Novými prírastkami sú aj surikaty vlnkavé. Dorastajú do dĺžky 25 až 35 cm, ich chvost meria 17 – 25 cm. Obývajú polopúšte a savany južnej Afriky.
„Opica škaredá, opica škaredá,“ ozývalo sa zoologickou záhradou skandovanie detí. „No len počkajte, keď sa Šišo nahnevá,“ hovorí sekretárka riaditeľky záhrady. „Takto skandujú už dosť dlho a potom sa čudujú, keď ich šimpanz opľuje alebo hodí do nich mrkvu či guľu ušúlanú zo svoje potravy. Pluť a hádzať sa naučil od detí,“ dodáva. V rámci ešte stále trvajúcich osláv Dňa detí a blížiaceho sa konca školského roka sem chodia v júni na výlety celé triedy. V jame, ktorá okrem mreží oddeľuje školákov od medveďov, pláva vo vode detská šiltovka. „Nelezte na tie mreže!“ kričí učiteľka. Deti hladia do prázdneho priestoru, v ktorom je jeden z nových obyvateľov záhrady – svišť prériový. „Málokedy ho vidieť – vždy sa zahrabe,“ hovorí riaditeľka Miloslava Šavelová. Na konci mája zoo získala štyri svište z Ústia nad Labem.V Severnej Amerike, odkiaľ tento druh pochádza, ho prezývali prériový pes, pretože zvukové signály, ktoré vydáva, sa podobajú kňučaniu psa. V minulosti bol škodcom na poliach, do jeho nôr zapadávali kone či dobytok a lámali si končatiny.
Štyri svište prériové pribudli do zoo koncom mája z Ústia nad Labem. Kŕmia ich trávou, senom, zeleninou, ovocím a rôznymi druhmi zrna.
Deti zvedavo postávajú aj pri klietke paviána pláštikového. „Samička April sa narodila slepá. Oči jej operovali v nemocnici na Kramároch na detskom očnom oddelení,“ spomína riaditeľka. „Teraz vidí perfektne.“ Tri surikaty vlnkavé, ktoré v piatok doviezli z Poľska do bratislavskej zoo, ešte trávia čas vnútri, aby sa aklimatizovali. „Vymenili sme ich za samicu jaguára. A už nám z Opole volali, že si výborne rozumie s ich samcom,“ hovorí Šavelová.
Víkend v zoo spestrilo aj narodenie žriebäťa koňa przewalského.Tento druh prežíva dnes už len v zoologických záhradách a chovných staniciach. „Ide o silne stavaného koňa s hrubým krkom, veľkou hlavou a krátkymi nohami. Je predkom všetkých dnes existujúcich konských rás,“ hovorí chovateľ Matej Piffl. „Kobyla ho ešte chráni a izoluje od ostatných. Žriebätko si ju totiž musí vryť do pamäti, aby sa nepridružilo k nejakému inému koňovi. Ešte si neuvedomuje, kto je jeho mama,“ dodáva Piffl.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
