SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Starostom chýbajú informácie o príprave novely zákona o Bratislave (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Ak nemá byť súčasťou zmeny zákona o Bratislave aj zníženie počtu mestských častí a zmena kompetencií medzi mestskými časťami a magistrátom, nemá zmysel to ani predkladať, bude to ďalší paškvil.

Samospráva nemusí byť efektívna? Čo je efektívne na tom že MČ s 1100 obyvateľmi (Devín) živí starostu, prednostu, 3 pracovníkov stavebného úradu, sekretárku, úradníkov, právnikov, budovu, energie, právnych poradcov atď.?

Som možno "konzerva", ale zlatý socializmus s 5 štvrťami, táto demokracia na slovenský spôsob priniesla jediné bordel, byrokracia a neefektivitu. Občan sa neviem dopátrať pod koho spadá ulica, chodník, zeleň, námestie, dokonca ani most!!!!

PS: Momentálne zisťujem komu patrá Most Lafranconi, z NDS odpísali že po nich nie, tak to nechajme spadnúť. Typický Slovákistán.
https://www.odkazprestarostu.s...
 

sme12345

čo tak mesto bez častí?
to by sa nemuseli odhadovať nijaké deľby kompetencií a perimátor s magistrátnikmi by mali voľné ruky
mestské časti predstavujú decentralizáciu (zásada subsidiarity), ak nefunguje, nie je chyba v nej, ale v ľuďoch, konkrétnych, ktorých treba vymeniť
možno to neviete, ale Devín historicky je samostatnou entitou, podobne všetky bývalé osady, neskôr obce, ktoré súhlasili s pričlenením k Bratislave, právne nemuseli, ešte sa nepísal rok 19848, ale doba bola taká a sľuby úžasné, podstané je, že majú garantované zachovanie právnej subjektivity, na ktorú minulý rtežim nebral ohľad, preto sa model 4 (5) obvodov / okresov zdal funkčný, ale hlavne preto, že bolo centrálne riadenie MNV / ONV / ObNV iba plnili direktívy a štátne plány vrátane ŠIP a jeho záväzných úloh
ajk to neviete, rozpočty MNV / ONV / ObNV neboli samostatné, ale súčasťou rozpočtu SSR, z ktorého dostávali dotácie prakticky na všetko,
čo sa týka stavebného úradu, je to ten zvrátený model preneseného výkonu štáítnej správy, ktorého umelé zachovanie presadzujú prijmátori a starostovia, čo túžia po moci, využívajú an to ZMOS
že agendu SÚ vykopnávajú V BA mestské časti, je záležitosťou taktiež záujmov istých skupín
predčasom Devín mal spoločný stavebný úrad s DNV, ale nerobilo to dobrotu
zase je to o konkrétbnych ľuďoch
 

 

Viem že bol Devín samostatný, dokonca patril pod Rakúsko určitú dobu. Bohužiaľ sa presne ukazuje, čo som si myslela. práve politici najviac lobujú za súčasný neefektívny strav, lebo tí pod sebou nikdy konár nepodrežú.

Nemusí to byť práve 5 štvrtí ako bolo za socializmu, nech sa k tomu vedie odborná diskusia, ale so súčasným byrokratickým stavom môže byť spokojný málokto. keď sú tieto služby hradené v verejného vrecka, už nemusia byť efektívne? Terajšie nastavenie je ale luxus a neprináša žiadnu výhodu ľuďom.

Musí byť v každej prdi-časti mestský úrad? Nestačí tam kancelária 1. kontaktu, kde by občan vybavil alebo záskal základnéí informácie a zvyšok nech sa riadi efektívne a najmä odborne? Čo ste si za socializmu nevdeli vybaviť vo svojej štvrti na rozdiel od dneška? A naozaj máme peňazí nazvyš že musíme živiť toľko zbytočných úradníkov, budov a súvisiach nákladov?

A stavebné úrady? Raj korupcie, preto si ich MÚ tak držia, nedávno som mala klienta čo presne toto spomínal že na nedodaní úplatku skysol na kolaudácii 1,5 roka. Ale, skutok sa nestal:-(

Samozrejme, my to nevyriešime, najlepšie by bolo urobiť referendum spolu s veľkými voľbami, o čo majú ľudia záujem, či efektivitu alebo terajší stav- nič neriešiacu byrokraciu a bordel v kompetenciách aj daniach.
 

Zvrátený model stavebných úradov

je produktom nedokončenej reformy samosprávy voľakedy navrhovanej pánom Nižňanským. Mestečká ako Modra, Pezinok či Senec, ktorých súčet obyvateľov je menší ako napr. obyvateľov mestskej časti Petržalka, tie by mali mať svoje stavebné úrady, ale trebárs Ružinov, Staré Mesto, Nové Mesto či Petržalka už nie, lebo by to bolo zvrátené.

Podľa môjho názoru práve opačne, nielen územné plánovanie ako originálnu právomoc by mali v rukách obce a samosprávne kraje, ale do ich originálnej pôsobnosti by mali patriť i stavebné úrady. Zákon č. 416/2001 Z.z. toto načal a mišung medzi pôsobnosťami samosprávnych orgánov a štátnych orgánov v našom tzv. duálnom systéme riadenia štátu vyprodukoval množstvo zákonov a vyhlášok uverejnených v Zbierke zákonov, ktoré vyprodukovali neprimerané množstvo úradníkov vo verejnej správe v porovnaní s objektívne potrebným počtom úradníkov - byrokratov v tom pozitívnom zmysle slova, ktorí by mali robiť efektívny servis pre 5 miliónov obyvateľov.

Je len na uváženie, či sa chceme vracať k obdobiu po II. svetovej vojne a k systému národných výborov (t.j. to, čo sme poznali pred rokom 1989) , alebo systematicky postupovať k samostatným orgánom samosprávy v skutočnosti s obrovskými kompetenciami a financiami, ktorými disponujú napríklad rakúske či holandské mestá.

Preto by som bol opatrnejší s kvalifikovaním "zvráteného modelu" v prípade stavebných úradov, skôr by som to nazval začatím piesne, ktorej znenie bude ešte pomerne dlhé a treba ho nielen nacvičovať a zdokonaľovať, ale i chcieť.

Napríklad ESO pre stavebné úrady, najmä pre druhostupňové stavebné úrady je totálne superkomplikované, kde sa melú všeobecné i špeciálne stavebné úrady.
 

1Cozmopolita

zvrátené je dosť jasne uvedené v súvislosti s preneseným výkonom štátnej správy
pokiaľ mestské časti nemajú / nemusia mať vlastné územné plány navzájom nezávislé, potom nemusia mať ani navzájom nezávislý výkon agendy stavebného úradu
aký význam má zdanlivá výhodnosť, keď HM dáva záväzné stanovisko pre každý stavebný úrad v Ba?
nebolo by lepšie, ak by záväzné stanovisko dávali mestské časti, ktoré sú bližšie k drvivej väčšine povoľovaných stavieb, a HM by si svoje oprávnené požiadavky upläňovalo v rámci posudzovania a rozhodovania stavebného úradu?
prejavilo by sa to, podľa mňa pozitívne, predovšetkým obmedezením času,ktorý "potrebuje" HM na posúdenie" zámerov, aj pri nateraz povinnom určovaní "náhradného" stavebného úradu, ak mestská časť je vlastníkom / stavebníkom stavby, ktorá je predmetom konania

záverom k zvrátenému modelu ako celku
nech je výkon agendy stavebného úradu originálnou pôsobnosťou orgánov územnej samosprávy, alebo nech je výkonom štátnej správy orgánom štátnej správy
ak orgánom štátnej správy, podľa mňa, najlepšie by bolo mať jeden Stavebný úrad SR, podobne ako máme 1 SSI, s regionálnymi pracoviskami
 

Nuž pán Dulla,

treba si len všimnúť, že ako fungujú a ako sa vyvinuli po rozpade Rakúsko-uhorska štáty v strednej Európe, detto severné a južné štáty. Zjednodušene V-4 vehementne budovala takmer polstoročie socializmus po II. SV - teraz zbytok Európy krvopotne dobiehame. No a v tomto marazme sa všetci spolu vajatáme.

Bŕŕŕ. Takže nám nestačí 1 volebný obvod, treba nám aj 1 stavebný úrad pre celú SR. A pritom viem, že ste komunálnym poslancom konkrétneho miestneho zastupiteľstva...

No ale vložme do košíka (stavebného zákona) aspoň oddelene slivky, hrušky i jablká (mesto i jeho mestské časti) , aby to bolo aspoň opticky jednoznačné.

Nepochopil som Vašu úvahu na tému územné plánovanie a stavebné úrady v mestských častiach. Len konštatujem, že obec BA má svoj územný plán, možno pred cca 10-mi rokmi novela zákona o BA presnejšie zadefinovala, že aj metské časti ako orgány územného plánovania si môžu robiť "svoje" zonálky, ktoré sú vopred zadefinované podľa stav. zákona v územnom pláne obce.

V štatúte mesta od 1. júla 1991 bolo určené, že mestské časti vydávajú záväzné stanoviská pre stavby miestneho významu, mesto pre stavby celomestského významu. Takto to fungovalo cca takmer do 1.1.2003, kedy sa stali obce stavebnými úradmi, BA bola stavebným úradom do 30.4.2003 a až po tomto termíne sa stali mestské časti stavebnými úradmi, pričom za celé toto obdobie mali metské časti právomoc (od roku 1991) akceptovať ohlásenia stavebných prác resp. určovať, že je potrebné stavebné povolenie.

Súčasne zo štatútu vypadla právomoc metských častí vydávať záväzné stanoviská k investičnej činnosti, pričom existujúcu pofidérnu právomoc mesta vydávať "záväzné stanoviská k investičnej činnosti" je ťažko legislatívne zdôvodniť, lebo stavebný zákon takýto pojem nepozná. Pánom Počiatkom stiahnutý novonavrhovaný stavebný zákon z druhého čítania v NR SR už tento pojem (detto ÚPI) zaviedol aj s patričnou novelou zákona o obciach, lebo do dnešného dňa tieto dva zákony nie sú prepojené a blbne sa s tým len v BA a KE.

I vývin pôsobnosti pôvodného jediného stavebného úradu v BA od 1.1.2003 má svoju genézu, kde gestorom zákona o obciach bolo vnútro a ono jednoznačne v raných počiatkoch tvrdilo, že starosta nemá právomoc preniesť "svoju" pôsobnosť trebárs na svojho vicestarostu, nebodaj na prednostu úradu trebárs aprobačným oprávnením. V BA to malo ten praktický následok, že po zrušených okresných úradoch bol primátor jedinou osobou - správnym orgánom pre všeobecné i špeciálne stavebné úrady - a teoreticky sa mohol zblázniť z podpisovania všetkých rozhodnutí, ktoré dovtedy produkovalo 5 okresných úradov.

Až ktorási novela zákona o obecnom zriadení umožnila, že starosta túto kompetenciu ak chce, môže preniesť i na vedúceho úradníka svojho úradu.

Meditáciu na tému "záväzné stanoviská k investičnej činnosti" by som zo svojho príspevku vypustil, lebo mohli by sme naraziť na polemiku, že aký je rozdiel medzi kompetenciou stavebného úradu pri aplikovaní napr. § 37 stavebného zákona a ako funguje BA podľa § 140a stavebného zákona ako dotknutý orgán, keď nie je vymenovaný v §-e 126 ods. 1 stavebného zákona, atď.

Nuž a potom by mohla byť reč o stavebných úradoch nielen v BA, ale i v celej SR vrátane Vašej úvahy o jednom stavebnom úrade v celej SR alebo trebárs moja úvaha o originálnej pôsobnosti samosprávnych orgánov vo veci stavebného zákona.

Pán Dulla, nedovolím si byť osobný, ale skúste sa zamyslieť nad tým, že ako komunálny poslanec ako dokážete dostať na "Váš" stavebný úrad dostatočný počet erudovaných pracovníkov, ktorí by mali mať aj adekvátne platy?
 


Najčítanejšie na SME Bratislava