Prechádzka krížom cez Petržalku, kadiaľ mala viesť rýchlodráha, trvá dva a pol hodiny.
BRATISLAVA. Koridor, ktorým malo ísť bratislavské metro, nájdete ľahko. Stále je naň vyhlásená stavebná uzávera.
A hoci sa dráha kedysi skutočne začala stavať, Bratislava na metro čaká už 40 rokov. Aj pre výstavbu Petržalky totiž vtedy vláda rozhodla, že nosným systémom v Bratislave bude rýchlodráha.
Namiesto metra chodník
Prechádzka koridorom od Starého mosta po Janíkov dvor trvá pešo 2,5 hodiny. Na mieste rýchlodráhy je vyšliapaný úzky chodníček.
Stretávame psičkárov, mamičky s kočíkmi i dve staršie panie v plavkách, ktoré sa opaľujú na deke. V tieni stromov, ktoré by padli pri výstavbe, sa zase pred poludňajším slnkom skrývajú bezdomovci. Nespia, zvuk fotoaparátu ich hneď vyprovokuje k nadávkam.
„Vlastivedná“ vychádzka na základe mapy kultových miest Bratislavy prilákala asi 30 ľudí. Počas nej zastavujeme na siedmich zastávkach, kde malo stáť metro.
Už sme sa mohli voziť
Metro
História
- 1974: schválili rozvoj MHD založený na rýchlodráhe;
- 1988: metro začali stavať;
- 1990: národný výbor
rozhodol zastaviť práce; - 1997: mesto založilo
spoločnosť Metro, zmluvu s vybraným konzorciom
pre spory nepodpísali; - 2001: plánujú projekt metra,
prepojeného na električky a železnicu. V roku 2003 projekt pre financie padol; - 2004: zámer vybudovať
električku do Petržalky.
„Do roku 1989 sa projekt metra musel skrývať pod názov rýchlodráha, pretože v tom čase mohla mať metro iba metropola. Podľa ruských noriem metro mohlo mať len mesto s viac než miliónom obyvateľov,“ hovorí Peter Martinko z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.
Metro, teda rýchlodráhu pre vozidlá ruského typu aj skutočne začali stavať. „Prvá etapa zo stanice Lúky – Juh po stanicu Dunaj mala byť otvorená v roku 1997,“ dodáva Martinko.
Vláda na to skutočne uvoľnila päť miliárd korún, po páde režimu sa však práce zastavili. Dôvodom bol podľa Martinka nielen odpor voči všetkému ruskému, ale aj otvorenie trhu pre firmy zo Západu aj ľahký typ metra bez vodiča.
400 miliónov
„Na projekty metra sa celkovo minulo asi 400 miliónov korún a dnes je už jasné, že z nich vyžila celá jedna generácia projektantov, pričom sa do konca 90. rokov nevybudovalo nič iné ako hrubá stavba depa v Janíkovom dvore a jama tiahnuca sa pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty od Janíkovho dvora až po Kutlíkovu ulicu,“ píše portál Imhd.sk.
V ruine depa sa prechádzka končí. „Garáž“ pre rýchle vozy je plná vody a odpadkov. A metro dnes podľa Martinka chýba, doprava sa zahusťuje. "Takýto výkonný dopravný systém chýba hlavne pre riešenie Petržalky, pretože toto 120-tisícové sídlisko bolo stavané s tým, že bude obsluhované metrom," hovorí Martinko.
Depo v Janíkovom dvore.
FOTO - SME
Metro nebude
O metre sa prestalo hovoriť pred desiatimi rokmi. Aspoň sčasti ho má nahradiť električka do Petržalky. Na vybudovanie trate dnes treba 250 miliónov eur, ktoré chce mesto získať z fondov Európskej únie. Obnoviť z eurofondov pre električku tak chcú i Starý most. Ministerstvo dopravy už podľa TASR poslalo magistrátu list, že naň nasmeruje 90 miliónov eur.
Prechádzka po stopách metra
Začína sa pri Starom Moste na petržalskej strane.
Ako prvé si obzrieme zvyšky stavby.
Koridor smeruje na Námestie Hraničiarov.
Dozvieme sa, ako to celé začalo. Peter Martinko vľavo.
Koridor pri Námestí Hraničiarov je ešte vidieť, rovnako ako aj sondy.
Stretávame psíčkarov i bezdomovcov.
Aj tieto panely vraj ostali na Chorvátskom ramene po výstavbe metra.
Pri trase vyrástol aj kostol.
Zeleň pri Technopole nezastavali pre metro.
Trasa vedie pomedzi bytovky.
Pokračujeme na koniec Petržalky.
Tam sa nachádza obrovské depo.
Je plné vody a odpadkov.
Prečítajte si aj o prechádzke Podhradím.
