SME
Pondelok, 29. máj, 2023 | Meniny má Vilma

Slávni slovenskí bratia sa v reprezentácii nestretli. Jeden z nich cíti krivdu

Patria medzi naše legendy.

Ľudovít Zlocha , Jozef Čapkovič a Ján Zlocha na stretnutí futbalových legiend v roku 2011.Ľudovít Zlocha , Jozef Čapkovič a Ján Zlocha na stretnutí futbalových legiend v roku 2011. (Zdroj: FOTO - TASR)

BRATISLAVA. Bratia Ján a Ľudovít Zlochovci vyrastali na Tehelnom poli. Na radosť otca, skalného fanúšika Slovana, mali talent. Taký, že to dotiahli do československej reprezentácie.

Bratislavský Slovan mal v druhej polovici šesťdesiatych a prvej sedemdesiatych v tíme dve bratské dvojice. Popri dvojičkách Čapkovičovcoch, rodákoch z Petržalky, hrali zaň i Zlochovci z Tehelného poľa, obrancovia Ján (*24. marca v Bratislave 1942 – †1. júla 2013) a Ľudovít (*17. mája 1945).

Prečítajte si tiež: Dvojčatá začínali na petržalskom futbalovom letisku Čítajte 

Všetci štyria boli v kádri pri najväčšom triumfe bratislavského tímu 21. mája 1969 v Bazileji. Slovan zdolal v druhej najvýznamnejšej klubovej kontinentálnej súťaži Pohár víťazov pohárov FC Barcelona.

SkryťVypnúť reklamu

Vyrastali pri štadióne

Bratia Zlochovci chodili do športovej školy na Českej ulici, azda sto metrov od štadióna Slovana. Hrali zaň od žiackych rokov.

Konkurencia v mládežníckych tímoch Slovana bola vtedy taká silná, že napríklad neskorší brankár Ostravy František Schmucker, čílsky strieborný medailista z MS (Schrojfov náhradník) medzi juniormi chytal až za „céčko“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani Ján Zlocha nemal istý post v A-tíme, tak ho v roku 1964 zlanárila Trnava. V rozhovore pre SME spomínal na rodinné prekáračky: „V marci 1968 praskla v Trnave bariéra po góle, ktorý dal slovanista Móder. Rozhodca zápas predčasne ukončil. Domov nás viezla manželka, vzadu sedel brat a otec, ktorí ma ako Trnavčana podpichovali.

Prečítajte si tiež: Čambal bol esom tímu zlatých chlapcov Čítajte 

Tak to u nás chodilo, až kým som neprestúpil do Slovana. S bratom som hral spolu šesť rokov. Boli sme dve bratské dvojice, my a Čapkovičovci.“

SkryťVypnúť reklamu

Boli to úplne iné časy ako dnes. Na stretnutiach Slovana s Trnavou zaplnili priaznivci celý štadión podľa aktuálnej kapacity, v Bratislave aj 50-tisíc, v Trnave takmer 30-tisíc.

Samozrejme, aj v tých časoch boli fanúšikovské naťahovačky, prekáračky. Sem tam aj padli facky, nebola to však žiadna vojna. Dlho nejestvovali oddelené sektory, policajné kordóny a zásahy patria k nepeknému koloritu derby len v posledných dvadsiatich rokoch.

Z Bratislavy do Trnavy

Študent práva Ján Zlocha odchádzal na tréningy ráno z Bratislavy do Trnavy pokojne, bez obáv z ujmy na zdraví od nejakého šialenca. Večer o ôsmej sa rýchlikom vracal. Školu vzorne dokončil, bol špecialistom na hospodárske právo.

Postavou, neskôr i hrou pripomínal taliansku legendu Giacinta Facchettiho. Urastený, s tvrdou strelou, známy útočnými výpadmi. Hráč Interu Miláno začínal ako stopér. Aj Ján Zlocha.

SkryťVypnúť reklamu

Slávny trnavský tréner Anton Malatinský zbadal, že jeho obranca má podobné vlohy ako Talian, presunul ho na kraj defenzívy. Hral na OH 1968 i na smoliarskych MS 1970, v oboch prípadoch v Mexiku.

Na svetový šampionát odišiel náš tím v zložitých časoch normalizácie bez akejkoľvek aklimatizácie. Veľkú časť tejto skvelej generácie po príchode z MS dištancovali z reprezentácie (aj Zlochu) až na 18 mesiacov. V podstate ich potrestali za funkcionársky zmätok s kopačkami Adidas - Puma. Normalizačné denníky písali o zlých morálno-vôľových vlastnostiach futbalistov.

Prečítajte si tiež: Ondruš tipoval belehradský triumf Čítajte 

Zlochu to obzvlášť hnevalo, lebo bol v špičkovej forme. Okrem trnavského titulu (1968) bol majstrom dvakrát so Slovanom (1970, 1974, v oboch prípadoch spolu s bratom).

Vojenčil v Dukle Praha, s ktorou sa v roku 1967 prebojoval až do semifinále EPM (dnes Liga majstrov). Pražský tím vypadol s neskorším víťazom Celticom Glasgow.

Kefa na vlasy

Brata Ľudovíta poznala celá futbalová Bratislava pod nie príliš lákavo znejúcou prezývkou Kefa. Nemala nič spoločné s jeho štýlom nekompromisného obrancu, ktorý všetko upratal, učesal.

Dal mu ju tréner Leopold „Jim“ Šťastný, ktorý každého nováčika v šatni tvorivo oslovil prívlastkom. Napríklad skvelý Karol Jokl bol „Kopýtko“, lebo prišiel z obuvníckeho Partinzánskeho. Ľudovíta Zlochu zbadal Šťastný ešte v žiackych časoch, ako vychádza spod spŕch a češe sa veľkou zelenou kefou...

Mladší zo Zlochovcov hral prvýkrát v slovanistickom áčku v roku 1964.

Od roku 1966 šesť rokov nastupoval spolu s bratom, hoci v základnej zostave sa objavoval menej. „Od žiakov sme hrali v zložení – Filo, Zlocha, Mutkovič. A všetci sme sa dostali do prvého mužstva. Potom som mal vedľa seba postupne Popluhára, Horvátha, Hrivňáka, Ondruša, Pivarníka, Joža Čapkoviča…

Prečítajte si tiež: Dubovský dával góly v dvoch Realoch Čítajte 

Všetko veľkí hráči. Za nami chytali skvelí brankári, najskôr Schrojf, potom Vencel. Do veľkého futbalu nás uviedol najmä Popluhár, vynikajúci dirigent obrany. Vždy s odľahčením tvrdím, že s ním mohla hrať v obrane aj moja mama,“ opisuje Ľudovít Zlocha konkurenciu v tíme. V Slovane zostal, hoci hrával za B-tím.

Veľké časy Ľudovíta Zlochu prišli najmä po roku 1970. Slovan ešte získal titul, postupne však odchádzala garnitúra, ktorá vyhrala v Bazileji. Tréner Jozef Vengloš začal tvoriť nové mužstvo.

Jeden končil, druhý začínal

„V tíme sa zišla výnimočná generácia hráčov. Každý bol výraznou osobnosťou, vedel, čo musí na ihrisku robiť, čo chceme hrať ako tím. Prejavovala sa mimoriadna hráčska inteligencia, možno k tomu prispel aj fakt, že až šestnásť hráčov z kádra malo vysokoškolský diplom,“ opisuje slávne časy Slovana „Kefa.“ Brat bol právnik, on stavbár.

Bratia Zlochovci, i Čapkovičovci, hrali za reprezentáciu. Ako na potvoru, ani raz sa bratská dvojica nestretla spolu v československom drese.

„Jano odohral v reprezentácii svoj posledný zápas, ja som začínal. Brat si zahral na MS 1970 v Mexiku, mrzelo ma, že mne svetový šampionát ušiel. Cítil som sa pred ním vo výbornej forme, dvaja z troch trénerov mi tvrdili, že v nominácii budem, ale napokon to nevyšlo. Vtedy som cítil vo futbale jediný raz krivdu,“ hovoril Ľudovít Zlocha.

Rok po mexickom šampionáte však za reprezentáciu nastúpil. Debutoval v Prahe proti Walesu (1:0). O ďalší rok si zahral na Maracane. Československo remizovalo s Brazíliou 0:0 s obranou Dobiaš, Zlocha, Hagara, Pivarník. Dvaja Trnavčania, slovanista a Košičan, ktorý mal už namierené do Bratislavy.

Senzačne na Maracane

Výsledok bol senzačný, Brazílčania hrali približne v takej zostave ako na slávnych MS 1970, ktoré Brazílčana vyhrali. Ich výber s Pelém, Tostaom, Rivelinom považujú odborníci za najlepšie mužstvo všetkých čias.

„Výsledok letel do sveta. Brazília bola vtedy taká silná, že neviem, či sme sa za celý zápas dostali desaťkrát na jej polovicu. Hrali sme pred 140-tisíc divákmi, nikdy som nezažil väčšiu kulisu," spomínal mladší Zlocha.

Prečítajte si tiež: Malé Domino hralo aj proti Juventusu Čítajte 

Pamätá si tiež, ako slovanistov čakalo na letisku päťtisíc fanúšikov po návrate z Prahy niekedy v roku 1966. Vyhrali nad Spartou bežný ligový zápas 4:1. „Pri dnešných slovanistických návštevách zaplačem. Na naše tréningy chodilo často viac ľudí ako teraz na ligový zápas. A utešujeme sa tým, že keď bude nový štadión, bude aj viac divákov. To je veľký omyl. Možno ich o pár stoviek pribudne, ale rozhoduje kvalita hry,“ hovoril zanietene Zlocha.

V mužstve belasých bol v dvoch obdobiach funkcionárom – podpredsedom klubu v roku 1992, keď Slovan získal posledný federálny titul, a predsedom v roku 1999. Aj vtedy bol bratislavský tím majstrom. Potom odišiel.

Národný prijal rozpačito

Zlocha bol zástancom rekonštrukcie starého štadióna na Tehelnom poli. To, že odklepli výstavbu nového, prijal rozpačito.

„Ten starý je už fuč, takže je to dobrá správa. Nadšený však nie som, lebo Slovan svoj stánok mať nebude. Postupne sa menili vlastnícke vzťahy. Realita je taká, že Slovan prišiel o svoje domovské sídlo.

Aj v Prahe na Letnej chceli prebudovať štadión na Sparte, rozšíriť ho a zmodernizovať, dať mu visačku národný. Sparta nesúhlasila. Tehelné pole bez štadióna Slovana: To nie je ono. Slovan tam patrí,“ povedal Ľudovít Zlocha vlani ako čerstvý sedemdesiatnik.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Martin Cígler zo Seyforu: Rast IT sektora predbieha počet odborn
  3. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko
  4. V Bratislave sa koná Globsec
  5. Zasadíte strom, postavíte (hmyzí) dom: A uvidíte aj hviezdy
  6. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori?
  7. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  8. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“
  1. Modrovlasý gamer Michal: Tu sú moje tipy pre Digitálneho žiaka
  2. V Bratislave sa koná Globsec
  3. Vyhrajte elektrokolobežku SENCOR s tipom od Romana!
  4. Art, Terra, Duo: SodaStream prichádza s novými prístrojmi
  5. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori?
  6. Zasadíte strom, postavíte (hmyzí) dom: A uvidíte aj hviezdy
  7. Na trhu jazdeniek pribudli kabriolety
  8. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  1. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko 9 893
  2. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné 8 847
  3. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 5 773
  4. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami 5 100
  5. Existuje viac spôsobov, ako znížiť mesačnú splátku na hypotéke 3 903
  6. Ďurákovci a ich biznis: Z malého e-shopu k státisícovým tržbám 2 696
  7. Tipy na výlety po letnom Rakúsku 2 479
  8. Viete, prečo existuje hmyz? Vďačíme mu za jedlo aj čistý vzduch 2 203
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  2. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  3. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  5. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  6. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  7. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  8. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 108 330
  2. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 37 870
  3. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 357
  4. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 10 096
  5. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 8 512
  6. Marek Strapko: Investigatívec Fico našiel novú paru 6 416
  7. Ivan Bilohuščin: Igor Matovič: génius anti-intelektuálneho populizmu 5 993
  8. Ján Šubák: Je načase začať nahlas hovoriť o prepojení Ružomberka s Banskou Bystricou 4 750
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťZatvoriť reklamu