Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Encyklopédie v tom majú jasno, najdôležitejšími priekopníkmi letectva boli americkí bratia Orville a Wilbur Wrightovci. Obaja sa na lietadle Kitty Hawk po dva razy vzniesli nad zem, o čom svedčí aj dobová fotografia.
Prvý let bol dlhý 39 metrov a trval 12 sekúnd, štvrtý trval už temer minútu. S lietaním sa však spája aj dnešná Bratislava.
Prvý let viedol z Bratislavy do Trnavy Čítajte V centre mesta na rohu Medenej a Tobruckej ulice koncom 19. storočia stáli objekty úspešnej firmy Antona Marschalla.
Podnik vznikol v roku 1870, mal takmer 50 zamestnancov a vyrábal bežné kočiare, pretekárske koče, drožky a dokonca i omnibusy či pohrebné koče. Výrobky vyvážal do celej monarchie, ale i do zahraničia.
Okrem kočov vyrábali aj konské postroje, sedlá, ale i sánky či detské kočíky. Za svoje výrobky získal Anton Marschall množstvo ocenení, okrem iných aj striebornú medailu na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900.
Lenže pokrok sa nedal zastaviť, prichádzalo 20. storočie, éra automobilizmu a aviatiky. Práve v bratislavskej Marschallovej továrni Ján Bahýľ v roku 1897 skonštruoval prvý benzínový motor na Slovensku (1897).
Tento stavebný a strojný inžinier, dôstojník rakúsko-uhorskej armády a vynálezca sa narodil 25. mája 1856 v Zvolenskej Slatine. Po vojenskej službe v Lučenci a Komárne pracoval ako vojenský inžinier v Ľvove a Krakove.
Edison býval v Bratislave v hoteli Savoy Čítajte Neskôr v dnešnom Chorvátsku viedol projekciu a stavbu vojenských opevnení, pôsobil aj v Charkove a Petrohrade, kde ruskej vojenskej komisii predstavil svoj patent na parný tank.
V roku 1895 po odchode do civilu sa presťahoval do Bratislavy. Sám si vyprojektoval a aj postavil dom na dnešnej Holubyho ulici a zamestnal sa v Marschallovej továrni.
Venoval sa letectvu a vynašiel horizontálnu vrtuľu. V roku 1895 sa pokúsil o vzlet a o dva roky sa jeho stroj pred vojenskou komisiou vzniesol do výšky troch metrov (30. mája).
Je považovaný za vynálezcu vrtuľníka, na ktorom podľa záznamov z roku 1902 urobil let dlhší ako kilometer.
Lenže vojenská komisia vynálezy nepodporila, upadli do zabudnutia a svetové prvenstvo v aviatike všetci pripisujú bratom zo Severnej Karolíny.
V Bratislave máme Tupolevovu či Iliušinovu ulicu, a keď si už tak vážime sovietskych vynálezcov a technických inovátorov, „odborná“ názvoslovná komisia akosi pozabudla na Michaila Timofejeviča Kalašnikova.
Prvé telefóny v Bratislave fungujú od roku 1884 Čítajte A Ján Bahýľ? Ten je predsa nepodstatný! Ešteže v Petržalke máme aj Čapajevovu ulicu.
A Štefan Labík, ktorý rok po prvom lete Montgolfierovcov v Bratislave v roku 1784 uskutočnil let teplovzdušným balónom vlastnej konštrukcie? Toho si cteným „názvoslovcom“ ani pripomenúť nedovolím.
Náhrobok vynálezcu na cintoríne pri Kozej bráne. (zdroj: wikimedia/cc)
