Z chaosu vedel urobiť poriadok, napísali Taliani o slávnom Slovákovi

BRATISLAVA. Štefan Čambal je synonymom prepojenia futbalových škôl českých a slovenských hráčov v prvej republike.

Narodil sa v decembri 1908 v Bratislave. V rodnom liste má ešte napísané Pozsony, po slovensky Prešporok. Zomrel 18. júla 1990 v Prahe.

Prečítajte si tiež: Dvojčatá začínali v Petržalke Čítajte 

Na majstrovstvách sveta 1934, na ktorých bolo Československo strieborné, ho zaradili do najlepšej jedenástky šampionátu.

V historických knižkách možno čítať, čo písali vtedy talianske noviny: „Mal schopnosť urobiť na ihrisku z chaosu poriadok."

Muž noblesy

Čambal bol neúnavny, menil miesto, bol vždy tam, kde bolo treba, a pritom vynikal loptovou technikou – bol futbalový mysliteľ a elegán. Jozef Vengloš, slávny tréner Československa, Slovana, Sportingu Lisabon, Celticu či Aston Villy, Čambala dobre poznal.

V jednom z rozhovorov pre SME povedal: „Bol to vzdelaný a spoločenský človek, ktorý si vedel získať hráčov. Nikdy nenadával, bol to muž noblesy."

Čambal začínal v strede útoku. V roku 1929 dosiahol neznámy klub z Bratislavy I. ČsŠK (dnes Slovan) výsledok, ktorým ohúril Európu. Zdolal Newcastle United v plnej paráde 8:1!

Prečítajte si tiež: Futbal nie je práca v bani, tvrdil Kačáni Čítajte 

Ostrovní hostia boli víťazmi slávneho FA Cupu 1924 a majstrami Anglicka 1927. Čambal im strelil tri góly. Osud mal spečatený: Sparta alebo Slavia?

Bratislavčan musel ísť na vojenčinu. Mal si ju odkrútiť v Litoměřiciach, ale hral za popredný Teplitzer FK. Tam sa stal záložníkom. Súboj o talentovaného mladíka vyhrala v roku 1930 Slavia.

Čambal sa zastal Talianov

Šampionát 1934 je najspornejším v histórii. Medzinárodná asociácia futbalových historikov a štatistikov ho dokonca žiadala zrušiť.

„To je najhlúpejšia požiadavka, o akej som počul. Talianov tlačil rozhodca, ale boli to skvelí futbalisti. A to by nám zobrali strieborné medaily? História sa nemá meniť, hoci má aj tienisté stránky," citujú viaceré české i slovenské publikácie slovenského záložníka Štefana Čambala. Podobné výroky si možno nalistovať od legendárneho brankára Františka Pláničku.

Československo prehralo po predĺžení 1:2 s Talianskom. Podrazil ho nadržiavaním švédsky arbiter Eklind. Toho si pred stretnutím pozval do čestnej lóže na súkromný rozhovor diktátor Mussolini.

Do najlepšej jedenástky šampionátu novinári zaradili famózneho brankára Františka Pláničku, obrancu Ladislava Ženíška, tvorcu Štefana Čambala a najlepšieho strelca šampionátu Oldřicha Nejedlého.

Triumfálna cesta Prahou

Reprezentáciu Československa tvorili výlučne hráči pražských „S" - Sparty a Slavie. Iba náhradník Patzel bol z Teplíc.

Praha privítala vtedy Zlatých chlapcov (všetci im tak hovorili podľa legendárnej rozhlasovej reportáže Josefa Laufera) ako Španielov v Madride či Nemcov v Mníchove. Cestu otvorených áut lemovalo v uliciach hlavného mesta pol milióna priaznivcov.

Prečítajte si tiež: Ondruš tipoval belehradský triumf Čítajte 

Účinkovanie v Slavii Praha znamenalo vtedy automaticky európsku triedu. Čambal vo viacerých spomienkových úvahách najradšej rozprával o roku 1933, keď ČSR vyhrala vo Viedni nad štyri roky neprekonaným Wunderteamom Rakúska 2:1. Bol spolu s Košťálkom a Madelonom vodcom zálohy, ktorú označili za hlavného strojcu tejto európskej senzácie.

Trénoval aj reprezentáciu

Bratislavčan patril k pražskej spoločenskej smotánke, jedným z jeho najlepších priateľov bol herec Vlasta Burian. Po zraneniach hral ešte za ŠK Židenice a SK Baťa Zlín. Usadil sa v Prahe, ale za nemeckého Protektorátu Čechy a Morava odišiel späť do Bratislavy.

V rokoch 1939 - 1945 trénoval slovenskú reprezentáciu. Po vojne kratší čas aj československú. Pripravoval napríklad aj austrálsku FC Praha Sydney, Lokomotívu Košice. Trénersku kariéru skončil slávista paradoxne v Sparte.

Bratislavčan Čambal mal nemeckých, maďarských i slovenských predkov. Začínal veľmi mladý v prešporskom nemeckom klube SC Donaustadt, pätnásťročný prestúpil do klubu patriacemu v Bratislave Maďarom SC Ligeti.

V osemnástich ho získali belasí. Múdri ľudia riešili národnostnú otázku v športe férovo. Často sa hrali stretnutia výberov miest, kde bolo jedno, či hrajú spolu Nemec, Maďar, Slovák. Najlepší hráči zo Slovenska chodili do pražských tímov.