BRATISLAVA. Popluhár nemal talent z nebies ako trebárs Kubala, Adamec či Jokl. Začínal v rodnom Bernolákove, neďaleko Bratislavy.
V roku 1955 hral chvíľu za Slovan, dostal však povolávací rozkaz. V pražskej Dukle neskôr pochopili, akú šancu premárnili, keď stredný obranca narukoval do ČH Brno. Tam mal prvoligový krst. Odkrútil si svoje a v roku 1957 sa vrátil na Tehelné pole.
Nedostal šancu ihneď, trpezlivo čakal. Na jeho poste hral Michal Vičan.
Premiéra proti Dukle

Popluhár nastúpil prvý raz v lige na jar 1958 proti Dukle. Slovan zvíťazil 2:1, cez jeho stred obrany sa nedostala ani noha.
Majster pozičnej obrannej hry, v tejto činnosti v tom čase asi najlepší hráč sveta, akoby hovoril: Nemáte nárok sa dostať do pokutového územia. V ňom som kráľom ja.
Jeho kolegovia z obrany, napríklad bratia Zlochovci vraveli, že skutočne ich vyháňal von so slovami: „Čakajte, odhlavičkujem vám to na nohy.“ Bol majstrom v hre vo vzduchu.
Legendárny tréner Leopold „Jim“ Šťastný (1911 - 1996) ihneď zistil, koho získal. Najskôr mu dal, samozrejme, uňho to bol rituál, prezývku. Na prvé počutie, a bez vysvetlenia, neznie lichotivo: Bimbo.
Pre Šťastného bol sloník s týmto menom stelesnením dobráka. Veľký futbalový stratég raz vyzradil: „Keď prišiel Janko prvýkrát do kabíny, každému podal ruku a mierne sa uklonil. Potom si sadol a nesmelo načúval. Stelesnenie dobrého človeka.“
V druhej polovici päťdesiatych rokov opúšťali tréneri schému hry s piatimi útočníkmi, ktorí bojovali s troma obrancami plus dvoma stiahnutými krajnými záložníkmi. Začalo sa brániť priestorovo. V tom bol Popluhár génius. Mal odhad ako nikto. Nebol najrýchlejší, vždy však bol tam, kde bolo treba. V podstate sa nedal obísť.
Pelé pri hodnotení svetových hráčov svojej éry napísal: „Iba jedného obrancu som nedokázal prekabátiť tak, aby som cez neho prešiel. Popluhára.“
Cena Fair play od Pelého
Každý futbalista má svoju „nočnú moru“. Pre najlepšieho Slováka to bol iný slávny Brazílčan - Garrincha.

„Bol to čert. Vedel, ako ma obabrať kľučkou s tými jeho nohami, jednou do O, druhou do X. Ale to som nebol jediný na svete, vlastne nik na svete to nedokázal,“ usmieval sa Popluhár pri spomienkach na zápasy s Brazíliou.
Pelé ešte raz spomenul nášho obrancu. Na MS v Čile 1962 sa zranil. Vtedy sa ešte nesmelo striedať.
„Popluhár pristupoval ku mne veľmi citlivo. Akoby sme sa očami dohodli, on sa ma nedotkne, ja loptu prihrám, nebudem sa cez neho hrabať,“ povedal najlepší futbalista histórie. Zápas sa skončil 0:0. V roku 1967 ho vyznamenali Svetovou cenou fair play. Návrh podal Pelé.
Hviezda prvej veľkosti sa v Slovane nikdy nevyvyšovala. Mladých vyzval veľmi skoro na tykanie, bol priateľský.
„Mať takého hráča je pre mužstvo dar. Bol to pán Spoľahlivý. Mohli sme si v poli trúfnuť aj všelijaké finty, lebo sme vedeli, že Bimbo to zachráni,“ hovoril nezabudnuteľný technik Karol Jokl.
Na majstrovstvách sveta debutoval v roku 1958 proti obhajcom titulu Spolkovej republike Nemecko (2:2). Bol hráčom zápasu.
Na MS v Čile 1962 odohral všetkých šesť zápasov a dostal sa do All Stars tímu. Hral za výber sveta (prvý vôbec) proti Anglicku v roku 1963. Kolíska futbalu oslavovala storočnicu od vzniku najstaršej federácie sveta.

O dva roky neskôr si ho legendárny Angličan sir Stanley Matthews pozval na rozlúčkový zápas s kariérou. Matthews mal päťdesiat, výber Európanov bol na ňom.
„Rád privítam futbalových džentlmenov. Verím, že z Československa príde Ján Popluhár, tvrdý obranca, ktorého som tuším nevidel faulovať, a umelec s loptou Jozef Masopust,“ napísal Angličan.
Masopust o Popluhárovi
Česká futbalová legenda o časoch, keď hrával proti Popluhárovi aj s ním, hovorila: „Na Slovensku bolo v rokoch, keď som hrával, veľa senzačných hráčov. Ja by som za jednotku označil Antona Malatinského. On bol najprv výnimočným hráčom, až potom chýrnym trénerom. Málokto zvládne tieto dve úlohy na takej úrovni. Po ňom by však iste nasledoval Honzo Popluhár, kamarát, s ktorým som v reprezentácii hral takmer desaťročie.“
Masopust bol povestný svojimi slalomami, dokázal obísť aj troch - štyroch protihráčov.
Ján Popluhár
- Narodený 12. 9. 1935 v Bernolákove, zomrel 6. marca 2011 v Bratislave.
- Hral doma v Slovane, RH Brno, Olympique Lyon, Zbrojovke Brno a Slovane Viedeň.
- Futbalista storočia na Slovensku. Reprezentoval 62-krát, dal 1 gól.
- Štartoval na MS 1958 a 1962, kde získal striebro. Bronz má z ME 1960.
- V lige 306 zápasov, 25 gólov. Bol prvým čs. futbalistom roka 1965 pred Masopustom.
- V roku 1963 hral za Svet proti Anglicku, v 1964. za Európu proti Škandinávii a v 1965. za Hviezdy sveta v rozlúčke sira Matthewsa.
- V roku 1967 dostal Svetovú cenu fair play. Návrh na cenu inicioval Pelé.
- V roku 2002 mu prezident prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľ. Štúra I. triedy.
„Nebol som nezodpovedný hazardér, vedel som, že si riziko môžem dovoliť. Slalomy boli pokusy, ktoré občas vyšli. Nie istota. Istotou bola hra Sváťu a Honza. Ak som loptu stratil, vedel som, že sú ihneď pripravení ju získať. Popluhár sa obísť nedal. Honzo bol stĺp. Veľmi pohyblivý a predvídavý stĺp. Ak som išiel proti nemu, zvolil som prihrávku. Popluhár - Pluskal bola asi najlepšia stopérska dvojica, aká spolu hrala. Predstihli dobu,“ hovoril český futbalista storočia Masopust.
Popluhár odohral za Slovan 262 zápasov, za reprezentáciu 62, z toho na majstrovstvách sveta deväť. Zo Slovákov najviac, z československých futbalistov sú pred ním iba Svatopluk Pluskal a Ladislav Novák. V lige dal 21 gólov, v reprezentácii jeden. Bol skvelým exekútorom pokutových i trestných kopov. Zo Slovana odišiel začiatkom roku 1969 do Olympique Lyon.
Paradoxne, nikdy nezískal domáci titul. Podieľal sa na dvoch postupoch belasých v roku 1968 na ceste ku konečnému triumfu Slovana v Pohári víťazov pohárov '69. V Bazileji zdolal FC Barcelona 3:2.
Popluhárov štadión?
Po skončení kariéry pracoval v Slovenskom futbalovom zväze. Po roku 1993 robil kustóda, čo je vo vyspelých krajinách vážny post. Naši funkcionári si ho, žiaľ, často pomýlili so „sluhom“.

„Trhalo mi srdce, keď už ťažšie chodiaca legenda teperila veľké vaky. Tie časy boli také, musel som to rešpektovať. Vraj: trénuj hráčov.“
Tréner Jozef Vengloš v inom rozhovore Galisa poopravil:
„Janko bol vždy veľmi zodpovedný človek. Aj mne bolo ľúto, že sa trepe s ťažkými nákladmi. On však: reku, Jožko, je to moja práca, chcem ju robiť poriadne.“
Ján Popluhár žil na dôchodku v Bernolákove. Zdravie mu už neslúžilo, nevládal zájsť ani do obľúbeného vinohradu pri dome.
V jeho hlase však bolo zavše cítiť smútok. Nikdy nevyslovil prečo. Možno sa iba domnievať, k futbalistom storočia sa vyspelé futbalové krajiny správajú inak. Nový národný štadión však má niesť meno Jána Popluhára. Boli také návrhy.