Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Mocné hradby prichýlili aj Uhorský snem, Uhorskú komoru, Uhorskú miestodržiteľskú radu a po obsadení Stoličného Belehradu sa Dóm sv. Martina stal miestom korunovácií.
Prvá korunovácia bola 8. septembra 1563 a bol tu pomazaný Maximalián II. Habsburský (jeho otec Ferdinand I. bol ešte korunovaný v Stoličnom Belehrade) a o deň neskôr jeho manželka Mária.

Pre obyvateľov to boli nielen nezabudnuteľné okamihy, ale aj príležitosť na dobrý obchod.
Do mesta prišla celá domáca šľachta, množstvo zahraničných návštevníkov a počet hostí natlačených v uličkách mesta dosiahol osem tisícoviek, približne toľko, koľko ľudí vtedy v meste žilo.
Pre cezpoľných návštevníkov na pravej strane Dunaja zriadili veľký tábor a aj oslavy po korunovácii prebiehali za hradbami.
V blízkosti tábora postavili maketu hradu a jeho dobývanie malo byť súčasťou pripravených rytierskych hier a turnajov.
Vraj po hádke talianskeho ohňostrojcu s rakúskym kolegom predčasne odpálili nachystané rakety, drevená stavba sa vznietila, pričom zhorelo niekoľko ľudí a ešte viac utrpelo popáleniny.

Matej Bel o jej stavbe v Notíciách napísal: „Úrady, povzbudené takou priazňou nového kráľa, ba aj jeho príkazom, priložili bez akéhokoľvek otáľania ruku k dielu.
A nebolo ťažké zniesť vodu z plných prameňov stekajúcich z vyššie položených údolí vínorodých vŕškov. Veľa času a nákladov však stáli podzemné vodovody, ktoré bolo treba vo vzdialenosti viac než dvetisíc dvojkrokov zaviesť na Hlavné námestie.“
A aký bol osud Bratislavy po vytlačení Turkov z kráľovstva?
Bratislava bola hlavným mestom do roku 1783, keď Jozef II. prikázal premiestniť všetky centrálne úrady do Pešti. Posledného panovníka, Ferdinanda V., korunovali v dóme v roku 1830 a snem zasadal v meste ešte v roku 1848.
