Pohľad na zrúcaniny Devínskeho hradu od západu. Napoleonské vojská v roku 1809 vyhodili hrad do vzduchu. Rytina je z roku 1860.
Mladý veliteľ stretol raz v húštinách pri brode Milavu, vílu z lužných lesov. Na prvý pohľad sa jeden do druhého zaľúbili. Márne lesný vládca vystríhal Milavu pred ľudskou láskou. Ona sa nedala odhovoriť a vydala sa za Mateja.
Keď Turci začali ohrozovať Uhorsko, Matej išiel brániť hranice krajiny. Z boja sa však už nikdy nevrátil.
Milave sa meditým narodili dievčatká – dvojičky. Dala im mená Anka a Hanka. Bývali na Devínskom hrade a ako rástli, mama na ne hľadievala s láskou i ľútosťou. Vedela, že krásu zdedili po nej, nesmrteľnej matke, ale inak spoznajú bolesť a napokon zomrú ako ich otec.
Keď dievčatá dospeli, Milava sa pobrala za lesným vládcom a padla pred ním na kolená. Našla v sebe odvahu a pýtala pre svoje dcéry jablko života. „Veľa si trúfaš, Milava! Vari nevieš, že jablko života nedostal ešte nikto z ľudského rodu?“ odpovedal jej vládca.
„Viem o tom, vládca. Moje dcéry sú však len napoly ľudia, z druhej polovice sú víly. Daj mi pre ne jablko života a ja sa vrátim späť do tvojej ríše.“ Vládca sa zamyslel a napokon riekol: „Dobre teda, Milava, dám ti pre dcéry jablko života. Veď sa ešte ukáže, či si ho zaslúžia.“
Vrátila sa Milava k svojim dcéram, vzala ich na samý vrchol devínskeho brala, smutne sa rozhliadla a povedala: „Naše cesty sa navždy rozchádzajú. Som víla a už dlho som žila medzi ľuďmi, dlhšie už nesmiem. Na rozlúčku vám dávam tieto jablká! Je v nich ukrytý váš život. Budete žiť dovtedy a tak dlho, kým vám jablko nespadne na zem. Chráňte si ho ako oko v hlave!“
Víla pobozkala dcéry na čelo a kým sa spamätali, už jej nebolo. Rozžialené si padli do náručia. „Vieš čo, sestra?“ začali obe rovnako. „Vymeňme si jablká. Ty budeš opatrovať môj život a ja zasa tvoj. Budeme si ho chrániť viac než vlastný.“ A tak sa aj stalo.
Sestry žili spolu šťastne, až kým na hrad nezavítal mladý šľachtic Ľudovít, synovec hradného pána. Obe sa do neho zaľúbili. Ľudovítovi sa dievčatá páčili, ale viac Anka. Pri spoločných stretnutiach len ťažko uhádol, ktorá je jeho vyvolená.
V istú májovú noc si zaľúbenci dohovorili schôdzku pri severnej hradnej bráne. Ľudovít prišiel o niečo skôr a náhodou išla okolo Hanka. Nič netušiac ju schytil do náručia a šepkal jej vrúcne vyznania. Vtom z krovia vystúpila Anka, a to, čo videla, ju veľmi zranilo. Utekala do svojej komnaty a jabĺčko vyhodila na nádvorie.
Hanka skonala v mládencovom náručí a Anka sa premenila na čiernu kozu a stratila sa v lese. Ľudia potom vídali čiernu kozu, ako sa túla a pasie buď v zrúcaninách hradu alebo na úbočí Devínskej kobyly. Naposledy ju videli pastieri niekedy začiatkom minulého storočia.
Autor: JOZEF KOČI
