Trhy v meste môžu zmeniť dizajn aj miesta. Hlavná architektka presadzuje jednotný trhový poriadok. Na magistráte povedia, ktoré trhy sú nevhodné a kde by ich mali obnoviť.
BRATISLAVA. Dnes príležitostne cigánska, víno a lokše, v minulosti pravidelne chlieb a ryby.
Františkánske námestie bolo v stredoveku známe rybacím a chlebovým trhom. S mäsom sa zas od 13. storočia spájalo dnešné Primaciálne námestie. Predávať a kupovať bolo typické i pre terajšie Námestie SNP. Od roku 1879 sa aj volalo Trhové.
Trhy, stánky však odtiaľto podobne ako z Kamenného námestia zmizli, organizovane či menej sa objavujú inde. Viaceré tradičné zanikli.
Magistrát teraz hodnotí ich miesta aj podobu. Hlavná architekta mesta Ingrid Konrad pripravuje v rámci európskeho projektu Central Markets o revitalizácii a podpore trhov a trhovísk v Strednej Európe koncepciu bratislavských trhov a trhovísk. Hotová by mala byť budúci rok.
Nevhodné miesta na predaj má zrušiť, vybrať nové a oživiť historické.
Zanedbávanie trhov
Bratislava bola už vo svojej histórii mestom obchodníkov, výsadu trhového práva získala v 14. storočí, trhoviská sa stali aj prvými verejnými priestormi.
Na toto prepojenie s verejným priestorom upozorňuje Konrad.
„V dnešnej dobe je usporiadanie trhov jednou z najzávažnejších aktivít odohrávajúcich sa vo verejnom priestore, ktoré nielen prispievajú k jeho oživeniu a majú významný hospodársky dopad aj na prevádzky v parteri v mieste trhov, ale sú aj dôležitým identifikačným prvkom pôsobiacim v mestskom prostredí.“
Práve so stratou identity zápasia súčasné mestá bývalého východného bloku, dodáva architektka. „V našom meste zmizlo niekoľko obľúbených trhovísk zmenou štruktúry mesta, zaberaním tradičných priestorov trhov na investičnú výstavbu, ale aj zanedbaním starostlivosti o trhy a trhoviská z pozície verejnej správy.“
Situáciu by vraj mohla zmeniť pripravovaná koncepcia trhov a trhovísk. Mesto chce podľa nej vybrať nové miesta, oživiť staronové lokality z pohľadu histórie a niektoré naopak zrušiť.
Trhovisko na Žilinskej prevádzkuje súkromník - vlastník pozemku, nie samospráva.
FOTO - ARCHÍV SME
Vôňa prepáleného oleja
„Treba prehodnotiť lokality pre trhoviská, pretože veľmi závažným faktorom úspešného fungovania trhu je prístup na trh, napojenie trhového miesta na MHD a na pešie a cyklistické trasy,“ vraví architektka.
Navrhuje, aby celé mesto malo jednotný trhový poriadok so špecifikami pre jednotlivé mestské časti. Teraz overuje, či to legislatíva dovolí.
„Zhodli sme sa, že je nevyhnutné vytvoriť podmienky povoľovania trhového miesta tak, aby sa nediskriminovali drobní výrobcovia, keď sa pri atraktívnych trhoch, akými sú napríklad vianočné trhy, vyberá podľa ceny,“ hovorí architektka.
„Skúsenosť ukázala, že dôsledkom sú nekvalitné výrobky za vysoké ceny a z vianočných trhov si človek odnesie len sklamanie, že v lokši miesto husacej bola kuracia pečienka a miesto vône klinčekov vo varenom víne a vône ihličia si odnáša „vôňu“ prepáleného oleja.“
Koncepcia by mohla zmeniť nielen miesto a ponuku stánkov, ale aj podobu trhov. „Každý trh má mať svoj vizuál, svoj život, svoju myšlienku a najmä, čo je jedným zo základných momentov fungovania trhu, pravidelnosť v usporiadavaní, či už deň v týždni alebo sezónny charakter,“ dodáva architektka.
O koncepcii chce architektka diskutovať aj s občanmi, robiť prieskum, budúci rok ju má prezentovať na medzinárodnej konferencii Central Market.
Trhovisko na Poľnej čaká zmena, nový trh má byť na Námestí SNP
Do ulíc vyšli aj obchodné domy
Trhy v Bratislave by mal riadiť koordinátor z magistrátu.
BRATISLAVA. Ovocie, zelenina, chuťovky, no aj značkové oblečenie z obchodných domov. V Rakúsku aj Nemecku sa do pouličných predajov na takzvaných blších trhoch zapájajú v posledných rokoch aj obchodné reťazce, hovorí architektka hlavného mesta Ingrid Konrad Lacno ľuďom ponúkajú, čo nepredali.
Práve v mestách okolitých krajín chce Bratislava hľadať inšpiráciu pri zmene trhov, ktorú plánuje.
Konrad dáva za príklad Brno, Záhreb a susednú Viedeň, kde je v každej mestskej časti trvalé trhovisko. „Tieto trhy sú pri zástavkach metra, na peších zónach a námestiach. Pravidlá povoľovania sú jednotne organizované pre celé mesto, má to na starosti príslušné oddelenie,“ hovorí architektka. „Mnohí obdivujeme, ako to vo Viedni funguje, ale je za tým kus práce - jasná koncepcia, jednotný trhový poriadok a jasné pravidlá hry rovnaké pre všetkých.“
Táto práca vraj teraz Bratislavu ešte čaká. Verejný záujem za verejnú správu nik iný podľa architektky hájiť nebude.
Na magistráte chcú preto vytvoriť pozíciu akéhosi trhového koordinátora. Konrad hovorí, že sa na tom jednoznačne zhodli so zástupcami trhovej obce.
V Čechách organizujú tradičné trhy obce, agrárne komory sa zas zväčša starajú o v posledných rokoch veľmi populárne takzvané farmárske trhy.
Prvé farmárske trhy si tento rok vyskúšala aj Bratislava. Akcia, ktorú v Sade Janka Kráľa, organizoval Bratislavský samosprávy kraj, však skončila rozpačito. Farmárov bolo málo, ponuka ovocia a zeleniny chudobná.
Lucia Tkáčiková
