SME
Piatok, 18. október, 2019 | Meniny má Lukáš

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Lichý: Autá vytlačili ľudí z ulíc mesta (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Metro netreba

Jedine ak chceme vyhadzovať peniaze nielen na jeho výstavbu, ale aj prevádzku. Na Štefánikovu by sa mala vrátiť električka, ktorá bola vytrhaná práve s vidinou, že v jej trase pôjde metro. Ktorého sme sa nedožili. Namiesto toho tam je štvorprúdová "diaľnica" s autobusmi v dvojminútovom takte.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

a nezabudnúť, že bilakovci, chceli stavť bulvár na vedlajšej Štefanovičovej. Lebo 4 pruhy a ešte aj električky. jak v Moskve. Hnus.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Áno. Zbúrať Fakultnú nemocnicu, zrušiť Medickú záhradu, časť Ondrejského cintorína a postavať megalomanský bulvár. Aj Špitálska mala byť rozšírená na bulvár podobných rozmerov, preto sa komplex OD Prior s Hotelom Kyjev ako aj budova súčasného ministerstva Práce, sociálnych vecí a rodiny postavili tak ďaleko od Špitálskej. Všetko ostatné malo byť zbúrané, aj dva levy. Musíme si uvedomiť, že tieto megalomanské dopravné stavby by zjazvili Bratislavu ešte viac než už je. A to najdôležitejšie: metro patrí presne to tej istej megalománie ako vyššie spomínané bulváry! Nech sa architekti radšej nevyjadrujú k metru, keď o doprave veľa nevedia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

metro raz bude

prosim vysvetlit kto teda ma pravo sa vyjadrovat o metre, ked architekti nie ? Zda sa, ze len odporcovia metra maju pravo sa vyjadrovat ze su proti metru? Vsetko ostatne je nevhodne? Alebo len dopravaci ? - ich výsledok vidíme a zazivame. Alebo len zástancovia elektricky ? Alebo teda kto ? Tak este raz, metro nakoniec bude.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

možno je to otázka 50 reokov, ale metro bude. ludia bývajú na predmestiach - Senec, Pezinok, Stupava (Malacky?), Čuňovo. Má zmysel prepojiť tieto smery.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dopravní inžinieri, ktorí doprave rozumejú. Sorryjako, ale akú má architekt kvalifikáciu posudzovať aký mód dopravy je efektívny v konkrétnej situácií?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

neda sa nesuhlasit, len kazdy druhy den ked citam o nehode a naslednom zablokovani D1tky, tak si s usmevom spomeniem ako sa inzinierske hlavy pomazane vyjadrili ze kolektory na D1 netreba.

Inak co sa tyka otazky ci metro v BA ano alebo nie tak som vsetkymi desiatimi za.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dopravní inžinieri, ktorí sa doprave aj rozumejú, nežijú v minulosti a nepodliehajú rôznym lobbistom. Ťažko ich nájsť, ale existujú. Dvoch poznám osobne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Každý triezvo uvažujúci človek, ktorý chápe, že mesto sa bude (v širšom centre) postupne len zahusťovať, nemôže mať svoj nosný dopravný systém postavený na povrchových (kolidujúcich) a pomalých električkách. Celé širšie centrum perspektívne musí byť riešené podpovrchovým ( = nekolidujúcim a rýchlym) metrom/rýchlodráhou. A ak výstavba jednej trasy trvá minimálne 10-15 rokov, "včera" s jeho budovaním už bolo NESKORO.
Zbytočným nekoncepčným "plánovaným" rozširovaním električkových tratí len strácame drahocenný čas a zbytočne/neúčelne vyhadzujeme vzácne financie.
Električkové trate by práve mali efektívne a účelovo nadväzovať na nosný dopravný systém (metro) a nie ho zbytočne nahrádzať, či duplikovať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A kto tvrdí že električka nemôže ísť v úsekoch, kde to bude potrebné, pod povrchom ako metro? Výsledok nekonečných snov o metre je akurát to, že štvrť storočia sa električková sieť nerozrastala ani o jediný centimeter, napriek rozvoju mesta. Metro nahradili "dočasné" autobusy, ktoré sú "dočasné" stále. Viď vyššie spomínaná Štefánikova ulica. Aj väčšie mestá ako Bratislava majú postavenú kvalitnú MHD na električkách, pričom sú to mestá bohatšie než Bratislava.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

to by bolo fest predrazene a aj celkom zbytocne...ja by som ani metro nestaval, predrazena opacha...existuju aj celkom tiche nadzemky, ktore su ovela lacnejsie a rychlejsie na vystavbu kdekolvek nad normálnou cestou

to metro alebo nadzemka s malym poctom zastávok na frekventovanych miestach by zmysel malo, komunisti planovali zastavky celkom logicky a v podstate presne odhadli rozvoj Bratislavy na 40-50 rokov dopredu...ved pocitali s variantami zastávok az kdesi do Malaciek/Stupavy ci Pezinka

po spusteni parkovacej politiky, dobudovani elektricky na koniec petrzalky, biskupic a k borom, kde sa da tak mimourovnovo a k tomu absolutna preferencia vsetkych vozidiel MHD na vsetkych krizovatkach +aspon nejake hlavne oddelene cyklochodniky do centra - ak sa toto spravi snad do 2030 tak to vydrzi este tak max 20 rokov ale potom uz bude potrebne spravit nieco komplexnejsie

nase rozvojove plany su malo ambiciozne a na dnesnu rychlu dobu neprinasaju riesenia, ktore by dostatocne dlho vydrzali...rekonstruujeme zeleznicne trate na max rychlost 120km/h, alebo aj 160km/h ale nasadime tam vlaky co idu max 120km/h...Bratislava akurát iba dohana zameskane, ked sa dostavaju elektrickove trate co som menoval tak to bude zhruba tak akurát na tu populaciu v tych lokalitách (Bory maju mat 25 tisíc ludi, Juzne Mesto detto) a vydrzi to s pretlakom len tak tak 20 rokov

nekonecne cakame na politikov s jasnou viziou, dnes nie je ziadna...Babiš ma aspon malu knizocku, kde sniva o rýchlovlakoch Praha-Brno...my len 20 rokov dufame, ze o dalsich 20 spojime dialnicou dve najvacsie mesta

naozaj uspesny politik-statnik bude taky, ktorie povie, ze v roku XYZ bude:
1) moderne Razsochy
2) moderna hlavna stanica (idealne na trnavskom myte, ze to uz pohnojili s autobusovou stanicou, ktora mala byt spolu s vlakovou je velka skoda) a nech to stoji aj miliardu - a ani ma nezaujima ako, nech to nejako vydealuju v Bruseli alebo ako PPP projekt
3) vlaky jazdiace aspon standardnou rychlostou spred desiatok rokov - aspon tych 160km/h (odborníci na dopravu zo Zilinskej univerzity sa skrabu na hlave, ze preco nie aj 200km/h?)

A to ani nehovorim o dokonceni reformy ESO, restrukturalizacii zdravotníckych zariadeni, reforme sidelnej struktury, restrukturalizacii skolskych zariadeni...staci to slubit, po volbach hned zacat konat s tym, ze do najneskôr do 2 rokov sa taketo projekty stavebne rozbehnu a taky politik bude doslova stelesneny Boh...lebo akakolvek ucelena hmatatelna vizia je lepsia ako ziadna.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

RE:Erik Z.

Prosím ťa, prestaň blúzniť!
Že sa električková trať vyše 25 rokov nerozrástla ani o jediný centimeter, určite NIE JE výsledkom "nekonečných snov o metre" !
Načo tu takt perlíš s takýmito p***ovinami?

Skús sa radšej zamyslieť (ak to dokážeš), ako chceš v širšom centre mesta REÁLNE zrýchliť povrchovú MHD ?
V Bratislave je to už nereálne - to by si musel 1/2 mesta úplne zbúrať a postaviť nanovo.
Tak sa radšej už zamýšľaj, ako zatlačiť na politikov, aby sa to metro/rýchlodráha (podzemné, bezkolízne riešenie) začalo konečne budovať!
Iná cesta aj tak NIE JE.
Bratislava len stráca drahocenný čas a doprava sa len zhoršuje. Ak mesto nebude mať kvalitnú, rýchlu, bezpečnú a spoľahlivú MHD, žiadnych ľudí nedostaneš z IAD do MHD. Nikto nebude ochotný márniť denne vyše 2 hodiny času len cestovaním ...
Už sme v 21. storočí, tak nech aj MHD podľa toho vyzerá.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Prosím vyjadruj sa slušne.

Môžem ukázať dokumentáciu rôznych "nosných systémov", metra, rýchlodráhy, metra na pneumatikách, mestských vlakov, tram-trainu a ďalších nekonečných snov, ktorých výstavba aj prevádzka by bola násobne drahšia než prevádzka električky. Na tieto nekonečné štúdie a projekty sa vyhodilo obrovské množstvo peňazí ako aj času a výsledok je taký, že NIČ z toho nie je. Električka sa po dlhom štvrťstoročí dočkala návratu do Petržalky, ale aj tu je tempo je predĺženia neskutočne pomalé. Nečudujem sa, Nesrovnal to sabotoval svojou nečinnosťou.

Nie je pravda že by som polovicu mesta musel zbúrať a postaviť nanovo. V kritických miestach by sa električka dala viesť pod povrchom, či už ide o zakopanie niektorých súčasných križovatiek alebo vybudovanie nových, krátkych podpovrchových úsekov.

Kvalitná, rýchla, bezpečná a spoľahlivá MHD sa dá zabezpečiť aj bez výstavby ďalšej trakcie, bez ohľadu na to ako ju nazveme. A ja tvrdím, že moderná električka s prvkami rýchlodráhy toto splní. Len rôzne lobistické skupiny stále tlačia na vzkriesenie Filiálky a pod. nezmysly, ktoré toto mesto naozaj nepotrebuje.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

RE:Erik Z.

No, podľa tvojch reakcií vidím, čo si ty za "experta" na dopravu. Čo argument, to perla.

Toto naozaj stojí za pozornosť:
"V kritických miestach by sa električka dala viesť pod povrchom, či už ide o zakopanie niektorých súčasných križovatiek alebo vybudovanie nových, krátkych podpovrchových úsekov."
:-D
Takže výsledkom by bolo, že nakoniec by si celú trať musel kompletne zakopať, lebo tie nájazdy a výjazdy môžu mať iba určitý sklon ... (a pod.).

No, škoda ďalej diskutovať.
Len dúfam, že nesedíš na Magistráte a nekafreš do riešenia dopravy. To by bola čistá tragédia (pre Bratislavu).

P.S.
Je fajn, ak si už otočil s argumentom, že
"Výsledok nekonečných snov o metre je akurát to, že štvrť storočia sa električková sieť nerozrastala ani o jediný centimeter ..."
na
"Nesrovnal to sabotoval svojou nečinnosťou."
Už to je nejaký pokrok, aj keď ivova "nečinnosť" je len malou, z mnohých príčin.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Klasické vlaky:
Vytváranie nosného systému MHD na báze klasických vlakov je to najdrahšie, čo môže byť. Tieto vlakové súpravy, vrátane svojich zberačov prúdu majú veľké priestorové nároky, tak treba veľké a preto drahé tunely. Tieto vlaky sú aj najnáročnejšie na výškové a smerové vedenie trate.
Tieto trate na území mesta sú síce segregované od ostatnej dopravy, tá ich môže tak akurát ohroziť na prípadných žel. priecestiach.
Ale vlakové spoje z regiónov prichádzajú po takých tratiach ŽSR, ktoré slúžia aj nákladnej doprave, či diaľkovej rýchlikovej. A ak medzinárodný EC-vlak bude meškať, tak ten prímestský vlak pôjde bokom, aby pustil pred seba dôležitejší vlak. Nuž a potom toto meškanie sa prinesie aj do MHD systému mesta.
Trate a stanice majú určitú kapacitu, tomu zodpovedá aj počet, či interval týchto vlakov. Ohľadom na potrebu dostať po trati aj ostatné vlaky, tak špičkách je jednoduchšie navyšovať kapacitu týchto prímestských vlakov, než zahustiť ich interval. V sedle zas premávajú iba v hodinovom takte, o víkendoch dokonca občas iba v dvojhodinovom.

Rýchlodráhu, či S-Bahn poznáme dvojaké:

a.)
Klasické prímestské vlaky prichádzajúce z rôznych smerov, na území mesta nasmerujeme na jednu jedinú trať. Môže to byť novopostavená trať, alebo nejaká stará, z ktorej na mestskom úseku bolo možné odkloniť nákladné vlaky a rýchliky na inú trať.
Funguje to tak, že na jednom konci mesta napr. západ, sa na túto trať sústredia všetky prichádzajúce prímestské vlaky, a ich vysoký počet vydá dobrý súhrnný interval. Potom na inom konci mesta, napr. východ, sa vlaky opäť rozpŕchnu na rôzne smery do južných regiónov a naopak.
Stačí jeden letmý pohľad do mapy Bratislavy, a je jasné, že u nás nie sú na to vytvorené podmienky.
Takýto S-Bahn ale má podobné nevýhody, aké sú popísané pri klasických vlakoch.

b.)
Je to špeciálna trať vybudovaná iba na území jedného mesta, maximálne vedená do blízkych obcí, mestskej aglomerácie. Už pri projektovaní sa počítalo s jednoúčelovou traťou, na ktorej budú premávať špeciálne, pre túto trať navrhnuté a vyrobené vlakové súpravy. Teda prípadné tunely môžu byť úspornejšie, trať môže mať väčšie stúpania, či ostrejšie oblúky.

Metro:
Opäť sa jedná o špeciálnu trať, ktorá zvyčajne neopúšťa územie mesta, a často vedie pod povrchom, teda v tuneloch. A opäť tam premávajú špeciálne vozidlá prispôsobené miestnym podmienkam a potrebám.
V už urbanizovaných lokalitách sa prioritne buduje v tuneloch, na estakádach zas vtedy, keď sa jedná o slabo urbanizovanú lokalitu, kde sa neskoršia nová výstavba prispôsobí trati vedenej po estakáde.


Všetky tieto systémy majú spoločné to, že sú segregované od ostatnej dopravy, teda od áut, cyklistov, chodcov, či pouličnej MHD.
A spoločné je u nich aj to, že jazdia podľa signalizácie. Teda ak je signál zelený, tak vozidlo môže premávať maximálnou dovolenou rýchlosťou aj vtedy, keď jeho vodič nedovidí na vzdialenosť potrebnú na zastavenie vozidla. Premáva totiž po uzatvorenej trati, kde má zákonom stanovenú a zaručenú prednosť.
Od rušivých vplyvov ostatnej dopravy sú chránené svojou polohou, teda tunel, násyp, či estakáda, alebo pri trati v úrovni okolitého terénu trebárs aj plotom.

Pre tú svoju izolovanosť je možné na nich premávať aj rýchlejšie, než majú dovolené autá v uliciach mesta.

Okrem hĺbkových tunelov sa ale pre ich trate ťažko hľadá vhodný koridor. A náklady výstavby sú obrovské. Výstavba tunelov, estakád, trať, zabezpečovacie zariadenie, depo a špeciálne vozidlá, výškové, či hĺbkové stanice. Prvá etapa, okrem vlakov, aspoň 5-6 staníc, plus depo, aby sa to rentovalo...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Máme ale v Bratislave aj električky.

Električka je tiež dráhovým koľajovým vozidlom. Je prispôsobená na pouličnú premávku. Jej vodič nejazdí podľa signalizácie, ale podľa rozhľadu, teda nemôže tak letieť, ako vodič S-Bahnu.
Jej zákonom dovolená rýchlosť v uliciach mesta je zvyčajne taká, akú majú autá.

Je nenáročná na výškové a smerové vedenie trate. Dá sa dodatočne vybudovať električková trať aj tam, kde o tom nikdy nebola reč, ak si dnes zmyslím, že potrebujem električku dostať z Vajnorskej na Bajkalskú, tak to môžem urobiť bez problémov. Vlak, S-Bahn, či metro by taký oblúk nezvládli.
Veď aj teraz sa bavíme o veci, dostať v oblasti novej budovy SND električku tam, kde sa s ňou pôvodne nerátalo. Čiste technicky to pôjde, baviť sa môžeme iba o tom, či pre novú trať obetujeme stromy v stredovom páse Košickej, alebo stromy zachránime, a obmedzíme IAD a natlačíme ju iba do jedného pruhu, a druhý pruh dáme električke.

A pozor!
Električku tu už máme, máme vozidlá aj vozovne. Máme aj sieť ostatnou dopravou zraniteľných električkových tratí. A túto pomalú električku môžeme malými krokmi zveľadiť, aby bola rýchlejšia, menej zraniteľná, kapacitnejšia a pod.

Ak okolo trate postavíme zábrany, tak ju nebudú obmedzovať nedisciplinovaní chodci, cyklisti, ani autá, ktoré trebárs pre šmyk z cesty vyletia na trať a tak ju na hodiny blokujú.
Ako teda trať chrániť? Zvodidlami. Sú škaredé? Maskujme ich vhodnou zeleňou, či inak. Kombinácia zelene so zvodidlami izoluje trať od rušivých vplyvov, ostatnej dopravy, a bude pôsobiť aj ako protihluková stena.
Keď je trať takto izolovaná, už tam môžeme zvýšiť rýchlosť z 50 km/h na trebárs 70 km/h. Ak tam dáme signalizáciu, tak už to nebude jazda podľa rozhľadu, ale podľa signalizácie, teda aj a hmly tade pobeží električka rýchlosťou 70 km/hod.
A postupne, ako budú prachy, raz niekam pridáme tunel, podchod, nadchod, či časť trate dáme na estakádu.

Nové trate budujme ako rýchle, teda bezkolízne, segregované. Bol na to priestor už v Petržalke, myšlienku rýchlej električky vyslovil už Ďurkovský.

Pani architektka Ingrid Konrad ale presadila trať "mestotvornú", teda pomalú. Ona chcela takú, aby sa pomaly motala medzi ľuďmi, oni aby ju mohli pohladkať, veď patrí im. O to sa nestarala, že denne treba v rannej špičke desaťtisíce ľudí rýchlo dostať na druhy breh Dunaja. Vodič mestotvornej električky sa mal pani Novákovej starostlivo opýtať, dnes akú stolicu má jej psík a pod. Ak to má byť NS MHD, tak kvalita stolice psíka má ísť bokom!

Nadhodil som Vallovi tú izoláciu tratí na radiálach zeleňou zamaskovanými zvodidlami. On ako architekt s tým nikdy nesúhlasí, nie je to mestotvorné.

Nechcem to rozpitvávať, ale aj terajšia električka sa dá malými, postupnými krokmi zrýchliť, a nová vetva nejakej trate už postaviť ako rýchla. Ale nie je o to záujem.
Pritom príklad je hneď u susedov, vo Viedni. Linka U6. Časť tej trate už pri vzniku bola budovaná ako mestská rýchlo-železnica, potom na jednom konci do nej zaintegrovali aj klasickú pouličnú električku a majú tú rýchlu U6.

Teda nie je podmienka budovať metro, stačí nelipnúť na mestotvornosti električky, ale mať odvahu a fantáziu ju zrýchliť.

Električka nie preto je pomalá, lebo sa volá električka, ale preto, lebo nemá segregovanú, rýchlu trať. Ak ju dostane, tak za malé, postupné investície bude podávať výkony, ako rýchlodráha.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

RE: b.pityo

Napísal si veľa, ale k podstate (problému), ako obyčajne, skoro nič.

A kľúčovým problémom je, ako dopravne riešiť širšie centrum mesta?
Teda od nábrežia po cca Kuchajdu, či koniec Ružinova ?
Ak bude Bratislava naďalej lipnúť na nosnom dopravnom systéme na báze povrchových električiek, nikam sa MHD neposunie a problémy s dopravou budú iba eskalovať. Počet ľudí, ktorých bude potrebné denne prepraviť v tomto regióne (Bratislava a jej okolie po cca Senec, Pezinok, Šamorín, Rajka, ...) sa bude ešte mnoho rokov iba zvyšovať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Je absolútne jedno, že ako sa ten dopravný prostriedok volá. Metro, aj električka sú dráhovými koľajovými vozidlami. Obe dopravné systémy budú rýchle, spoľahlivé, a výkonné, ak ich nejako segregujeme od ostatnej dopravy.
Nemáme prachy na metro? Tak treba zveľadiť električky a nie básniť o tom, že od električky nečakám rýchlosť, ale mestotvornosť.

A hlavne treba veci konečne vziať pevne do rúk a mesto rozvíjať podľa dlhodobých plánov, nie živelne, kto, kde aký pozemok uchytil, a aký vežiak tam chce postaviť.
Mesto má povedať, kde a čo bude a ako sa k tomu v predstihu vybuduje zodpovedajúca verejná osobná doprava.

Momentálne mesto je rozťahané, riedko urbanizované. Treba odkomunikovať s občanmi, že čo chcú? Zahustiť mesto? Ak áno, tak spolu s dobre naplánovaným zahusťovaním môžeme plánovať aj výkonné systémy MHD.
Ak občania chcú terajší stav zachovať, tak treba zaistiť rýchlosť MHD na prekonávanie vzdialeností, ale veľké kapacity na jednotlivých linkách netreba. Dokonca je možné túto dopravu okrem električiek riešiť aj autobusmi, či trolejbusmi premávajúcimi v systéme BRTS.

Ak nevieš, čo znamená BRTS, tak ti to nevysvetlím, si to vygoogli, nebol by som rád, keby si opäť musel riešiť dĺžku mojich príspevkov miesto obsahu.

Doprava z regiónov sa rieši vlakmi, prímestskými autobusmi, ktoré by bolo dobré aj nejako preferovať, a možné je do regiónov poslať aj električky.

Je kopa riešení, najhoršie je to, ak zodpovední povedia to, na drahé metro prachy nemáme, tak budeme iba čakať, až prachy budú...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

RE: b.pityo

Opäť píšeš veľa a pritom skoro samý balast.
Ku kľúčovým problémom, ktoré (podľa mňa) neumožňujú riešiť nie len nosný dopravný systém mesta, ale všeobecne MHD v širšom centre mesta, na báze električiek sa nevieš jasne vyjadriť.

Mesto už 30 rokov nereguluje svoj rozvoj a teda ani riešenie dopravy v meste nezodpovedá realizovanému živelnému zahusťovaniu mesta (do toho ešte za nedlho príde komplex Mlynské Nivy).
Takže v riešení dopravy má Bratislava aspoň 30 ročný sklz!
Ty tu napíšeš, že: "Mesto má povedať, kde a čo bude a ako sa k tomu v predstihu vybuduje zodpovedajúca verejná osobná doprava. "
No to si teda objavil ameriku ... - bohužiaľ, "v predstihu" bolo pred 25-30 rokmi!

Aj rozdiel medzi metrom/rýchlodráhou a (úzkokoľajnou) električkou by si tiež snáď mohol vedieť. Ak nie, radšej si vygúgli ...

Mesto je možno "rozťahané" ale určite nie je "riedko urbanizované". Bratislavu nemôžeš posudzovať podľa parametrov centra New Yorku, či Hong Kongu ...
Na súčasný stav dostupnej dopravnej infraštruktúry, je mesto (v mnohých lokalitách) prehustené a preurbanizované!

Super, treba len ďalej omieľať názory (verejnosti), ako Bratislava metro nepotrebuje ... Takých naši komunálni politici majú najradšej. Stačí im bľabotať o "rozvoji" električiek a čas beží ...
Bude zázrak, ak Vallo za svoje funkčné obdobie aspoň naštartuje obnovu tých električkových radiál (Ružinov a Karlova Ves-Dúbravka, čo Zlaté Piesky?), ako dlh-zanedbanie z minulosti.
Nie to, že by sa aj stihli dokončiť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Citujem ťa:

"Aj rozdiel medzi metrom/rýchlodráhou a (úzkokoľajnou) električkou by si tiež snáď mohol vedieť".

Aký problém máš s metrovým rozchodom? Iba o trocha väčšom, 1066 milimetrovom, tzv. kapskom rozchode Briti dokázali vydrancovať pol zemegule.
Keby nejaký guvernér nejakej britskej kolónie to odkázal do Londína, že nemôžem drancovať, lebo železnica tu funguje iba na 1066 milimetrovom rozchode, tak by ho okamžite odvolali a bol by rád, ak by nešiel "ke zdi" za sabotáž.
V bývalých britských kolóniách dodnes na tomto rozchode vozia tovar, vrátane železnej rudy, či veľkých námorných kontajnerov, premávajú na ňom dokonca aj luxsusné rýchliky, napr. tzv. Modrý vlak, (Blue Train).

Tak netrep tu, že Bratislava na tomto rozchode nedokáže rýchlo prepraviť cestujúcich z miesta A do miesta B.

Električka je v prvom rade pouličné dráhové vozidlo. Má skromné priestorové nároky, a ohľadom na smerové a výškové parametre nepotrebuje tak komplikované koridory, ako metro, či rýchlodráha. A ak jej trať segregujeme, zavedieme tam jazdu podľa signalizácie, tak podá výkony ako metro, či vlak.

Svojho času som na verejných diskusiách Ftáčnikovi ústne, aj písomne navrhoval rýchlu električkovú trať cez Petržalku. Odmietli, lebo pani Konrad chcela trať mestotvornú, čiže zákonite pomalú.
Ftáčnik dokonca povedal, že z Janíkovho dvora do Centra to nie je tak ďaleko, aby električka musela byť rýchla. Ale keď to nie je tak ďaleko, tak potom by načo bolo aj rýchle a podstatne drahšie metro?

Oponoval som, že ale Petržalka bude rásť ďalej a tam, kde sa dnes pestuje kukurica, budú domy, školy, nemocnice, a pod., a to všetko za terajším sídliskom už bude ďaleko. Povedali, že to sa nikdy nestane, a ak by aj náhodou áno, tak nech električku zrýchľujú, prerábajú až tie budúce generácie.

Po tom sedení dokonca Budaj a Pätoprstá ma uisťovali, že nikdy nedovolia ďalší rast Petržalky smerom k Rusovciam, teda rýchlu, výkonnú električku netreba.

Tak potom načo drahšie metro, či iný koľajový systém? Len preto, že to dobre znie v predvolebnej propagande?

Prvý krát, ešte komunistami rozbehnutú výstavbu metra stopla Mečiarova vláda, lebo je to drahé. Dobre, ten nás nenávidel, lebo sme ho nevolili, mohla to byť pomsta.

Potom ale padol aj projekt ľahkého metra VAL. Dodnes nám oficiálne nepovedali, že prečo sa to nepodpísalo, čo sa stalo v tom poslednom momente?

Vrátili sme sa k pôvodnému projektu metra. Stopla ho Dzurindova vláda.

Tunelový variant TEN T-17 nám stopla EU, vraj megalomanský.

Tak zostáva nám električka, tú treba podľa aktuálnych finančných možností malými, či veľkými krokmi rozvíjať. Tú dokážeme totiž aj dodatočne dostať tam, kde sme pre iný druh koľajovej dopravy nevynechali koridor, a pri finančných suchotách električku dokážeme utiahnuť finančne.

Alebo robiť koridory, trasy pre BRTS...

Tu diskusiu končím, je to článok o Lichom, o jeho názoroch, ale nateraz nie on rieši tieto dopravné záležitosti mesta, je to človek mimo Magistrátu, aj komunálnej politiky a iba povedal svoj súkromný názor...
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Bratislava