Bratislavčania pili zo studní a studničiek

„Každý dom v meste mal v stredoveku studňu – a nie jednu,“ hovorí Branislav Lesák, archeológ z Mestského ústavu ochrany pamiatok. Ničím nezvyčajným neboli ani dve-tri studne na jednej parcele,“ dodáva. V mnohých už dnes nie je voda. Pramene vyschli alebo


Studňa na Hlavnom námestí 4 je v cukrárni u Mayera. Má hĺbku temer tri metre. Ďalšia studňa je v neďalekej vinotéke na Sedlárskej ulici.

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC


zmenili tok kvôli nejakej prekážke. Prekážky vznikli výstavbou podzemných objektov v suteréne mesta. Podzemná voda potom začala vyrážať aj tam, kde nebola a zo studní sa vytratila.

Studne boli obvyklým spôsobom zásobovania vodou v meste. Zdrojom, ktorý ich napájal vodou, boli hlavne plytké vody prevodneného pásma. Tieto cirkulovali v štrbinách a kanálikoch dunajských terás. Druhým zdrojom bola voda stekajúca z Malých Karpát a minimálne tri pramene – lokalizované na Kozej ulici, Hlbokej ceste a na Slavíne.

Studne boli budované z úrovne vtedajšieho historického terénu, ale známe sú aj nálezy v suterénoch domov. „Do roku 2001 evidujeme nálezy 66 stredovekých studní. Aj napriek tomu sa im však nikdy nevenovala dostatočná pozornosť,“ hovorí Lesák. Pritom ich prezentácia by oživila kolorit jadra mesta a jeho historický ráz. „Je iba 12 polôh, na ktorých sa podarilo prezentovať archeologický nález studne.“ Väčšinou sú to studne v rámci objektov – len na Primaciálnom námestí je studňa verejná. Studne sú zvýraznené nadzemným vencom, často prekrytým navrchu mrežou alebo sklenou tabuľou. Nasvietené sú studne na Sedlárskej ulici a Hlavnom námestí.

Najhlbšia studňa v Bratislave s hĺbkou 85 metrov je v areáli Hradu a najstaršou je pravdepodobne studňa na nádvorí Academie Istropolitany.

Prvý rozvod pitnej vody v Bratislave zriadili až v druhej polovici 19. storočia. Mestský vodovod zásoboval aj potom ešte dlhú dobu len samotné centrum mesta a ostatné mestské časti naďalej využívali svoje lokálne zdroje. Napríklad obce Jarovce, Čunovo, Rusovce mali bežne v domoch vykopané studne. „Ešte pred sto rokmi boli na území Bratislavy a v jej blízkom okolí stovky zachytených prameňov – studní či kopaných studničiek, ktoré slúžili ako vodné zdroje,“ hovorí Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

V súčasnosti studne a studničky upadajú do zabudnutia. „Je to škoda z kultúrneho aj prírodného hľadiska. Okrem toho sú lokálne vodné zdroje nezanedbateľné aj pre bezpečnosť mesta,“ dodáva Šíbl. Centrálne zásobovanie vodou je výhodné, pokiaľ všetko funguje, ale v prípade, že by prišlo k nejakej havárii, sabotáži či pohrome – nedostatok lokálnych prírodných zdrojov môže viesť ku katastrofe.

Kedysi boli studničky bežnou súčasťou krajiny, dnes už je ich výskyt zriedkavejší. „Ľudia narodení začiatkom 20. storočia si ešte pamätajú, že aj voda z Dunaja sa dala piť,“ hovorí Šíbl a dodáva, že to síce neznamená, že vyhovovala hygienickým normám, ale ľudia ju pili bez nejakých zdravotných následkov. V Rumunsku, v delte Dunaja vodu z rieky pijú aj dnes.

Jeden z najstarších zachytených prameňov v Bratislave je v oblasti Železnej studničky. Sú tu dokonca dva pramene, ku ktorým ľudia chodia po vodu. Studnička je aj na Hlbokej ceste.

V oblasti Devínskej Kobyly neboli veľmi výdatné pramene, práve preto je tu tiež množstvo studničiek, lebo ľudia sa snažili zachytiť a vyviesť každú vodu, ktorá sa dala zachytiť. „Ak si všimnete mediteránsku oblasť, osídlenie tu kopírovalo vodné zdroje, rovnako sa tvorilo určite aj osídlenie v oblasti Devínskej Kobyly. To je špecifikum tejto časti Bratislavy oproti tej malokarpatskej časti, kde sú vodné zdroje veľmi výdatné. Studničky tu nemali až taký strategický význam, lebo keď bolo dosť vody v potoku, ľudia brali a pili vodu priamo z neho. „Myslím si, že pocit, že sa človek môže napiť vody v prírode rovno z potoka či studničky, je nenahraditeľný,“ dodal Šíbl.

Najnavštevovanejšie studničky v Bratislave a okolí sú na Železnej studničke, pri Mokrom jarku, vo Fialkovej doline, na Štefánikovej magistrále, pri areáli Vily Rustica, Svätá studňa v Marianke, Chladná, Zbojníčka, Máriin prameň, Zlatá studnička a v údolí rieky Vydrica ich je približne desať.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  2. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  3. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  4. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  5. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne
  6. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny
  7. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur
  8. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii
  9. Audi Q3 druhej generácie: akcia na úvod
  10. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac
  1. Rok 2019: Začína sa éra informačného osvietenstva
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  3. Pozvánka na udeľovanie ceny – ABF Slovakia Bakalár 2018
  4. Jedli ste už ružovú čokoládu?
  5. Deň otvorených dverí Stavebnej fakulty STU
  6. Hlas Schwarzeneggera v autokameře Mio MiVue J85 WiFi vás ochrání
  7. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom
  8. Dobrým anjelom aj vďaka pár klikom na Instagrame
  9. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne
  10. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny
  1. Obrovské zľavy na skladové Volkswageny 14 733
  2. Iba dnes: Ročné predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 26 eur 12 020
  3. Maurícius, Maldivy, Thajsko. Plavte sa po Indickom oceáne a Ázii 9 474
  4. Sviatky a voľné dni 2019: Využite ich naplno a oddychujte viac 9 248
  5. Slováci ako prví precestujú 7 divov sveta privátnym lietadlom 6 196
  6. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 6 129
  7. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Ománe? 5 204
  8. Odhadovaný výnos 7,5 % ročne 4 294
  9. Jedli ste už ružovú čokoládu? 3 771
  10. Zrážka s lyžiarom na svahu Vás môže vyjsť poriadne draho 2 954