SME

Bratislavčania pili zo studní a studničiek

„Každý dom v meste mal v stredoveku studňu – a nie jednu,“ hovorí Branislav Lesák, archeológ z Mestského ústavu ochrany pamiatok. Ničím nezvyčajným neboli ani dve-tri studne na jednej parcele,“ dodáva. V mnohých už dnes nie je voda. Pramene vyschli alebo

Studňa na Hlavnom námestí 4 je v cukrárni u Mayera. Má hĺbku temer tri metre. Ďalšia studňa je v neďalekej vinotéke na Sedlárskej ulici.

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

zmenili tok kvôli nejakej prekážke. Prekážky vznikli výstavbou podzemných objektov v suteréne mesta. Podzemná voda potom začala vyrážať aj tam, kde nebola a zo studní sa vytratila.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Studne boli obvyklým spôsobom zásobovania vodou v meste. Zdrojom, ktorý ich napájal vodou, boli hlavne plytké vody prevodneného pásma. Tieto cirkulovali v štrbinách a kanálikoch dunajských terás. Druhým zdrojom bola voda stekajúca z Malých Karpát a minimálne tri pramene – lokalizované na Kozej ulici, Hlbokej ceste a na Slavíne.

SkryťVypnúť reklamu

Studne boli budované z úrovne vtedajšieho historického terénu, ale známe sú aj nálezy v suterénoch domov. „Do roku 2001 evidujeme nálezy 66 stredovekých studní. Aj napriek tomu sa im však nikdy nevenovala dostatočná pozornosť,“ hovorí Lesák. Pritom ich prezentácia by oživila kolorit jadra mesta a jeho historický ráz. „Je iba 12 polôh, na ktorých sa podarilo prezentovať archeologický nález studne.“ Väčšinou sú to studne v rámci objektov – len na Primaciálnom námestí je studňa verejná. Studne sú zvýraznené nadzemným vencom, často prekrytým navrchu mrežou alebo sklenou tabuľou. Nasvietené sú studne na Sedlárskej ulici a Hlavnom námestí.

Najhlbšia studňa v Bratislave s hĺbkou 85 metrov je v areáli Hradu a najstaršou je pravdepodobne studňa na nádvorí Academie Istropolitany.

SkryťVypnúť reklamu

Prvý rozvod pitnej vody v Bratislave zriadili až v druhej polovici 19. storočia. Mestský vodovod zásoboval aj potom ešte dlhú dobu len samotné centrum mesta a ostatné mestské časti naďalej využívali svoje lokálne zdroje. Napríklad obce Jarovce, Čunovo, Rusovce mali bežne v domoch vykopané studne. „Ešte pred sto rokmi boli na území Bratislavy a v jej blízkom okolí stovky zachytených prameňov – studní či kopaných studničiek, ktoré slúžili ako vodné zdroje,“ hovorí Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

V súčasnosti studne a studničky upadajú do zabudnutia. „Je to škoda z kultúrneho aj prírodného hľadiska. Okrem toho sú lokálne vodné zdroje nezanedbateľné aj pre bezpečnosť mesta,“ dodáva Šíbl. Centrálne zásobovanie vodou je výhodné, pokiaľ všetko funguje, ale v prípade, že by prišlo k nejakej havárii, sabotáži či pohrome – nedostatok lokálnych prírodných zdrojov môže viesť ku katastrofe.

SkryťVypnúť reklamu

Kedysi boli studničky bežnou súčasťou krajiny, dnes už je ich výskyt zriedkavejší. „Ľudia narodení začiatkom 20. storočia si ešte pamätajú, že aj voda z Dunaja sa dala piť,“ hovorí Šíbl a dodáva, že to síce neznamená, že vyhovovala hygienickým normám, ale ľudia ju pili bez nejakých zdravotných následkov. V Rumunsku, v delte Dunaja vodu z rieky pijú aj dnes.

Jeden z najstarších zachytených prameňov v Bratislave je v oblasti Železnej studničky. Sú tu dokonca dva pramene, ku ktorým ľudia chodia po vodu. Studnička je aj na Hlbokej ceste.

V oblasti Devínskej Kobyly neboli veľmi výdatné pramene, práve preto je tu tiež množstvo studničiek, lebo ľudia sa snažili zachytiť a vyviesť každú vodu, ktorá sa dala zachytiť. „Ak si všimnete mediteránsku oblasť, osídlenie tu kopírovalo vodné zdroje, rovnako sa tvorilo určite aj osídlenie v oblasti Devínskej Kobyly. To je špecifikum tejto časti Bratislavy oproti tej malokarpatskej časti, kde sú vodné zdroje veľmi výdatné. Studničky tu nemali až taký strategický význam, lebo keď bolo dosť vody v potoku, ľudia brali a pili vodu priamo z neho. „Myslím si, že pocit, že sa človek môže napiť vody v prírode rovno z potoka či studničky, je nenahraditeľný,“ dodal Šíbl.

Najnavštevovanejšie studničky v Bratislave a okolí sú na Železnej studničke, pri Mokrom jarku, vo Fialkovej doline, na Štefánikovej magistrále, pri areáli Vily Rustica, Svätá studňa v Marianke, Chladná, Zbojníčka, Máriin prameň, Zlatá studnička a v údolí rieky Vydrica ich je približne desať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Je rozhodnuté. Ceny FéliX brali džemy, hoteliéri aj technológie
  2. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť
  3. Technológiám z Nitry dôveruje Tesla aj TikTok.
  4. Máš jedno euro navyše? Pripoj sa do potravinovej zbierky
  5. Ako zohnať lístok na biznis event roka s Waynom Gretzkym
  6. S appkou Fumbi zvládneš do krypta investovať do pol hodiny
  7. Rýchla právna pomoc šetrí čas, nervy aj peniaze
  8. Hudba, ktorá rozžiari váš event: Stavte na Abba show
  1. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť
  2. Technológiám z Nitry dôveruje Tesla aj TikTok.
  3. Máš jedno euro navyše? Pripoj sa do potravinovej zbierky
  4. Ako zohnať lístok na biznis event roka s Waynom Gretzkym
  5. S appkou Fumbi zvládneš do krypta investovať do pol hodiny
  6. Rýchla právna pomoc šetrí čas, nervy aj peniaze
  7. Slovenská značka získala Obal roka 2025
  8. Hudba, ktorá rozžiari váš event: Stavte na Abba show
  1. Ak máte ťažkosti s trávením, aj toto môže byť príčina 8 497
  2. Bratislava sa rozlietala. Karibik aj Ázia sú ešte dostupnejšie 8 466
  3. Je rozhodnuté. Ceny FéliX brali džemy, hoteliéri aj technológie 4 214
  4. Ako zohnať lístok na biznis event roka s Waynom Gretzkym 4 077
  5. Prečo sa Kallo opäť rozhodol pre franšízu Kinekusu 3 784
  6. Kliešť môže prekvapiť kedykoľvek, ochorenie hrozí celoročne 3 112
  7. Slovenská značka získala Obal roka 2025 1 933
  8. Výnimočný víkend v Košiciach: Biela noc priniesla umenie aj chuť 1 890
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Kušnír: Prečo D2 každé ráno kolabuje
  2. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  3. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  4. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  5. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  6. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  7. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  8. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  1. Rastislav Puchala: Konečne dobrá správa o slovenskej ekonomike a spoločnosti vôbec 34 236
  2. Ivan Čáni: „Matovič, Lipšic a Naď už dávno mali sedieť v base.“ 19 238
  3. Jozef Černek: André Rieu – muž, umelec, megaloman, otec. Kráľ gýču. Alebo človek, ktorý spravil vážnu hudbu zábavnou. 14 436
  4. Martin Fronk: Slovenský "Mordor": Podzemný labyrint plný vína, bosoriek a atómových krytov, o ktorom vedel len málokto 11 146
  5. Jozef Maťaše: Toto si Martin Benka nezaslúži! 7 989
  6. Ján Valchár: Niet dňa bez rafinérie (alebo Pray for Hatatitla!) 6 237
  7. Rado Surovka: Rómska otázka ? Huliak to vyrieši. 6 035
  8. Anna Brawne: Drahý Peter, v každej normálnej krajine, by ste vy, tým vedcom, nemohli robiť ani vrátnika! 5 026
  1. Anna Brawne: Drahý Peter, v každej normálnej krajine, by ste vy, tým vedcom, nemohli robiť ani vrátnika!
  2. Věra Tepličková: Otvárajte kasíno, Huliak nie je diliiino
  3. Radko Mačuha: Ficove vlastenectvo je ako riedené mlieko.
  4. Karol Galek: Kto nič nerobí nič nepokazí - heslo ministerky Sakovej nás stálo miliardy
  5. Monika Nagyova: V lete som ešte nevedela, či som feministka
  6. Radko Mačuha: "Najväčšia hrozba pre EU nieje Rusko".
  7. Post Bellum SK: Samizdat – symbol vzdoru v čase neslobody
  8. Marcel Rebro: Keď vojna vezme manžela a otca, hory pomáhajú nájsť nádej
SkryťZatvoriť reklamu