Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Na Vianoce v roku 1943 v byte Mateja Joska v Dome magnezitového priemyslu v paláci na Gajovej ulici bola podpísaná Vianočná dohoda deklarujúca prípravu Povstania a vytvorila sa ilegálna Slovenská národná rada.
Za občiansky odboj dohodu podpísali Josko, Ursíny, Lettrich a za komunistov Husák, Novomeský, Šmidke a o mesiac neskôr sa pripojili sociálny demokrat a spisovateľ Ivan Horváth a národohospodár Peter Zaťko.

Po potlačení Povstania boli v neprítomnosti odsúdení (Ján Ursíny na 30 rokov, Jozef Letrich na 25 rokov a Peter Zaťko na 20 rokov) a na nemecký nátlak boli členovia senátu za nedostatočnú prísnosť internovaní v Ilave a obvineným bol v novom procese vyrieknutý najvyšší trest.
Všetci odsúdení však vojnu prečkali a skutočného pekla sa dočkali až desať rokov po Povstaní.
Jozef Lettrich, Ján Ursíny či Martin Kvetko po februári emigrovali a kto z vedenia Demokratickej strany neutiekol, bol prenasledovaný a väznený.
V bratislavskom Justičnom paláci sa 21. apríla 1954 začal proces s takzvanými buržoáznymi nacionalistami.
Obvinení boli zo spolupráce s nekomunistickými buržoáznymi silami, úsilia o obnovenie slovenského štátu a aj z toho, že neoslobodili súdruha Širokého z internácie, čím sa nemohol ujať vedenia Povstania.
V skupine boli Gustáv Husák, Ladislav Novomeský a Ivan Horváth, povereník vnútra Daniel Okáli a Ladislav Holdoš.
Len vďaka Husákovej nezlomnosti, ktorý sa pri mučení priznal, ale potom vždy odvolal, nedostali súdení tresty najvyššie.
Nakoniec Husáka odsúdili na doživotie (prepustili ho v roku 1960), Horvátha na 22, Okáliho na 18, Holdoša na 13 a Novomeského na 10 rokov.
Rudé právo napísalo: „Svých posic ve Slovenské národní radě a ve Sboru pověrenců zneužili zločinným způsobem proti zájmům československého státu a slovenskému lidu tím, že se snažili isolovat jej od českého pracujíceho lidu.“
Samotným procesom s buržoáznymi nacionalistami sa však pohon na predstaviteľov slovenských emancipačných snáh neskončil.

Petra Zaťka spolu s významnými povstaleckými dôstojníkmi a protifašistami súdili až v roku 1959.
Imrich Karvaš, ktorý pripravoval ekonomickú stránku Povstania, bol odsúdený na 17 rokov, Jozef Marko na 14, Vojtech Kováč na 12, Ján Malár dostal 9 rokov a ďalší trinásti obvinení spolu 90 rokov.
Odsúdení boli aj ďalší členovia odboja – Karol Markovič, Fedor Thurzo, Anton Rašla, Ján Ševčík a Jozef Styk.
V tom istom roku sa konal aj monsterproces s Alexandrom Hirnerom a martinskými encyklopedistami. Je to neuveriteľné, bolo to tri roky po Chruščovovom vystúpení na XX. zjazde KSSS.
A osudy ďalších? Väčšina dôstojníckeho zboru povstaleckej armády tiež skončila za mrežami, generál Danielovič a plukovník Korda útrapy mučenia neprežili.
Partizánski velitelia Viliam Žingor, Jozef Trojan a Vladimír Velecký boli vo vykonštruovaných procesoch odsúdení a popravení.