BRATISLAVA. Do necelých štyroch rokov by sa mali Petržalčania dostať na autobusovú stanicu za deväť minút. Ponad Dunaj, v kabínkach lanovky s výhľadom na celú Bratislavu.
Aspoň taká je vízia spoločnosti HB Reavis, ktorá plánuje v júli začať s prestavbou autobusovej stanice za 345 miliónov eur. Lanovka má byť bonusom k stavbe. Za 50 miliónov eur.
Lanovka verzus električka. Čo má v Bratislave väčší zmysel a šancu? Čítajte Lanovka má byť podľa stavebníka doplnkovým riešením dopravy v meste a nemá nahradiť povinnosť mesta zabezpečiť plynulú a modernú prepravu.
„Ambíciou je lanovku integrovať do systému verejnej hromadnej dopravy,“ povedala hovorkyňa HB Reavis Martina Jamrichová. To znamená, že lanovkou by mohli ľudia cestovať aj na predplatný cestovný lístok, takzvanú električenku. S nápadom súhlasí aj dopravca.
Tri varianty
Lanovka by za hodinu prepravila tritisíc ľudí a mala by štyri zastávky - pri Ekonomickej univerzite v Petržalke, v Novom Lide, na Pibinovej ulici a na stanici Nivy.
Trasa lanovky v Bratislave má viesť od Ekonomickej univerzity po autobusovú stanicu na Mlynských nivách. (zdroj: Zdroj - HB Reavis.)Stavebník zatiaľ pracuje s troma variantmi. Lanovka by mala 40 alebo 90 kabínok, premávala by rýchlosťou šesť až osem metrov za sekundu, frekvencia kabínok by bola 13,15 alebo 28 sekúnd a lanovka by jazdila 34 alebo 74 metrov nad zemou.
Jeden variant ráta s tým, že do jednej kabínky by sa zmestilo 15 ľudí, iný zas, že 30. „V riešení je aj to, či bude lanovka premávať na jednom lane, dvoch či troch, ako aj to, či bude kabínka zachytená zhora, alebo zdola,“ povedala Jamrichová.
Hlavnou výhodou nadzemnej dráhy je podľa stavebníka nezávislosť od dopravnej situácie na zemi. „Lanovky nestoja v zápchach, nebudú meškať a cestujúci si nemusí pamätať čísla liniek,“ povedal generálny riaditeľ HB Reavis pre Slovensko Adrián Rác.
Mesto je opatrné
Cestná doprava je podľa bývalej hlavnej dopravnej inžinierky Bratislavy Tatiany Kratochvílovej v neudržateľnom stave. „Bratislava sa nevenuje riešeniu dopravnej situácie, preto vítam akýkoľvek návrh, ktorý situáciu zlepší,” povedala.
Nové druhy dopravy by mali dopĺňať tie štandardné aj podľa vedúceho Katedry dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU Tibora Schlossera. Upozorňuje však, že mesto musí mať pripravené strategické riešenie.
„Postavme lanovku, ale už teraz musíme vedieť, či to má pre mesto potenciál a či ju budeme po roku 2021 rozširovať a o koľko kilometrov,” povedal Schlosser.
Električka by mala viesť do Vrakune Čítajte Lanovka sa podľa neho ako nekonvenčný systém dopravy musí najprv dostať do strategických materiálov mesta, kde zatiaľ chýba.
Či sa tam tak skoro dostane, je však otázne. Bratislavský magistrát je totiž opatrný.
„Kým nie je na stole konkrétny návrh obsahujúci konkrétne riešenia napojenia na nosné dopravné systémy v meste, posúdenie vplyvov na dopravu, návrh vyrovnania pozemkov a v neposlednom rade financovanie, dovtedy takéto návrhy stále vnímame v rovine vízie, nie v rovine projektu,“ uviedol z oddelenia komunikácie kancelárie bratislavského primátora Marek Papajčík.
Väčšina pozemkov, kde má lanovka vyrásť, patrí firme HB Reavis. Je však odkázaná odkázaná na spoluprácu s mestom, župou a štátom. Kým mesto rozmýšľa, župa je lanovke naklonená.
Stavebník však potrebuje získať aj štatút významnej investície, aby mal uľahčené administratívne procesy a mohol sa do stavby pustiť. Ministerstvo hospodárstva o udelení štatútu ešte nerozhodlo.
Aj keď HB Reavis chce lanovku v meste postaviť, ak jeho návrh neschvália mesto a štát, podľa Ráca sa nič nedeje a peniaze investujú do iného projektu.
Anketa: Preferujete v Bratislave lanovku alebo rozšírenie električkovej trate? Čítajte
