Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Požiare sužovali všetky stredoveké mestá a aj Bratislava ich zažila niekoľko. Pri prvej bratislavskej korunovácii nového uhorského kráľa Maximiliána II. v roku 1563 vypukol veľký požiar. Nový panovník, vidiac obrovské škody, prispel na výstavbu nádrže uprostred mesta s vodou potrebnou na hasenie. Dnes ju však nazývame Rolandova fontánou, a nie ako by malo byť správne Maximiliánova.
Prečítajte si tiež: Žigmund povolil Prešporku používať mestský znak
V roku 1515 v našom meste prebiehal štyri mesiace snem – cisára Maximiliána I. zastupoval kardinál Lang, prišli aj traja jagelovskí králi – uhorský a český kráľ Vladislav II., jeho syn Ľudovít II. a poľský kráľ Žigmund I. Starý.
Na rokovaniach sa mali vyriešiť viaceré problémy, najmä súperenie rodov o uhorský trón a postaviť základy mocnej ríše, ktorá by mohla odolávať tureckému nebezpečenstvu. Dvadsiateho mája na Hrade podpísali aj dve sobášne zmluvy cisárových vnúčat Ferdinanda a Márie s Annou a Ľudovítom Jagelovskými.
O významnej udalosti, ktorá predznamenala na stáročia celú strednú Európu, sa zachovalo viacero zápisov, pričom najpodrobnejší a pre dnešok najhodnotnejší vydal vo Viedni humanistický vzdelanec Richard Bartoli. Napokon i zmluvy boli ratifikované v tomto meste a historici preto udalosť nazývajú Prvým viedenským kongresom.
Bartoli v cestopise zaznamenáva bratislavské rokovania, na ktorých bývalo až sto účastníkov, najvýznamnejšie osobnosti vtedajších čias od panovníkov, cirkevných hodnostárov cez vyslancov až po univerzitných profesorov.
Opisuje i sprievodné slávnostné podujatia, ich atmosféru i iné udalosti, medzi iným aj obrovský a ničivý požiar, ktorý vypukol ku koncu rokovaní, v posledný aprílový deň roku 1515.
Prečítajte si tiež: Požiar v podhradí sa podarilo definitívne uhasiť až po jedenástich dňoch
Šíril sa od východu na západ až po Dóm sv. Martina. Popolom ľahlo vyše 200 domov, teda asi tretina vtedajšieho mesta, kráľovská kúria, prepoštský palác i Kaplnka sv. Kataríny.
Bartoli písal, že králi so sprievodom ušli na Hrad „ležiaci na strmom kopci“ a nevyhol sa ani podozreniam o podpaľačstve. Cudzie zavinenie sa však nepotvrdilo. Príčinu ničivých požiarov videl v spôsobe výstavby mesta:
„V severných krajinách vidíme celé mestá niekedy vypálené. A to preto, lebo strechy domov sú všade šindľové, a nie škridlové. Tie, hneď ako padne na ne iskra, zhoria rýchlejšie, než sú ľudia schopní pomôcť. Pretože sú vystavené požiarom, majú nočné stráže, ktoré volaním oznamujú hodiny a dávajú pozor, či v nejakej mestskej časti nevznikol požiar. Považujem veru za pochabé, že sa radšej nechávajú strážiť hlásnikmi, niekedy pohrúženými do spánku a vína, ako pokryť domy strechami, ktoré nemôže zničiť požiar“.
