SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Vo Vajnoroch zasahujú hasiči, našla sa tam ortuť v litrovej fľaši (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Je celkom zábavný ten "poplach"

Ja som v roku 1968 začal chodiť do 7. triedy ZDŠ vo veku 12 rokov a ak sa dobre pamätám, v tých časoch práve v siedmom ročníku pribúdal školákom nový predmet fyzika. Teda aj my sme sa začali učiť fyziku. Škola mala k vyučovaniu fyziky (ale aj chémie) plný arzenál názorných, dobre fungujúcich modelov a pomôcok a aj rôzne chemikálie na vykonávanie pokusov.

Mali sme tam aj ortuť. Vo fyzickom kabinete sa ortuť okrem iného skladovala vo veľkom otvorenom, smaltovanom hlbokom pekáči, v akom gazdiné kačice pečú. Pred hodinou fyziky čoby dobrovoľný pomocník učiteľa ešte s jedným spolužiakom sme čakali na učiteľa pred kabinetom, vydal nám pomôcky, ktoré sme odniesli do triedy, po hodine zas späť. Ak bolo treba, tak nám jednoducho dal do ruky ten otvorený pekáč s ortuťou a my sme ho v pohode odniesli do triedy.
Potom v triede pomocou tej ortuti sme robili rôzne pokusy, napr. merali aktuálny atmosferický tlak vzduchu, teplotu niečoho, či zohrievaním ortuti sa názorne predvádzalo, ako sa ten materiál vplyvom tepla rozťahuje. Nikdy nezabudnem na to, ako učiteľ postavil do pekáča plnej ortuti kovovú, cca meter dlhú, na jednom konci zaslepenú tenkú sklenenú trubicu. Potom pomocou lievika lial do nej ortuť, prebytok padal späť do pekáča. Niečo z lievika odkvaplo aj na stôl, či na zem, alebo na rukáv učiteľa. My chalani sme bedlivo sledovali osud každej kvapky ortuti, cez prestávku sme ju zbierali do fľaštičiek a skladovali doma.
Tak isto sme zbierali ortuť z rozbitých domácich teplomerov. Každý normálny chalan tej doby ako poklad mal doma nejaké malé zásoby ortuti zozbierané z rozbitých teplomerov, či ukoristených pri fyzikálnych a chemických pokusoch. Ja tých pár kvapiek mám dodnes, aspoň moje deti na živo videli na vlastné oči ortuť a videli aj to, že ako sa správa.

Ortuť som prvý krát videl vtedy, keď mi ho ako cca 5 ročnému ukázal môj 6 ročný kamarát. Pomocou svojho otca ju získal z rozbitého teplomeru. Vylial takú väčšiu kvapôčku z malej fľaštičky na novinový papier, tam prakticky predvádzal, ako zaujímavo sa veľká guľôčka rozdeľuje na menšie a potom opäť spája na veľkú.

On ma veľmi prosto poučil aj o "bezpečnosti pri práci s ortuťou". Povedal mi asi to, že nech ju nikdy nejem, lebo guľôčka je veľmi ťažká, preto rovno, skratkou preletí cez brucho a črevá (ktoré prederaví) do zadku, teda že behom sekundy od zhltnutia sa beznádejne pokakám, on samozrejme použil vulgárnejší výraz.

Teraz ako dospelý samozrejme viac a odbornejšie viem o ortuti a jej jedovatých vlastnostiach. No moje stretnutia s ortuťou pri zbieraní jej zvyškov z rozbitých teplomerov, či moja pomoc pri pokusoch na hodinách fyziky a chémie mi nijako nepoškodila zdravie, ja aj moji kamoši z detstva sme zdraví, podobne naše deti a aj vnuci. Zdravý je aj náš učiteľ.

Po týchto skúsenostiach s ortuťou sú nám vždy veľmi komické terajšie divadielka, keď niekde niekto objaví ortuť. Jedenásť hasičov v špeciálnych skafandroch, tri hasičské autá, plus policajti, hygienici, hermeticky uzatvorené okolie, médiá, hlavné správy v TV novinách a pod., to je teda sila!! Potom hrdo ukážeme našim deťom, už skôr vnukom náš drobný poklad, že pre akú látku sa robí ten poplach, odovzdáme ďalej aj tú poučku o pokakaní.

Chlapci hasiči, my sme to v roku 1968 mali na hodine fyziky v triede v pekáči a cez lievik liali do sklenenej trubice. A všetci žijeme v zdraví, a na druhý svet pôjdeme z úplne iných dôvodov. Teda nabudúce tú nájdenú fľašu iba tak bez mediálneho a iného cirkusu dajte si pod pazuchu a odneste na zberné miesto, nič sa Vám nestane. Ale to nikdy nejedzte, lebo sa do sekundy pokakáte!
 


Najčítanejšie na SME Bratislava