„My staviame sochy cudzím výtečníkom a umiestňujeme ich na našich najkrajších námestiach, hoci oni, kým žili, nepripustili čo len črep našej keramiky do svojich kuchýň. My máme ulice pomenované menami našich najväčších neprajníkov...“
Ak by ste si mysleli, že to je nejaký nacionalistický propagačný text, veľmi sa mýlite.
Komunisti sa porátali s buržoáznymi nacionalistami Čítajte Je to citát z z románu Demokrati Janka Jesenského, nášho prvého národného umelca, ktorý napísal pred ôsmimi desaťročiami.
Ako to vlastne v Bratislave s názvami ulíc bolo? O prvom úradnom pomenovaní mestských častí a námestí rozhodol mestský magistrát roku 1879. Po vzniku prvej republiky bratislavský župan Samuel Zoch 1919 vydal nariadenie o názvoch ulíc.
Vychádzalo zo zaužívaných slovenských názvov a viaceré ulice s menami osobností predchádzajúceho režimu boli premenované. Tak napríklad dnešná Šancová už prestala byť ulicou Mohameda V.
Po druhej svetovej vojne sa na niekoľko desaťročí síce stala Malinovského ulicou, ale od roku 1991 sa vrátila k predvojnovému názvu.
A čo ďalšie sa za uplynulé desaťročia zmenilo? Po zmene režimu v roku 1989 vznikla komisia, ktorá mala za úlohu dať verejným priestorom hlavu a pätu. Prinavrátili sa pôvodné, historické názvy, mnohé zmizli, ale mnohé zostali bezdôvodne zakonzervované.
Mali sme napríklad takých priekopníkov letectva ako Ján Bahýľ, ktorý vzlietol pravdepodobne skôr ako bratia Wrightovci, čo na tom, že Štefan Banič vynašiel padák, liptovský rodák Štefan Sabík už rok po Montgolfierovcoch predvádzal balón na Firšnáli, bratia Petrovičovci z Trnavy predali svoju ideu grófovi Zeppelinovi.
A čo legendárny Andrej Kvas? Koľko ulíc dnes má ich meno? Milovníci sovietskej aviatiky nám však ponechali Tupolevovu či Iľjušinovu ulicu.
Pravidelne sa stretáme s narážkami na slovenský antisemitizmus – a právom si poviete, prečo v hlavnom meste nemáme ulicu Ignáca Grossmanna. O ňom Ján V. Ormis v spomienkach napísal:
„Ignác Grossmann, turiansky žid, bol medzi prvými, ktorí sa prihlásili do zboru slovenských dobrovoľníkov v Turci. Ako dobrovoľník veľké zásluhy si získal pri útočení na oravské gardy a pri útoku ružomberskom. Bol veľmi smelým, chrabrým, nebojácnym bojovníkom. Svoju životnú dráhu dokonal v Aggteleku, kde padol do maďarského zajatia. Tam ho Maďari zastrelili.“
Sme ignoranti bez svedomia, bez chrbtovej kosti, keď si nectíme tých, ktorí nás milovali a bojovali za nás. Björnstjerne Björnson síce ulici má, ale na Williama Rittera či Scotta Viatora sme zabudli.
Ako prvý na svete letel Bratislavčan, nie Američan Čítajte Namiesto nich sa hrdíme rôznymi budovateľskými a pohraničiarskymi ulicami a skutočnou čerešničkou na torte je petržalská Čapajevova ulica.
Poviete si, že práca „názvoslovnej komisie“ bola nedôsledná, neprofesionálna a diletantská. Ale to by sme azda boli nespravodliví a krutí. Možno len v mladosti milovali film o Čapajevovi, preto nám a budúcim generáciám ulicu tohto veľkého geroja ponechali.
Ak milujú vtipy o Čapajevovi, Peťkovi a Aňute, možno tento nepoznajú: Vasilij Ivanovič Čapajev sa pýta nastúpenej jednotky: „Potrebujú vtáky peniaze?“ Keď zhodne pokrútia hlavami, dodá: „Vojaci, orli moji! Prepil som váš žold!“
