jný. Vtedy sa už ozývali tóny známej pesničky Paľa Hamella a skupiny Prúdy Už sa chlapec poberá, už prerástol všetky čiarky na dverách…
Štyridsiate výročie existencie Prúdov si generácia štyridsiatnikov a starších pripomenula spolu s Paľom Hammelom, Petrom Preložníkom, Ferom Griglákom, Fedorom Frešom a Milanom Ručekom retrospektívou ich najúspešnejších, ale aj menej známych skladieb. Melodická skladba Mladosť to nie je len bez vrások tvár, v občianskom zápis, že máš rokov pár… lákala okoloidúcich do preplneného baru. Hammel ich pozýval: „Nie sme mŕvoly, či zombie, len poďte ďalej.“
A o mŕtvolách naozaj nemohla byť reč, publikum v klube dokázala pätica udržať vo vare takmer dve hodiny a pritom sa nikto z nich nemusel strápňovať pobiehaním po pódiu ukazujúc, aby sa dav pridal a spieval tiež. Ten totiž spieval Medulienka je moja láska, vodievam ju večer do záhrad… S pribúdajúcimi pesničkami pribúdali aj diváci či skôr poslucháči pred barom, priamo na ulici. A Valkova Smutná ranná električka v podaní Hammela a Prúdov vyvolala spontánne standing ovation. Aj takto štýlovo sa dá oslavovať.
(zo)
