Studňa na Hlavnom námestí 4 je v cukrárni u Mayera. Má hĺbku temer tri metre. Ďalšia studňa je v neďalekej vinotéke na Sedlárskej ulici.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
zmenili tok kvôli nejakej prekážke. Prekážky vznikli výstavbou podzemných objektov v suteréne mesta. Podzemná voda potom začala vyrážať aj tam, kde nebola a zo studní sa vytratila.
Studne boli obvyklým spôsobom zásobovania vodou v meste. Zdrojom, ktorý ich napájal vodou, boli hlavne plytké vody prevodneného pásma. Tieto cirkulovali v štrbinách a kanálikoch dunajských terás. Druhým zdrojom bola voda stekajúca z Malých Karpát a minimálne tri pramene – lokalizované na Kozej ulici, Hlbokej ceste a na Slavíne.
Studne boli budované z úrovne vtedajšieho historického terénu, ale známe sú aj nálezy v suterénoch domov. „Do roku 2001 evidujeme nálezy 66 stredovekých studní. Aj napriek tomu sa im však nikdy nevenovala dostatočná pozornosť,“ hovorí Lesák. Pritom ich prezentácia by oživila kolorit jadra mesta a jeho historický ráz. „Je iba 12 polôh, na ktorých sa podarilo prezentovať archeologický nález studne.“ Väčšinou sú to studne v rámci objektov – len na Primaciálnom námestí je studňa verejná. Studne sú zvýraznené nadzemným vencom, často prekrytým navrchu mrežou alebo sklenou tabuľou. Nasvietené sú studne na Sedlárskej ulici a Hlavnom námestí.
Najhlbšia studňa v Bratislave s hĺbkou 85 metrov je v areáli Hradu a najstaršou je pravdepodobne studňa na nádvorí Academie Istropolitany.
Prvý rozvod pitnej vody v Bratislave zriadili až v druhej polovici 19. storočia. Mestský vodovod zásoboval aj potom ešte dlhú dobu len samotné centrum mesta a ostatné mestské časti naďalej využívali svoje lokálne zdroje. Napríklad obce Jarovce, Čunovo, Rusovce mali bežne v domoch vykopané studne. „Ešte pred sto rokmi boli na území Bratislavy a v jej blízkom okolí stovky zachytených prameňov – studní či kopaných studničiek, ktoré slúžili ako vodné zdroje,“ hovorí Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.
V súčasnosti studne a studničky upadajú do zabudnutia. „Je to škoda z kultúrneho aj prírodného hľadiska. Okrem toho sú lokálne vodné zdroje nezanedbateľné aj pre bezpečnosť mesta,“ dodáva Šíbl. Centrálne zásobovanie vodou je výhodné, pokiaľ všetko funguje, ale v prípade, že by prišlo k nejakej havárii, sabotáži či pohrome – nedostatok lokálnych prírodných zdrojov môže viesť ku katastrofe.
Kedysi boli studničky bežnou súčasťou krajiny, dnes už je ich výskyt zriedkavejší. „Ľudia narodení začiatkom 20. storočia si ešte pamätajú, že aj voda z Dunaja sa dala piť,“ hovorí Šíbl a dodáva, že to síce neznamená, že vyhovovala hygienickým normám, ale ľudia ju pili bez nejakých zdravotných následkov. V Rumunsku, v delte Dunaja vodu z rieky pijú aj dnes.
Jeden z najstarších zachytených prameňov v Bratislave je v oblasti Železnej studničky. Sú tu dokonca dva pramene, ku ktorým ľudia chodia po vodu. Studnička je aj na Hlbokej ceste.
V oblasti Devínskej Kobyly neboli veľmi výdatné pramene, práve preto je tu tiež množstvo studničiek, lebo ľudia sa snažili zachytiť a vyviesť každú vodu, ktorá sa dala zachytiť. „Ak si všimnete mediteránsku oblasť, osídlenie tu kopírovalo vodné zdroje, rovnako sa tvorilo určite aj osídlenie v oblasti Devínskej Kobyly. To je špecifikum tejto časti Bratislavy oproti tej malokarpatskej časti, kde sú vodné zdroje veľmi výdatné. Studničky tu nemali až taký strategický význam, lebo keď bolo dosť vody v potoku, ľudia brali a pili vodu priamo z neho. „Myslím si, že pocit, že sa človek môže napiť vody v prírode rovno z potoka či studničky, je nenahraditeľný,“ dodal Šíbl.
Najnavštevovanejšie studničky v Bratislave a okolí sú na Železnej studničke, pri Mokrom jarku, vo Fialkovej doline, na Štefánikovej magistrále, pri areáli Vily Rustica, Svätá studňa v Marianke, Chladná, Zbojníčka, Máriin prameň, Zlatá studnička a v údolí rieky Vydrica ich je približne desať.
