SME
Nedeľa, 26. jún, 2022 | Meniny má Adriána

Z kanárskej palmy zostane len kmeň

V máji a júni kvitne v botanickej záhrade väčšina rastlín. Okrem najrôznejších farieb, tvarov a vôní ponúka záhrada aj skleníky s exotickými rastlinami a odpočinok v tieni stromov.


Aj najväčší skleník v záhrade je prinízky pre palmu kanársku. Pretože listami už vytláča strop skleníka, po tejto sezóne jej zrežú listový vrchol a zostane z nej len kmeň. Je obalený popínavými rastlinami a bude vytvárať kulisu pralesa. Vedľa palmy už rastú ďalšie druhy menších palmových stromov. V skleníku rastú aj rôzne druhy papradia a araukárií.

 

 

 



V kaktusovom skleníku sú najrôznejšie kaktusové a sukulentné rastliny. Zatiaľ čo kaktus má pichliače a ostne, sukulenty sú tučnolisté a majú dužinaté celé telo. V listoch a v tele totiž skladujú zásoby vody potrebné na prežitie v drsných podmienkach extrémneho sucha a horúčavy. „Kaktusy prezimovávame pri teplote od 5 do 10 stupňov s obmedzenou zálievkou, zalievať začíname opäť na jar. V apríli a v máji väčšina z nich začína kvitnúť,“ opisuje riaditeľ. Jedným z kaktusov v skleníku je aj veľký echinokaktus – ľudovo prezývaný svokrina stolička (na snímke).


Viktóriový skleník láka rozmanitou vlhkou a teplomilnou, tropickou a subtropickou flórou. Nachádzajú sa tu imitácie tropických stromov a subtropických kvetov. Medzi nimi aj Victoria regia, ktorá kvitne večer veľkým bielym, do rána uvädajúcim kvetom. Pochádza z amazonských pralesov. „Jej listy (na snímke) unesú na hladine váhu malého dieťaťa,“ hovorí riaditeľ botanickej záhrady Jaroslav Bella. V jej blízkosti kvitnú tropické lekná.

 

 

 



Čínska ruža sa bežne pestuje aj v našich domácnostiach. Kvety sú však o polovicu menšie ako tento exemplár pestovaný v ideálnych podmienkach botanickej záhrady.


V máji a júni kvitne v botanickej záhrade väčšina rastlín. Okrem najrôznejších farieb, tvarov a vôní ponúka záhrada aj skleníky s exotickými rastlinami a odpočinok v tieni stromov.

Prvý skleník je vysadený subtropickými a tropickými plodonosnými rastlinami. „Tu si návštevníci môžu všimnúť, že ananás nerastie na strome, ale na zemi a samotný plod vytvára jeho kvet po odkvitnutí. Je tu aj kakaovník, kávovník či papaja. Zaujímavosťou kakaovníka je, že plody – kakaové bôby rastú na kmeni a nie na koncových konároch,“ hovorí riaditeľ. Papaja je v tomto čase obsypaná malými zelenými plodmi. Káva arabská má na strome zároveň plody aj kvety – plodí celoročne.

Ďalšími skleníkmi v záhrade sú viktóriový skleník, kaktusový skleník a najväčší – palmový skleník. „Aj napriek tomu, že je vysoký osem metrov, pre niektoré palmy je primalý. „Kanárska palma, ktorá má 35 rokov, bude musieť po tejto sezóne ustúpiť, pretože jej listy sú už také vysoké, že vytláčajú sklenenú strechu skleníka a strom trpí,“ hovorí riaditeľ. „Odrežeme jej listový vrchol a kmeň ponecháme.“ Riaditeľ tvrdí, že na výstavbu nového skleníka záhrada peniaze nemá a statický posudok nedovoľuje terajší nadstaviť. Preto závidí jednej botanickej záhrade v Anglicku skleníky, ktoré majú výšku aj pätnásť metrov. Pred rokmi už jedna „privysoká“ palma bola zo skleníka bratislavskej botanickej záhrady vytiahnutá traktorom.

Pod skleníkmi sú terasy s letničkami, trvalkami a skalničkami. Za nimi je novší priestor s popínavými ružami a kvitnúcim stromom kiwi. V strede botanickej záhrady je zakvitnuté rozárium s približne140 prevažne novošľachtenými ružami, na vodných plochách množstvo ružových a fialových lekien. Okolité stromy a kríky tu vytvárajú príjemný chládok. O záhradu sa stará 15 ľudí, z toho osem záhradníčok. Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK bola založená v roku 1942. Prvá botanická záhrada v Bratislave bola však založená asi o tristo rokov skôr – v roku 1653.

Ostrihomský arcibiskup Lippay György upravil vtedy park letného arcibuskupského paláca na botanickú záhradu. Palác so záhradou sa nachádzal na mieste terajšieho Námestia slobody.

Dnešná botanická záhrada má rozlohu asi 5 hektárov a expozícia zahŕňa vyše 2000 rastlinných druhov. Rastliny v záhrade sú vypestované zväčša zo semien alebo odrezkov. Bratislavská záhrada si vymieňa semená s 530 botanickými záhradami.

FOTO SME – PAVOL MAJER

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 600
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 915
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 637
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 974
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 864
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 795
  7. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 2 135
  8. Mladých inflácia netrápi. Ako zasiahne zábavný priemysel? 1 900
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  2. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  3. Ľudmila Križanovská: Žobráci v centre Bratislavy. Ľudia v núdzi alebo príživníci?
  4. Anton Sládek: Bratislava - Hviezdoslavovo námestie
  5. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  6. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  7. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  8. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 878
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 241
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 532
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 893
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 819
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 587
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 4 624
  8. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 2 918
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu