„Hoci ide o súdne prípady, v ktorých je rovnaký skutkový i právny stav, jeden z nich si krajský súd ponechal, druhý postúpil okresnému súdu,“ hovorí Pavel Hagyari, právny zástupca oboch klientov.
„Problém je v tom, že nie je jasné, či ide o občianskoprávnu, alebo obchodnoprávnu vec. V dôsledku skutočnosti, že každý prípad posudzoval iný senát krajského súdu s iným právnym názorom, jeden z nich rozhodol, že vec mu neprislúcha, druhý vo veci koná.“
V spore ide o dvoch občanov, ktorí ešte v roku 1992 uzavreli dohodu so Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV so sídlom na Poliankach č. 9. Riadne zaplatili a neskôr aj doplatili zálohové členské podiely na dva byty v polyfunkčnom dome, ktorého výstavba sa v tom čase pripravovala na rohu Záhradníckej a Mraziarenskej ulice. Dom dnes už sčasti stojí, ale podľa družstva títo dvaja občania nemajú nárok ani na byty, ani na vrátenie členských podielov, jeden v celkovej výške za byt takmer 700-tisíc, druhý takmer 800-tisíc korún.
„Žalobu sme podali v polovici októbra minulého roka na krajský súd, pretože podľa nášho názoru ide o obchodnoprávny spor. Ale výklad môže byť rôzny. Jedna žaloba je momentálne na kraji, druhá na okrese, ale oba súdy sa ku kauze už vyjadrili, že nie sú vecne príslušné,“ hovorí Hagyari.
Spor je totiž možné posudzovať ako vzťah medzi družstevníkom a družstvom, a tie sa spravujú Obchodným zákonníkom. Vec možno vnímať ako obchodný spor, o ktorom je kompetentný rozhodovať krajský súd.
Ale možný je aj druhý výklad: Keďže zmluvu s družstvom klient uzatvoril ako občan, ide o občianskoprávny spor, a ten je v kompetencii okresného súdu.
„O tom, že súdny spor vyhráme, nepochybujeme,“ hovorí Hagyari. Podľa neho klienti získajú buď byty, alebo náhradu peňazí vrátane úrokov z omeškania. Lenže momentálne ho zdržiavajú aj súdy. „Naši klienti majú smolu. Nielenže sa roky nemôžu domôcť svojho práva, ale ešte narazili aj na takúto procesnú nezrovnalosť,“ hovorí Hagyari.
Keďže sudcovia sa môžu na vec pozerať z rôznych uhlov, o veci bude možno napokon musieť rozhodnúť Najvyšší súd, ktorý určí, komu spor prislúcha.
Najvyšší súd bude musieť zrejme rozhodnúť aj v prípade, ak v týchto dvoch prakticky identických sporoch napokon rozhodnú súdy rôznej úrovne, o jednom krajský, o druhom okresný.
Zaplatené byty nedostali ani po desiatich rokoch
Na začiatku sporu bola dohoda dvoch stavebných bytových družstiev – Bratislava IV a Bratislava II. Byty malo zabezpečiť SBD Bratislava II, ktoré plánovalo výstavbu polyfunkčného domu vo svojom katastri. Ale zálohové členské podiely a neskôr i doplatky k nim vybralo SBD Bratislava IV. Družstvá si medzi sebou vyrovnali účty. Byty mali byť hotové v roku 1993. Ale neboli.
V máji 2000 SBD Bratislava IV napokon písomne požiadalo o vrátenie zálohových členských podielov za objekt Záhradnícka JUH 1/A a Trnavská B s tým, že SBD IV sa vzdáva nároku na prídel bytov. Zároveň oznámilo, že predchádzajúcu dohodu z apríla 1991 považuje za bezpredmetnú.
SBD Bratislava II peniaze skutočne vrátilo a v odpovedi na predžalobnú výzvu občanov, ktorí už jedenásty rok márne čakajú na svoj byt, tvrdí, že nie je v žiadnom právnom vzťahu s členmi SBD Bratislava IV ani s nimi nikdy neuzatvorilo žiadnu zmluvu, z ktorej by mu vyplývali akékoľvek záväzky voči nim. A ďalej, že „vrátením uvedenej sumy boli ich finančné záväzky voči SBD Bratislava IV týkajúce sa objektu na Záhradníckej JUH 1/A vysporiadané“.
Marián Podoba, predseda SBD Bratislava IV, voči ktorému sa v súčasnosti ukrátení občania domáhajú svojich práv, však na otázku, či si družstvo, splnilo svoje záväzky voči všetkým záujemcom o byty na Záhradníckej 1/A, odpovedať nevedel. Povedal, že kauzu zdedil, pretože vo funkcii je len od 1. novembra 2001. „Pokiaľ viem, nikto nás nežaloval. Ale ak áno, budem rešpektovať rozhodnutie súdu.“ (jm)
