Diskusia k článku: Aj vo farnosti v Bratislave-Dúbravke sa začala tradičná svätodušná novéna

Drísty z obchodného manuálu

RKC, s.r.o.! .Letnice, alebo Sviatok Letníc lat. pentecostes, gr. πεν& #964;εκο στή (ἡμέ&am p;#961;α) - pentekosté (hémerá) – (päťdesiaty deň) je (v RKC, s.r.o. je zaužívaný názov Turíce) významovo najbližším slovenským prekladom pre židovský sviatok Šavu’ot, alebo v Tóre nazývaný aj Sviatok týždňov (Chag ha-šavu'ot) a Sviatok žatvy (Chag ha-kacir). Staroslovanské pomenovanie pre obdobie žatvy je letnica. Odtiaľ pochádza aj zaužívané slovné spojenie Sviatok Letníc, alebo skrátene Letnice. Sviatok Šavu’ot pripadá na päťdesiaty deň po sviatku Pesach („židovská Veľká noc“). Medzi sutanistami sa preto pre tento sviatok zaužíval aj výraz Pentecost (50-ty deň). Prví odpadlíci od judaizmu – tzv. kresťania prevzali slávenie tohto sviatku zo židovstva, vrátane jeho názvu. Až neskôr, keď sa štátna „konštantinovská“ cirkev oddelila od židovstva, zaviedla aj vlastné sviatky. Nové pomenovanie tohto sviatku Turíce tak vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným pohanským božstvom plodnosti . Stalo sa tak v snahe využiť pohanské a transformovať ich v „kresťanské“ tradície. Na Turíce sa umelo napájajú kresťanské významy na staré symboly z predkresťanskej éry. Tento sviatok je spojený s otváraním studničiek a so sadením májov Po rozšírení kresťanstva do oblasti dnešného Slovenska, násilne sa zmenila aj forma turíčnych sviatkov. Nebolo však ľahké potlačiť pôvodnú symboliku - niektoré pohanské zvyky ktoré naši predkovia praktizovali na Turíce v určitej forme vydržali dodnes. Starí slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá (dnešný symbol obetovania baránka). Aj výraz "turíce" pochádza od slova Tur, ktorý patril k pôvodnej symbolike. Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác. Jedným zo znakov je použitie zelenej farby. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka ktoré mali ochranné vlastnosti. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami. Ďalším prejavom bolo (zameraným proti zlým silám) bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry. Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek. Studničky v chotároch museli byť obradne vyčistené a upravené. Chotár s nevyčistenou studničkou postihli duchovia nedostatkom vlahy. Dodnes je tiež (hlavne na dedinách) rozšírené stavanie májov - osekaných vysokých stromov, briez niekde tiež smrekov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Máje sa stavajú pred domy, kde majú dievku na vydaj, ale tiež jeden centrálny pre celú dedinu do centra obce. Tento symbol je centrom pozornosti - máje sa stavajú so spevom a ľudovou hudbou. K tradíciám patrí aj voľba "hlavného mládenca" - kráľa.