Pondelok, 19. november, 2018

Za dažde i horúčavy si môžeme sami

Ľudia prírodu nešetria, otepľuje sa tak rýchlejšia ako v minulosti

Zatopený podjazd na Bajkalskej ulici. (Zdroj: Peter Kálmán)

BRATISLAVA. Intenzívne dažde na začiatku septembra prišli po horúcom lete, keď sa vyparilo veľa vody. Za dnešné klimatické zmeny a celkové zvyšovanie teploty na zemi pritom môžu emisie vypustené v 50. a 60. rokoch. Tvrdí to krajinná architektka a ekologička Zuzana Hudeková.

Doprava dnes tvorí až štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe, podotýka eurokomisárka Violet Bulcová.

Prečítajte si tiež: V Bratislave sa dalo plávať

„Našou povinnosťou pre ďalšie generácie je rapídne znížiť emisie skleníkových plynov,“ podotýka Hudeková. To sa však podľa nej dnes nedeje. Ľudia priveľa jazdia autami, málo recyklujú odpad, nešetria energie a vodu, používajú pesticídy.

V súčasnosti sa dokonca otepľuje rýchlejšie ako v minulosti. Podľa SHMÚ stúpla priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku za posledných sto rokov o 1,1 stupňa, no do roku 2075 sa môže zvýšiť o 2 až 4 stupne.

„Dôsledkom zvyšovania priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov je vyšší obsah vodnej pary v atmosfére. Oteplenie o jeden stupeň zvyšuje obsah vodnej pary v atmosfére až o sedem percent. Čím je teplejšie, tým je väčší výpar,“ vysvetľuje Hudeková.

Tak ako horúčavy, aj silné dažde majú negatívny vplyv na zdravie ľudí. Nejde len o priame ohrozenie života pri záplavách, šíria sa aj infekcie ako hepatitída a salmonelóza, uvádza správa SHMÚ a agentúry pre lesníctvo a ekológiu o dôsledkoch klimatickej zmeny.