Len sa skladajte a posielajte do čiernej diery - Devína. Ani Boh nevie ako vznikli dlžoby, koľko a prečo má kto nárok na financie z dlžôb, ako sa motá majetok okolo rodiny M, ktorá tiež má pohľadávky na Devíne a čerpá si ich nie celkom štandardným spôsobom.
Celé toto prerozdelenie Bratislavy na umelé "mestské časti" treba zrušiť. Mesto rozdeliť na životaschopné obvody, max. 5 a ušetrené peniaze dať na čosi zmysluplné, napr. začať budovať nosný systém. A dediny, ktoré sa chcú hrať na dediny, nech sa od mesta oddelia.
Súhôasím s redukciou mestských častí, nemôže o tom ale rozhodovať mesto, politici pod sebou nikdy nepodpília konár. Hlavne si nerobme ilúzie že sú poslancami z dobroty, ide im o informácie, kšefty, najmä s pozemkami. Typická úkážka sú Košice, kde hlasovali poslanci mesta Košice o znížení poštu MČ a všetci boli proti http://kosice.korzar.sme.sk/c/...
Tu je úloha štátu, má urobiť reformu samospráv, aj tak terajšia reforma priniesla len viac úradov, úradníkov a prekrývanie kompetencií (Nižňanského reforma) a skutočne samosprávy zefektívniť aj znížením poštu MČ (osobne by som bola aj za zrušenie VÚC, terajšie odkladisko straníkov a vysávač peňazí, ktoré mohli končiť rovno v mestách a okresoch).
Starostovia a primátori musia tlačiť na vládu, aby sa konečne niečo robilo aj v samospráve a nie plytvalo vo veľkom na byrokracii PS: podľa mňa sú aj neadekvátne nastavené platy starostov, tie tiwsíce eur majú za čo? mal by to byť povedzme 2 násobok priemernej mzdy a nejaký koeficient počtu obyvateľstva, nie ale 3-4 tisíce plat starostu v obci s 2-tisícmi obyvateľov, veď je to mesačne 120 000 Sk, ten plat je úplne neprimeraný, dokonca ho majú niektorí vyšší ako premiér.
nerozumiem, akými úvahami dospievate k takým záverom nepáči sa Vám vysoký počet m.č., o redukcii by nemali rozhodovať mestskí poslanci, odkiaľ máte, že o počte m.č. Ba rozhodovali poslanci MsZ? ak bude menej m.č., určite už poslanci budú pre dobrotu a nebudú sa venovať kšeftom s pozemkami? ako hovoria poznatky, redukciou počtu potrebných hlasov sa zvyšuje hodnota každého hlasu a uľahčuje odhlasovanie ak si myslíte, že redukcia počtu m.č. zabezpečí lepšiu efektívnosť použitia verejných financií, tak sa mýlite, centralizácia nie je zárukou ničoho takého, za to, dáva do rúk väčšiu moc a väčšia moc veľmi často kráča ruka v ruke s väčšou korupciou a marginalizáciou píšete o úlohe štátu, aby sa reformovala samospráva, čo / kto je to ten štát? podľa čl. 1 ods. 1 ústavy štátom je Slovenská republika, samospráva nie je jej súčasťou / zložkou? prečo by o samospráve mala rozhodovať štátna správa / NR? nestačí Vám, čo s ňou narobili poslanci NR doteraz? ktože nám prijal zákon o obecnom zriadení, ktorý spôsobuje bezsenné noci občanom a ktorý zaručuje zvoleným starostom / primátorom takmer 100 %-ú nedotknuteľnosť?
dáte recept ako majú primátori / starostovia tlačiť na vládu? čo by sa konečne malo robiť v samospráve a čo z toho by mala zabezpečiť vláda? platy starostov sú určované koeficientmi podľa počtu obyvateľov, starosta obce s počtom 2000 ľudí nemôže mať plat nad 3 tis., ak mu poslanci, ktorých zvolili ľudia, doprajú maximum, teda 1,98-násobok priemernej mzdy + 70 %-é zvýšenie, tak je záležitosťou občanov obce - voličov, aby sa pýtali, či je to primerané, porovnávať mechanicky výšku platu premiéra a primátora / starostu nedáva zmysel, primátor / starosta nemá k dispozícii "vládu", cez členov ktorej by zabezpečil naplnenie / výkon jednotlivých politík, plnenie "rezortných" úloh a "medzirezortnej" koordinácie / spolupráce napriek tomu súhlasím, že o plate primátora / starostu by mali rozhodovať občania, z daní ktorých pochádza, obávam sa, či by to nakoniec nebolo ešte viac, ak by rozhodovali iba tí, čo sa zúčastnia volieb
Aquaviva sníva o rozdelení na životaschopné časti - max. 5 a oddelení sa "dedín", ktoré chcú byť dedinami nijaké kritériá neuvádza, tak si predstavme, že by sa oddelili „dediny“ PB, Vrakuňa, Rača, Vajnory, Devín, DNV, ZB, Jarovce, Čunovo, Rusovce, Lamač a Dúbravka – tzv. vonkajšie mesto – spolu 12 m.č. a zostalo by „vysnívaných 5 m.č. – Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov, Petržalka a Karlova Ves, pomohlo by to? ak áno, ako? mala by Ba šancu na lepší pomer nákladov / výdavkov a (ne)daňových tržieb? ťažko prišla by o cca 130 tis. obyvateľov a zodpovedajúci podiel na DzN a DzP, a tiež nedaňových príjmoch koľko by ušetrila na nákladoch? aké by mala „nové“ náklady? veľké m.č. by ušetril 2 mil. a HM Ba by prišlo o desiatky mil., HM z DzP si ponecháva 68 % a rozpočtuje ju v sume cca 113 mil,, z DzN si ponecháva 50 % a rozpočtuje ju v sume cca 27,5 mil., k tomu ešte poplatky, napr. za kom. odpad, z ktorého si HM ponecháva 90 % (pre OLO) výpadok by bol cca 30 - 35 mil., možno až 40 mil. dôsledok na chod mesta, napr. na MHD / dopravu, by bol zdrvujúci "dediny" by žili "bezstarostným" životom satelitov s prevahou IAD
nech to nie je iba ako kritikou, ak by sa decentralizovalo riadene Ba, odstránili duplicity agend m. č. a HM, mestských podnikov, mohli by sme byť oveľa ďalej a mať aj lepšiu efektívnosť nákladov mnohé sa dá vyriešiť štatútom, ale bez zmeny zákona o Ba sa nedá usporiadať všetko potrebné
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
pozrite si na nete koľko mal rečí keď nastúpil do funkcie predsedu združenia mestských častí ako zmení celé financovanie Bratislavy. Nespravil vôbec nič z toho s čím sa oháňal a ešte mu nasratí starostovia zobrali peniaze. Kuruc bude určite lepším zástupcom starostov ako tento vystrelený blázon.
sa hrá na ekonóma - odborníka na financovanie územných samospráv, rozpočtové určenie daní a čo s tým súvisí, pritom vyštudoval SvF, odbor geodézia a kartografia, špecializácia kataster nehnuteľností a pozemkové úpravy úprimný vzťah k efektivite financovania - peniazom celkom dobre vidno zo záverečného účtu za rok 2014 - prvok 1.1.1 starosta, cca 49 900 eur, z toho cca 2 500 eur na tovary a služby spojené s výkonom verejnej funkcie, kam okrem klasického reprezentačného započítali aj parkovné, pochopiteľne, lebo pán starosta mal plat vrátane náhrad len cca 2926 eur veľkým poučením bol podprogram 3.1 Správa miestneho úradu a jeho vyhodnotenie ako cieľ naplánovali 90 %-ú spokojnosť občanov s činnosťou MiÚ, samozrejme, že ju aj vyhodnotili ako splnenú, spôsob merania nehľadať, bolo by to márnym úsilím aj čítanie ďalších podprogramov v programe 3 je poučením ako možno písať pozitívne o ekonomických výsledkoch, napriek nesplneniu kvantitatívnych, vecných cieľov osobitne odporúčam podprogram 3.4 Zabezpečenie služieb, cieľ Využívaním elektronických aukcií ... vzorom pre všetkých by mohol byť podprogram 3.5 s jediným prvkom 3.5.1 starostlivosť o vozový park s textom cieľa na 2 riadky, ale merateľný ukazovateľ tam nehľadajte, milý pane, mohlo by to skončiť vyšetrením, a u očného by to nebolo konštatuje sa mierne zvýšenie nákladov - o 6,3 % oproti r. 2013, ale zároveň zníženie výdavkov na na servis a údržbu vozidiel preventívnou starostlivosťou o vozový park, opäť, hľadať kvantifikáciu je odsúdené na neúspech ani neviem, či Vajnorčania vedia, že preventívna údržba vozového parku a iných technických zariadení sa vykonávala až od r. 2014 jednoducho, ekonóma v sebe nezaprie
starosta Vrakune Martin Kuruc, ak sa toho malo na mysli, má výhodu, že vyštudoval odvetvovú ekonómiu, odbor Ekonomika a riadenie stavebníctva poznám absolventov toho odboru, niektorí sa veľmi dobre udomácnili vo verejnej správe, Kurucova prax sa netýka financovania a rozpočtovania územnej samosprávy, čosi pričuchol ako vedúci odboru vnútornej správy i riaditeľ Strediska služieb škole OÚ BA II, ale to bolo dávno
v Ba nemáme starostku - starostu s náležitým teoretickým základom a odbornou praxou financovania územnej samosprávy, ich združenie je hrou, lebo výrazná väčšina mestských častí aj samotné HM je členom ZMOS, kde názory BA nie sú dôležité