BRATISLAVA. Bratislava, žiaľ, nemá poriadny futbalový štadión, čiže nemôže mať ani múzeum pripomínajúce slávne časy tohto športu. Ak by však riadením osudu vzniklo, Peter Dubovský, rodený Bratislavčan (7. mája 1972) azda raz bude mať v takomto múzeu samostatné oddelenie.
V Oviede, metropole španielskej autonómnej oblasti Astúria, možno také navštíviť na štadióne klubu Municipal Carlos Tartiere.

Medzi najvzácnejšie relikvie patrí dres tamojšieho Realu, ktorý mal odchovanec bratislavského Slovana na sebe pri debute v klube zo severu Španielska.
V špeciálnej zeleno-modrej kombinácii hral Real iba v tomto prípade. Má číslo 10, od roku 2000 už nikto dres s týmto číslom v Oviede nenosil. Nech mal akúkoľvek farbu.
Začínal vo Vinohradoch
Slovenský futbalista hrával za Real Oviedo v rokoch 1995 – 2000. Predtým pôsobil v Reale Madrid (1993 – 1995), Slovane Bratislava (1985 – 1993).
Prvú registračku vyplňoval desaťročnému Petrovi v bratislavských Vinohradoch tréner František Arpa. Dubovskí bývali na neďalekej Prešovskej ulici.
„Prišiel aj s bratom Ivanom a kamarátmi, či by som ich nevyskúšal. Samozrejme, vyskúšal som ich. Peter hral predtým tenis - na dvorcoch i na stole - mal dobré pohyby, rýchlosť i výdrž. A tú ľavačku mu zrejme namontoval sám pánbožko. Po tréningu zostával kopať na bránku, domov chodil, nadhadzujúc si loptu. Bol to aj výborný žiak,“ chválil Arpa v rozhovore v roku 2004 zverenca, ktorý hral v „jeho“ klube tri roky.
Štadiónik, kde hrával malý Dubovský, už neexistuje. Dávnejšie padol za obeť developerom. Stál neďaleko haly na Pasienkoch. Dnes je tam supermarket. Mladý futbalista prešiel na neďaleké Tehelné pole. Už ani tento veľký štadión nestojí.
Skvelý technik
Ondrej Krištofík, dlhoročný mládežnícky tréner Slovana na rôznych postoch, si živo pamätá na prvý spoločný zápas s Dubovským v roku 1989.

„Hrali sme v deväťdesiatom v Topoľčanoch. Trápili sme sa, ešte v 70. minúte bolo 0:0. Tréner poslal z lavičky mladého Petra. Dal dva góly a bolo vymaľované. Vyvaľoval som oči,“ hovoril jeho spoluhráč pre SME na turnaji najmenších hráčov, ktorý klub organizuje na počesť legendy Slovana Bratislava.
Peter Dubovský
- 7. 5. 1972 v Bratislave - 23. 6. 2000 Koh Samui (Thajsko)
- Post: ofenzívny stredopoliar, útočník
- Výška: 179 cm
- Vzdelanie: nedokončené štúdium na VŠE v Bratislave
- Klubová kariéra: Vinohrady Bratislava (žiaci), Slovan Bratislava (94 zápasov/59 gólov), Real Madrid (31/2), Real Oviedo (120/17)
- Reprezentačná kariéra: Československo (14/9), Slovensko (33/12)
- Úspechy: dvojnásobný kráľ strelcov vo federálnej lige (1991/92 a 1992/93), majster federálnej ligy 1992/92 (Slovan Bratislava), majster Španielska 1994/95 (Real Madrid), víťaz Copa del Rey 1993/94 (Real Madrid), víťaz španielskeho Superpohára 1994 (Real Madrid)
Aj cena pre najlepšieho slovenského futbalistu roka do 21 rokov nesie meno Petra Dubovského.
Najmenších futbalistov učí v Slovane legendárny hráč belasých Ivan Hrdlička. Pol roka trénoval Dubovského v doraste.
„Bol elegantný, skvelý technik s originálnymi riešeniami. Už v mladom veku bol osobnosťou. Veľmi mi pripomínal práve môjho skvelého spoluhráča Jokla,“ spomínal Hrdlička.
V septembri 1991 hral Slovan s Realom Madrid Pohár UEFA (dnes Európska liga). Vypadol po výsledkoch 1:2 (doma) a 1:1 v Madride, kde si ho dobre zapamätali.
V júni 1993 vyhralo Česko-Slovensko (pod hlavičkou RCS) v kvalifikácii o postup na MS v Košiciach nad Rumunskom 5:2. Dubovský dal tri skvelé góly. Poslal do sveta druhú výraznú pozvánku.
Keď opúšťal belasý dres v lete 1993, mali záujem Ajax a Real.
„Pre Peťov futbalový rast by bol vhodnejší menej náročný klub ako Real. Neviem si však predstaviť, že niekto odmietne ponuku tohto klubu,“ hovoril jeho vtedajší tréner Dušan Galis.

Dlhoročný tréner bratislavského tímu sa nemýlil. Real je komplikovaný klub. Počas Dubovského pôsobenia v ňom vystriedal v dvoch sezónach trénerov Benita Flora, Vicenta del Bosqueho a Jorgeho Valdana.
Slovák odohral za Real 33 zápasov a dal dva góly. V drese slávneho klubu získal titul i Kráľovský pohár. Je jediným Slovákom s úspechmi tohto rangu.
Dubovský si zahral v jednom z nezabudnuteľných zápasov Realu – víťazný v lige nad Barcelonou 5:0. Nastúpil v 60. min a prihral svojmu najlepšiemu madridskému kamarátovi Ivánovi Zamoranovi z Čile na gól.
Skromný hráč
Vtedajší argentínsky tréner realu Jorge Valdano vraj nemal Bratislavčana v láske, čo Dubovský nikdy nepotvrdil. Valdano o ňom pri rozlúčke povedal: „Je to veľmi talentovaný a nádejný hráč. Je však veľmi plachý.“
Sú to dohady, ale veľký slovenský talent nemal na Real dosť široké lakte. Patril medzi najskromnejších futbalistov. Bol aj ťažšie prístupný, čo mnohí považovali na namyslenosť.

„Je to veľký omyl. Ako mladého hráča som ho dostal pod patronát. Bol do partie, žart nepokazil, lenže sa musel pohybovať na úrovni inteligentného humoru. Pravda, médiá išli po ňom, akoby mal tridsať, preto tá utiahnutosť. Strážil si súkromie,“ vyviedol z omylu jeho bývalý spoluhráč Dušan Tittel.
Dubovský sa stal v Oviede po prestupe v roku 1995 postupne skôr tvorivým ako zakončujúcim útočníkom, čo je údelom väčšiny technických futbalistov.
V roku 1998 vyhral astúrsky Real v La Lige nad madridským 1:0, nad Barcelonou 2:1. V oboch prípadoch Bratislavčan asistoval pri góloch svojho tímu.
Na dovolenku 2000 išiel do Thajska s kamarátmi a priateľkou Auréliou Čarabovou, Bratislavčankou, ktorá zostala žiť v Oviede.
Dubovského veľkým koníčkom bolo fotografovanie. Na útese vodopádov na ostrove Koh Samui si hľadal optimálne miesto na snímku vodopádov. Nešťastne sa pritom pošmykol a spadol z výšky viac ako desať metrov. Utrpel silné krvácanie a poškodenie mozgu. Ťažkým zraneniam 23. júna 2000 v nemocnici podľahol.