Aj najväčší skleník v záhrade je prinízky pre palmu kanársku. Pretože listami už vytláča strop skleníka, po tejto sezóne jej zrežú listový vrchol a zostane z nej len kmeň. Je obalený popínavými rastlinami a bude vytvárať kulisu pralesa. Vedľa palmy už rastú ďalšie druhy menších palmových stromov. V skleníku rastú aj rôzne druhy papradia a araukárií.
V kaktusovom skleníku sú najrôznejšie kaktusové a sukulentné rastliny. Zatiaľ čo kaktus má pichliače a ostne, sukulenty sú tučnolisté a majú dužinaté celé telo. V listoch a v tele totiž skladujú zásoby vody potrebné na prežitie v drsných podmienkach extrémneho sucha a horúčavy. „Kaktusy prezimovávame pri teplote od 5 do 10 stupňov s obmedzenou zálievkou, zalievať začíname opäť na jar. V apríli a v máji väčšina z nich začína kvitnúť,“ opisuje riaditeľ. Jedným z kaktusov v skleníku je aj veľký echinokaktus – ľudovo prezývaný svokrina stolička (na snímke).
Viktóriový skleník láka rozmanitou vlhkou a teplomilnou, tropickou a subtropickou flórou. Nachádzajú sa tu imitácie tropických stromov a subtropických kvetov. Medzi nimi aj Victoria regia, ktorá kvitne večer veľkým bielym, do rána uvädajúcim kvetom. Pochádza z amazonských pralesov. „Jej listy (na snímke) unesú na hladine váhu malého dieťaťa,“ hovorí riaditeľ botanickej záhrady Jaroslav Bella. V jej blízkosti kvitnú tropické lekná.
Čínska ruža sa bežne pestuje aj v našich domácnostiach. Kvety sú však o polovicu menšie ako tento exemplár pestovaný v ideálnych podmienkach botanickej záhrady.
V máji a júni kvitne v botanickej záhrade väčšina rastlín. Okrem najrôznejších farieb, tvarov a vôní ponúka záhrada aj skleníky s exotickými rastlinami a odpočinok v tieni stromov.
Prvý skleník je vysadený subtropickými a tropickými plodonosnými rastlinami. „Tu si návštevníci môžu všimnúť, že ananás nerastie na strome, ale na zemi a samotný plod vytvára jeho kvet po odkvitnutí. Je tu aj kakaovník, kávovník či papaja. Zaujímavosťou kakaovníka je, že plody – kakaové bôby rastú na kmeni a nie na koncových konároch,“ hovorí riaditeľ. Papaja je v tomto čase obsypaná malými zelenými plodmi. Káva arabská má na strome zároveň plody aj kvety – plodí celoročne.
Ďalšími skleníkmi v záhrade sú viktóriový skleník, kaktusový skleník a najväčší – palmový skleník. „Aj napriek tomu, že je vysoký osem metrov, pre niektoré palmy je primalý. „Kanárska palma, ktorá má 35 rokov, bude musieť po tejto sezóne ustúpiť, pretože jej listy sú už také vysoké, že vytláčajú sklenenú strechu skleníka a strom trpí,“ hovorí riaditeľ. „Odrežeme jej listový vrchol a kmeň ponecháme.“ Riaditeľ tvrdí, že na výstavbu nového skleníka záhrada peniaze nemá a statický posudok nedovoľuje terajší nadstaviť. Preto závidí jednej botanickej záhrade v Anglicku skleníky, ktoré majú výšku aj pätnásť metrov. Pred rokmi už jedna „privysoká“ palma bola zo skleníka bratislavskej botanickej záhrady vytiahnutá traktorom.
Pod skleníkmi sú terasy s letničkami, trvalkami a skalničkami. Za nimi je novší priestor s popínavými ružami a kvitnúcim stromom kiwi. V strede botanickej záhrady je zakvitnuté rozárium s približne140 prevažne novošľachtenými ružami, na vodných plochách množstvo ružových a fialových lekien. Okolité stromy a kríky tu vytvárajú príjemný chládok. O záhradu sa stará 15 ľudí, z toho osem záhradníčok. Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK bola založená v roku 1942. Prvá botanická záhrada v Bratislave bola však založená asi o tristo rokov skôr – v roku 1653.
Ostrihomský arcibiskup Lippay György upravil vtedy park letného arcibuskupského paláca na botanickú záhradu. Palác so záhradou sa nachádzal na mieste terajšieho Námestia slobody.
Dnešná botanická záhrada má rozlohu asi 5 hektárov a expozícia zahŕňa vyše 2000 rastlinných druhov. Rastliny v záhrade sú vypestované zväčša zo semien alebo odrezkov. Bratislavská záhrada si vymieňa semená s 530 botanickými záhradami.
FOTO SME – PAVOL MAJER
