Dokumentárnym filmom Rómsky dom a diskusiou o rómskej problematike sa včera začalo Symposion 2003. Usporiadalo ho Gymnázium Jura Hronca a s gymnazistami prišli diskutovať sociológ Michal Vašečka a Klára Orgovánová, splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity. Polemizovali nielen gymnazisti z Bratislavy, ale aj zo Žiliny, Martina, Šiah, Košíc, Partizánskeho, Sečoviec či Galanty. „Neukazujte nám len dokumenty o usporiadaných rómskych rodinách, prečo neukážete aj Rómov ovešaných zlatom, čo celý deň sedia pred Tescom?“ zareagoval jeden zo študentov. „Nechceme, aby mladí ľudia upadali do stereotypov. Jedným z nich je práve považovať za rómske všetko zlé a špinavé len preto, že nepoznajú iných Rómov,“ tvrdí Klára Orgovánová. A ako ste vy konkrétne pomohli Rómom? S koľkými z nich ste sa rozprávali osobne? - padali otázky pre sociológa Vašečku. „Hovoríte o násilí páchanom na Rómoch, ale ja mám osobne opačnú skúsenosť,“ ozval sa ďalší hlas z pléna.
„Treba o tomto probléme diskutovať bez emócií,“ radil sociológ. „Mladí ľudia sú alergickí na jednostrannosť. My uznávame, že sú aj zlé veci, chceme však docieliť, aby mladí ľudia rozlišovali,“ povedala Orgovánová. Po diskusii študenti debatovali na chodbe. „Sú to teoretici, v tom je problém,“ hovorí jeden v hlúčiku chlapcov. „Dalo by sa s nimi ešte pekne pohádať,“ prisviedča mu kamarát. Spýtali sme sa ich, o čom by sa pohádali. „Neverím tomu, čo povedala pani Orgovánová, že Rómovia si nemôžu nájsť robotu len preto, že sú Rómovia. Poznám plno Rómov, ktorí pracujú, lebo chcú pracovať. Ale väčšina z nich nechce. V tom je problém,“ povedal Marek z Galanty. „Ale myslím, že jej ide práve o tých, ktorí pracovať chcú, aby to mali ľahšie,“ oponuje mu študentka. „Ja viem, že ich ovplyvňuje aj prostredie, ale dá sa - ako povedal Štefánik - keď chcem, tak sa prebijem,“ dodal Marek.
