Pred rokom vyhral MILAN FTÁČNIK voľby primátora Bratislavy. Hovorí, že zdedil najviac zadĺžené mesto na Slovensku a musí hľadať peniaze. Sľubuje novú plaváreň, cyklotrasy aj opravu Starého Mosta.
Ako prijala prvého ľavicového primátora pravicová Bratislava?
„Nepovedal by som, že Bratislava je pravicová, keby bola pravicová, tak by som nikdy nebol primátor. Myslím si, že Bratislava akceptovala, že na poste primátora je potrebná zmena a ľudia rozhodli, že tou zmenou mám byť ja. Zatiaľ si myslím, že ma prijala veľmi dobre, ešte dnes, keď chodím pešo do práce, ma ľudia pozdravia.“
Hovoríte o sebe, že ste nezávislý. Kľúčoví ľudia na magistráte sú zo Smeru...
„Ktorí sú to, prosím?“
Riaditeľ magistrátu a riaditeľ kancelárie primátora.
„Hmm. To sú posty, na ktorých majú byť ľudia, čo majú primátorovu dôveru.“
V župnom zastupiteľstve ste navyše v klube Smeru a aj na funkciu starostu Petržalky ste kandidovali za Smer. Tak ste nezávislým?
„Áno. Som nezávislým, pretože nie som členom žiadnej politickej strany. A veľmi slobodne formulujem svoje politické názory aj politické postupy.“
Prečo ste na magistrát dosadili ľudí s politickou príslušnosťou?
„Aj preto, že Smer je strana, ktorá nepostavila vlastného kandidáta, podporovala ma a z hľadiska politického rozmýšľania je mi vo viacerých ohľadoch blízka.“
Čiže to bolo súčasťou dohody.
„To nebolo súčasťou dohody. Otázka je, odkiaľ máte zobrať nezávislých ľudí, ktorí majú skúsenosti a schopnosti pracovať v priestore, ktorý tu máme. Pán Marián Miškanin (neúspešný kandidát na starostu Petržalky za Smer, pozn. red.) bol 4 roky môj prednosta v Petržalke, preto som mu ponúkol funkciu riaditeľa kancelárie. Riaditeľ magistrátu (Viktor Stromček, poslanec Smeru v Národnej rade, pozn. red.) je človek, s ktorým sme zakladali Sociálnodemokratickú alternatívu, ktorá mala byť alternatívou k Smeru. Oboch som si vybral preto, že ich poznám a dôverujem im, nie preto, že sú členovia Smeru.“
Smer vám dal na kampaň 50-tisíc eur. Ako ste mu ich splatili?
„To bol príspevok preto, aby Smer presadil kandidáta, o ktorom si myslel, že je najlepší na primátora. Jediné, čo mi Robert Fico povedal, keď mi vo volebnú noc prišiel zagratulovať, bolo: Máme jediný politický záujem, a to, aby si bol úspešný primátor. Nič iné Smer od mňa nechce.“
Nič iné? Možno nie priamo Robert Fico, ale niekto iný zo Smeru.
„Nie.“
Stretávate sa s poslancami alebo niekým z vrcholového vedenia Smeru?
„Stretávame sa v rámci bežnej komunikácie. Veď dvaja podpredsedovia Smeru sú poslancami mestského zastupiteľstva. Nie je nič také, ako naznačujete, nejaké zákazky alebo niečo podobné. Ak si všimnete, ako to v meste teraz funguje, tak také niečo tu ani nemá miesto. O všetkých majetkových veciach rozhodujú poslanci, primátor nemôže prenajať ani päť štvorcových metrov bez toho, aby to neodsúhlasili poslanci. Je to nepraktické, trvá to dlho, zahlcuje to rokovanie zastupiteľstva, ale je to tak. A mne to vyhovuje, lebo je to transparentné. Všetky obstarávania robíme elektronickou aukciou. Pamätám si, ako za mnou v Petržalke chodili viacerí ľudia, a neboli len zo Smeru, boli to aj moji kamaráti zo školy. Pýtali sa na nejakú zákazku, stavebnú, že sú zlé časy. Povedal som, prihláste sa do elektronickej aukcie.“
Chodia aj teraz kamaráti?
„Nie, už nechodia.“
Chcete zaviesť protikorupčné minimum, aby sa neopakovali pokusy o korupciu. Tvrdíte, že v minulosti sa s obálkami na magistrát chodilo bežne.
„Vybaviť záväzné stanovisko k investičnej činnosti si vyžadovalo niekomu sa zavďačiť. Nemám na to dôkazy, ale viem, že to tak bolo. Povie vám to každý podnikateľ, ktorý tu niekedy niečo riešil.“
Za vás nie sú takéto pokusy?
„Prepáčte, hneď na začiatku sme si povedali, že toto robiť nebudeme. Vydávame záväzné stanoviská, zhruba 800 ročne, od rodinných domov, až po veľké investičné projekty, ale od nikoho nič nechceme. Pre mňa je to absolútne neprijateľná kultúra. Aj preto som sa rozhodol kandidovať za primátora, aby som skoncoval s takýmito praktikami. Mám signály, že podnikatelia cítia zmenu atmosféry. Aj poslanci prísne kontrolujú, čo robíme. Zatiaľ nám nič nevyčítali. Keby sme prihrali niekomu zo Smeru nejakú zákazku, tak by sa to už dávno dostalo na svetlo prostredníctvom kontroly poslancov. Stráženie sa navzájom poslancov voči primátorovi a naopak funguje.“
Po vašom predchodcovi Andrejovi Ďurkovskom ste zdedili dlhy. Aká je aktuálna sekera Bratislavy?
„Bratislava je najzadlženejším mestom na Slovensku. Požičiavanie na rozvoj považujem za normálne. Pravica však v čase krízy nechala na konci volebného obdobia 50 miliónov nezaplatených faktúr. To za normálne nepovažujem.“
Aký je dlh dnes?
„Zaplatili sme 5 miliónov dlhu na istine za dlhodobé dlhy. Zostalo nám teda 123 miliónov eur dlhodobých dlhov. Aby sme mohli zaplatiť časť zdedených dlhov, zostavili sme prebytkový rozpočet vo výške 10 mil. eur, čo má máloktorá samospráva na Slovensku. No je pravda, že sme nemohli zaplatiť všetky, lebo poslanci neschvaľovali taký objem predaja majetku, aby sme mohli splácať všetko, čo sme si naplánovali. Odhadujem, že krátkodobé dlhy nám klesli o 8 až 10 miliónov.“
Hrozí mestu nútená správa?
„Nehrozí, sme veľmi aktívni v komunikácii s veriteľmi, dokážeme splatnosť odložiť. Zákon hovorí, že do nútenej správy idete, keď máte viac ako 15 percent faktúr po lehote splatnosti, to je 27 miliónov eur, no a mesto má asi za 5 miliónov faktúr po splatnosti. Dokážeme splácať a odkladať. Keby sme museli za zimný štadión jednorazovo zaplatiť 30 miliónov, tak ich nemáme. Rozložili sme dlh na dlhšie obdobie. Mesto je však v kritickej situácii.“
Prečo?
„Ako jediné mesto na Slovensku má dlhodobý dlh cez 60 percent. A každoročne má splácať 20 až 25 mil. eur krátkodobých dlhov, a to ešte tri roky. V parlamente diskutujú o zákone o rozpočtovej zodpovednosti a Bratislava bude prvá, ktorá bude platiť pokutu. Keď sme nastúpili, zistili sme, že mesto má dlhodobý dlh cez 64 percent, teraz máme 60,4 percenta. Až v roku 2013 budeme pod 60.“
Prečo chcete zvyšovať dane?
„Keď sme začali zostavovať rozpočet, zistili sme, že najmä pre dlhy máme asi mínus 18 miliónov a nemáme to z čoho pokryť. Zo zákona máme povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet.“
Čiže budete zvyšovať dane.
„Zvyšovanie dane z nehnuteľnosti nám naplánoval aj pán minister financií: Ja vám zoberiem peniaze, vy si to vyberte na daniach. Hoci daňový mix nebude a nám pribudnú nejaké peniaze, stále ostáva diera, ktorú treba pokryť. Neradi, no musíme zvyšovať dane. Aj keď tým vykryjeme iba dlhy z minulých období. Keď Ivan Mikloš zvyšoval daň z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent, hovoril, že to je Ficova daň. Ak poslanci schvália zvýšenie daní, tak potom sa tu my všetci poskladáme cez dane na časť Ďurkovského dlhov.“
Hovorili ste aj o predaji jedného z mestských podnikov.
„Zvýšením daní, zvýšením predaja majetku a šetrením asi 10 miliónov eur sa dostaneme na nulu, čiže na vyrovnaný rozpočet, v ktorom bude nula euro na rozvoj mesta. O predaji časti podielu v niektorom z mestských podnikov chceme diskutovať preto, aby sme mali peniaze na rozvoj.“
Na čom šetríte?
„Na všetkom.“
Sú nižšie platy aj na magistráte?
„Prepustili sme 72 úradníkov, boli to najmä dôchodcovia, časť sme však museli zobrať späť, lebo tie agendy nemal kto robiť. Znížili sme plat primátora, plat riaditeľa magistrátu o desať percent. Škrtáme bežné výdavky, máme menej čisté ulice, menej kosíme, menej peňazí na sociálne zariadenia, menej na školy. Úlohou tohto volebného obdobia je urobiť finančnú konsolidáciu mesta, splatiť staré dlhy a naučiť sa žiť hospodárnejšie.“
No spomínali ste, že nechcete byť len údržbárom, ale chcete aj rozvíjať mesto.
„Máme tu len sedieť a nič z toho, čo sme sľúbili voličom, neurobiť? Len preto, že pravica zadlžila mesto? Neprišiel som len preto, aby som ozdravil mestské financie a aby som v ňom urobil inú atmosféru. Chcem presadiť aj rozvojové programy, napríklad opravu Starého mosta a koľajnice do Petržalky. Na tento projekt môžeme získať 80 miliónov eur z európskych peňazí, no my musíme dať 20 miliónov. Chcel by som postaviť jednu verejnú plaváreň, chcem rozvíjať cyklotrasy.“
Čiže budete privatizovať?
„Otázka je, odkiaľ zobrať peniaze? Nedá sa to robiť len predajom pozemkov a budov. Praha a Viedeň vydávajú komunálne obligácie. To robí štát, keď chce vykryť svoje dlhy. Poslanci zatiaľ dávajú signál, že obligácie nie sú pre nich cesta.“
Navrhli ste im predaj niektorého z mestských podnikov?
„Nie, zatiaľ diskutujeme a poslanci sú pripravení diskutovať, čo by to mestu prinieslo. Ďalšou možnosťou je, uvažovať o projektoch verejno-súkromného partnerstva, to poslanci neodmietajú.“
Prvá cyklotrasa na Košickej vám veľmi nevyšla.
„Súhlasím. Teraz sme si dohodli mechanizmus, že pred vytvorením cyklotrasy povedia samotní cyklisti, či súhlasia. V tomto prípade to tak úplne nebolo. Preto, že to robíme prvýkrát. Učíme sa. Beriem kritiku. Aj ja, keď som prišiel na otvorenie cyklotrasy, som si povedal, panebože, to je čo, tá nevýrazná zelená farba.“
Vy sa možno učíte, ale čo keď tam niekto zomrie pri nehode?
„Myslím si, že to preháňate, tak to nie je urobené. Choďte sa pozrieť do Viedne, kam vás pustia na bicykli do protismeru a je to presne takisto blízko k autám ako tu. Tá cesta je nakreslená nevýrazne. Vodič nevidí, kde má dať prednosť cyklistovi. A my nie sme zvyknutí, že cyklisti jazdia po týchto cestách.“
A kde by teda mali byť tie jasle?
„Ešte nemáme konkrétny projekt. Najprv o ňom musím presvedčiť poslancov. A potom na to vytvoriť peniaze.
Sľubovali ste aj ekologické mesto a nový zberný dvor. Namiesto toho jeden na Bazovej ulici zrušili a hrozí to aj celomestskému na Ivanskej ceste.
„Na Bazovej predalo minulé vedenie pozemok pod zberným dvorom. Zrušiť zberný dvor na Ivanskej, to je pre mňa absolútne neprijateľné Vôbec nerozumiem, ako skúsený človek ako pán Achimský (predseda predstavenstva OLO, pozn. red.), môže niečo také povedať.“
On hovorí, že na to mesto nedáva peniaze.
„To je pravda, ale to sme zistili, až keď o tom začali rozprávať. Trištvrte roka nám to nepovedali. V náplni činnosti vo svojej zriaďovacej listine OLO nemá prevádzku zberných dvorov. Takto to funguje dvadsať rokov a pritom zberné dvory boli. Chceme ich – jeden centrálny, kde bude technológia a menšie po mestských častiach. Ideme do diskusie s mestskými časťami. V Petržalke za môjho starostovania postavili malý zberný dvor naviazaný na OLO.“
Máte plán, kde by bol nový zberný dvor?
„Nemáme, ale pripravíme návrh, aby v každej veľkej mestskej časti, alebo bývalých okresoch I. až V. boli zberné dvory na veľkorozmerný odpad. Vyčíslime, koľko to stojí a musíme to zabezpečiť. Desať percent z poplatku za komunálny odpad dostávajú mestské časti, tak nemôžu povedať, že nemajú peniaze. Robíme teraz kontrolu, ako tento poplatok využívajú. Keby ste zistili, ako boli nastavené právne vzťahy medzi mestom a OLO, zaplakali by ste. Neplatíme OLO toľko, koľko by sme podľa zmluvy mali. To tu však takto funguje už dvadsať rokov.“
Tesne po voľbách ste hovorili, že všetky miesta na magistráte, s výnimkou vašich úradníkov, obsadíte konkurzmi, no nevyšlo to.
„Vyšlo.“
Ale veď konkurzom ste obsadili iba pár funkcií. Konkurzy na šéfov mestských podnikov sú spochybnené. Výberové komisie ste tvorili vy a poslanci, v niektorých mali väčšinu ľudia z magistrátu.
„Ak hovoríme o magistráte, všetky novo obsadené miesta vedúcich zamestnancov prešli konkurzmi. Rovnako boli obsadené uvoľnené miesta riaditeliek zariadení pre seniorov. Konkurzy na ďalších riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií sme po dlhom čase robili po prvýkrát. V minulosti sa urobila zápisnica a bolo, teraz boli reálni uchádzači a reálna komisia. Sľúbil som a je to v protikorupčnom minime, že v každej komisii bude môcť byť zástupca verejnosti. V tejto komisii boli štyria úradníci a traja poslanci. Niektoré konkurzy budeme určite opakovať, rozhodli sme sa, že budú v komisii štyria úradníci, štyria poslanci a jeden zástupca verejnosti.“
Čiže teraz bolo zostavenie komisií chybou?
„Nebola to chyba, samotné konkurzy nikto nespochybnil.“
No konkurzy dopadli tak, že víťazi do funkcií nenastúpili.
„Dostala sa do toho politika, lebo je zakotvená v zákone. Ten hovorí, že kandidáta navrhne primátor a schvaľuje ho zastupiteľstvo, čo sú dva politické orgány. Od politických dohôd sme ustúpili a snažíme sa dostať do procesu výberu viac odbornosti. Viem, že poslancom sa to nepáči, oni chcú politické dohody, vy nám dajte to, my vám dáme to. Preto to neschválili. Lebo chcú mať na riaditeľa politický vplyv. Zistili, že zrazu nechcú odvolávať pána Greža z BKIS (riaditeľ Bratislavského kultúrneho a informačného strediska pozn. red), lebo si ho KDH osvojilo.“
Potom sú však títo ľudia v organizáciách nevymeniteľní.
„Áno, taký je zákon, že návrh na odvolanie predkladá primátor a zastupiteľstvo ho schvaľuje. Ak ho neschváli, riaditeľ zostáva. “
Čo s tým chcete teraz robiť?
„K rozhodnutiam sa vrátime, zdá sa mi, že teraz je priechodné to, čo vzišlo z výberového konania pri STaRZ a GIB (Generálny investor Bratislava pozn. red). Otázka pri Pamiatkovej obnove Paming a pohrebníctve Marianum je, či neuvažovať, aby sa Paming zlúčil s GIB, keďže najbližšie štyri roky nejdeme do žiadnych veľkých pamiatkových akcií. Pri pohrebníctve bol návrh rozdeliť organizáciu na podnikateľskú časť a na správu cintorínov, predkladáme taký návrh poslancom.“
Objavila sa informácia, že by vás Smer podporil aj ako kandidáta na prezidenta. Vymenili by ste primátorskú stoličku?
„(Smiech). Moja prvá ambícia je byť úspešným primátorom. Neuvažujem ani o kandidovaní do Národnej rady, lebo to, čo tu robím, si vyžaduje celého človeka.“
Nepripúšťate, že by ste odišli predčasne z kresla primátora?
„Veľkú politiku už poznám a tiež si vyžaduje celého človeka.“
Pred deviatimi rokmi ste boli predsedom strany SDA. Jej mládežnícka organizácia rozdávala kondómy, nálepky s heslom Fuck the Army proti povinnej vojenčine a dekriminalizujme marihuanu. Tieto idey ste už opustili?
„Priniesli ich mladí ľudia, aby sa o nich diskutovalo. Zrušená vojenská služba už je a dekriminalizácia marihuany je problém, čo mnohé krajiny riešili tým, že povolili zmeny v tejto oblasti. Myslím, že treba o týchto témach hovoriť, v iných krajinách ich často otvára ľavica a mne nie sú cudzie. Dokazuje to aj môj vzťah k Dúhovému pochodu.“
Súčasťou kampane SDA boli aj automaty na prezervatívy, uvažujete o nich v meste?
„Neodmietol by som to, mám na rozdiel od pána Ďurkovského v tomto liberálnejší postoj. Rád prispejem k riešeniu týchto tém. No z mojej pozície samozrejme nemôžem ovplyvniť dekriminalizáciu marihuany. Myslím si, že tieto témy netreba odsúvať, lebo to je to, čo robíme pri ľuďoch s inou sexuálnou orientáciou.“
Na automaty na kondómy v meste však právomoci máte.
„Áno, ak ide o to, kde ich umiestniť. Otázka je, kto to zaplatí, inak sa tomu nebránim. Keby prišiel niekto s tým, že má 200 automatov a chce ich umiestniť, vtedy by som povedal, že pomôžem. Zatiaľ nikto s touto myšlienkou za mnou neprišiel.“
Prečítaj si anketu o roku primátora Milana Ftáčnika
