SME
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Bratislavčania pili zo studní a studničiek

„Každý dom v meste mal v stredoveku studňu – a nie jednu,“ hovorí Branislav Lesák, archeológ z Mestského ústavu ochrany pamiatok. Ničím nezvyčajným neboli ani dve-tri studne na jednej parcele,“ dodáva. V mnohých už dnes nie je voda. Pramene vyschli alebo


Studňa na Hlavnom námestí 4 je v cukrárni u Mayera. Má hĺbku temer tri metre. Ďalšia studňa je v neďalekej vinotéke na Sedlárskej ulici.

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC


zmenili tok kvôli nejakej prekážke. Prekážky vznikli výstavbou podzemných objektov v suteréne mesta. Podzemná voda potom začala vyrážať aj tam, kde nebola a zo studní sa vytratila.

Studne boli obvyklým spôsobom zásobovania vodou v meste. Zdrojom, ktorý ich napájal vodou, boli hlavne plytké vody prevodneného pásma. Tieto cirkulovali v štrbinách a kanálikoch dunajských terás. Druhým zdrojom bola voda stekajúca z Malých Karpát a minimálne tri pramene – lokalizované na Kozej ulici, Hlbokej ceste a na Slavíne.

Studne boli budované z úrovne vtedajšieho historického terénu, ale známe sú aj nálezy v suterénoch domov. „Do roku 2001 evidujeme nálezy 66 stredovekých studní. Aj napriek tomu sa im však nikdy nevenovala dostatočná pozornosť,“ hovorí Lesák. Pritom ich prezentácia by oživila kolorit jadra mesta a jeho historický ráz. „Je iba 12 polôh, na ktorých sa podarilo prezentovať archeologický nález studne.“ Väčšinou sú to studne v rámci objektov – len na Primaciálnom námestí je studňa verejná. Studne sú zvýraznené nadzemným vencom, často prekrytým navrchu mrežou alebo sklenou tabuľou. Nasvietené sú studne na Sedlárskej ulici a Hlavnom námestí.

Najhlbšia studňa v Bratislave s hĺbkou 85 metrov je v areáli Hradu a najstaršou je pravdepodobne studňa na nádvorí Academie Istropolitany.

Prvý rozvod pitnej vody v Bratislave zriadili až v druhej polovici 19. storočia. Mestský vodovod zásoboval aj potom ešte dlhú dobu len samotné centrum mesta a ostatné mestské časti naďalej využívali svoje lokálne zdroje. Napríklad obce Jarovce, Čunovo, Rusovce mali bežne v domoch vykopané studne. „Ešte pred sto rokmi boli na území Bratislavy a v jej blízkom okolí stovky zachytených prameňov – studní či kopaných studničiek, ktoré slúžili ako vodné zdroje,“ hovorí Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

V súčasnosti studne a studničky upadajú do zabudnutia. „Je to škoda z kultúrneho aj prírodného hľadiska. Okrem toho sú lokálne vodné zdroje nezanedbateľné aj pre bezpečnosť mesta,“ dodáva Šíbl. Centrálne zásobovanie vodou je výhodné, pokiaľ všetko funguje, ale v prípade, že by prišlo k nejakej havárii, sabotáži či pohrome – nedostatok lokálnych prírodných zdrojov môže viesť ku katastrofe.

Kedysi boli studničky bežnou súčasťou krajiny, dnes už je ich výskyt zriedkavejší. „Ľudia narodení začiatkom 20. storočia si ešte pamätajú, že aj voda z Dunaja sa dala piť,“ hovorí Šíbl a dodáva, že to síce neznamená, že vyhovovala hygienickým normám, ale ľudia ju pili bez nejakých zdravotných následkov. V Rumunsku, v delte Dunaja vodu z rieky pijú aj dnes.

Jeden z najstarších zachytených prameňov v Bratislave je v oblasti Železnej studničky. Sú tu dokonca dva pramene, ku ktorým ľudia chodia po vodu. Studnička je aj na Hlbokej ceste.

V oblasti Devínskej Kobyly neboli veľmi výdatné pramene, práve preto je tu tiež množstvo studničiek, lebo ľudia sa snažili zachytiť a vyviesť každú vodu, ktorá sa dala zachytiť. „Ak si všimnete mediteránsku oblasť, osídlenie tu kopírovalo vodné zdroje, rovnako sa tvorilo určite aj osídlenie v oblasti Devínskej Kobyly. To je špecifikum tejto časti Bratislavy oproti tej malokarpatskej časti, kde sú vodné zdroje veľmi výdatné. Studničky tu nemali až taký strategický význam, lebo keď bolo dosť vody v potoku, ľudia brali a pili vodu priamo z neho. „Myslím si, že pocit, že sa človek môže napiť vody v prírode rovno z potoka či studničky, je nenahraditeľný,“ dodal Šíbl.

Najnavštevovanejšie studničky v Bratislave a okolí sú na Železnej studničke, pri Mokrom jarku, vo Fialkovej doline, na Štefánikovej magistrále, pri areáli Vily Rustica, Svätá studňa v Marianke, Chladná, Zbojníčka, Máriin prameň, Zlatá studnička a v údolí rieky Vydrica ich je približne desať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  2. Spacák na kozmetiku?
  3. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  8. Spacák na kozmetiku?
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 28 171
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 241
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 153
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 769
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 923
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 382
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 991
  8. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 406
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  2. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  3. Ľudmila Križanovská: Žobráci v centre Bratislavy. Ľudia v núdzi alebo príživníci?
  4. Anton Sládek: Bratislava - Hviezdoslavovo námestie
  5. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  6. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  7. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  8. Anton Sládek: Bratislava - budova bývalej sociálnej poisťovne na Bezručovej - interiér
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 288
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 358
  3. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 930
  4. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 866
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 693
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 3 677
  7. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 3 539
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 149
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu