reavis postaviť na pravom brehu Dunaja medzi mostom Apollo a Starým mostom.
Spolumajiteľ J&T Real Estate Peter Korbačka totiž poukazuje na rozširujúce sa centrum mesta smerom na východ, pričom za najvyťaženejší smer považuje Slovnaft vo Vrakuni.
Mestskí poslanci si vedia predstaviť pripojiť Slovnaft predĺžením radiály od vozovne v Prievoze južne na Slovnaftskú a Kazanskú alebo od možného záchytného parkoviska v prístave súbežne po Slovnaftskej až na Dolné hony.

„Električku považujeme za dôležitý prvok v prepojení všetkých častí mesta. Naše aktuálne projekty Nové Lido, Panorama City, Klingerka a extenzia Eurovey vytvoria živé mestské štvrte na oboch stranách Dunaja. Ich prepojením čo najvýkonnejšou verejnou dopravou sa Bratislava už v blízkej budúcnosti stane skutočným mestom na Dunaji,“ dodal Korbačka.
Lanovka ako atrakcia
Vedúci Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU Tibor Schlosser si myslí, že koľajová doprava v meste je základom a alternatívne druhy dopravy by ju mali dopĺňať.
K nápadu vybudovať nové električkové trate sa prikláňa aj hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad. „Podstatou dobre udržateľnej dopravy je integrácia rôznych typov dopravy,“ hovorí Konrad a vyzdvihuje bezpečnosť a bezbariérový vstup do električiek, ktorý ocenia najmä rodičia s malými deťmi.
Poslanci Chren a Kuruc si myslia, že lanovka je len atrakciou a nevyrieši zlú dopravnú situáciu v Bratislave.
Návrh predĺžiť električkové koľaje namiesto výstavby lanovky preto predložili primátorovi Bratislavy Ivovi Nesrovnalovi. Ten podľa nich návrh podporuje. Zatiaľ ho však vníma ako víziu, a nie projekt.
„Lanovka v prepojení na nosný systém by mohla byť rovnako užitočným riešením pre dotknutú zónu ako vybudovanie električkových tratí," uviedla z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu Iveta Kešeľáková.
Prioritou je však podľa nej pre mesto koľajová doprava. „To znamená električkové trate a zapojenie železnice prostredníctvom terminálov integrovanej osobnej prepravy a stanice Filiálka," spresnila.
